Mlyny na Slovensku: Okres Senica

 

Polákov mlyn v Kútoch

V roku 2015 som cez leto výletoval po rodnom senickom okrese, aby som odhadil neznáme mlyny. Myslím si, že sa mi to vtedy podarilo. No zároveň o pár rokov sa mi podarilo nešťastím vymazať aj fotky týchto miest z internetu. Články o mlynoch na blogu síce zostali, no boli smutné bez fotografií.

 

Keďže v tomto druhom roku pandémie sa veľmi nedá cestovať po svete, tak som sa rozhodol oprášiť túto starú tému a vytvoril som prehľadnejšiu verziu projektu – vytvoril som video!

 

Verím, že sa bude video páčiť a dozviete sa tak niečo viac o regionálnych dejinách.

2018/2019

Posledné chvíle roku 2018 a prvé chvíle roku 2019 som prežil v Bratislave a v jej okolí. V pondelok ráno, na Silvestra, sme sa vybrali z Bratislavy na menšiu turistiku na vrch Veľká Homoľa. Na tomto vrchu som už bol v roku 2016, no vtedy tam bola nebezpečná kývajúca sa rozhľadňa. Teraz by ste tam našli novú a dobre držiacu rozhľadňu, z ktorej sa Vám naskytne krásny výhľad. Počasie sa vydarilo až na silný vietor a preto som dovidel na rakúske vrtule, Bratislavský hrad, vodnú nádrž Gabčíkovo, Pezinok, Trnavu, vrch Zobor a aj na elektráreň v Jaslovských Bohuniciach. Druhá polovica dňa patrila Bratislave, kde sme tiež strávili prelom rokov na nábreží Dunaja. Presvedčiť sa o tom, aký bol pôvabný ohňostroj vítajúci rok 2019 v Bratislave ako aj o malokarpatskej rozhľadni sa môžete z videí uvedených v tomto článku.

Šťastné a veselé Vianoce a úspešný nový rok 2019!

Vianočné trhy v Bratislave

Pomaly sa blíži koniec kalendárneho roku a po roku opäť sú tu Vianoce! Verím, že ste tento predvianočný čas využili naplno a stihli aj návštevu vianočných trhov. Mne sa to podarilo a túto zimu som obnovil tradíciu návštevy trhov vo Viedni. Avšak oproti minulým rokom som spravil predsa len pár zmien. Z výletu si môžete pozrieť video pod textom. Zo slovenských miest som si našiel čas len na trhy v Bratislave, kde sa mi podaril zachytiť úchvatný výhľad z radničnej veže.

Verím, že nasledujúce dni prežijete v pokoji a s tými na ktorých Vám najviac záleží, aby ste mohli vkročiť do nového roku plný dobrej energie.

Oddychový október

Múzeum slovenskej dediny, Martin

Počas desiateho mesiaca roku 2018 som si našiel čas spomedzi iných aktivít a práce aj na pár výletov po Slovensku. Okrem tradičných potuliek po Osuskom, kde som si nazbieral šípky som sa tento rok túlal aj viac po Bratislave. Najskôr som zavítal po rokoch na Kamzík a Železnej Studničky a takisto do Danubiany. Nakoniec som sa koncom mesiaca vybral za kultúrou spojenou s výročím Martinskej deklarácie do Starej tržnice. Nevynechal som ani potulky po severnom Slovensku. Posledný októbrový víkend som takto zavítal do Čičmian, Múzea slovenskej dediny a zo Štrbského plesa aj na Vodopád Skok.

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 

Photos by Filip Jurovatý

‹ ›

1 - 3: Železná Studnička; 4 - 8: Danubiana; 9 - 10: Čičmany; 11: Múzeum slovenskej dediny; 12 - 13: turistika k Vodopádu Skok; 14: Sviatok Martinskej Deklarácie v Bratislave

Okrem fotiek z výletov si užite aj tri videá :)

Štyri ročné obdobia Záhoria: video

     V nadväznosti na predošlé články o Záhorí si môžete na tomto mieste pozrieť finálne dielo. Ide o jedno video, ktoré zahrňuje významné miesta môjho rodného kraja a zároveň sa na celý región pozerá postupne v priebehu celého roka čím zachytáva kraj v každom ročnom období.

     Na tomto projekte som sa však nepodieľal sám a preto moje poďakovanie patrí viacerým osobám. V Senici ďakujem pánovi Petrovi Pivákovi za výklad v Škodáčkovom mlyne. Podobne ďakujem za výklad v pamätnej izbe v Hlbokom pani Tomášovej. Za spoluprácu pri cestovaní ďakujem Tomášovi Skalovi, ktorý so mnou prešiel Korlátko, Plavecký Peter, Plavecký hrad, výstup na Vysokú a jesenné Smrdáky ako aj Ľubke Oravskej so Silviou Rehákovou, s ktorými som prešiel Borský Mikuláš. Ďalej ďakujem za výklad pani Pecinovej v Kopčanoch a Gbeloch a Irene Reptovej v Prietrži. Takisto nesmiem zabudnúť na pani Pagáčovú, ktorá mi ukázala mlyn v Podbranči. Záverom patrí moje poďakovanie Barbare Braunovej, lebo len vďaka jej ochote ste mohli počúvať komentár k videu.

     Budem veriť, že video vo vás zanechalo dobrý dojem a preto budem veľmi vďačný ak ho podporíte like-om a tiež sa o krásy Záhoria podelíte priateľom, tak že toto video budete ďalej zdieľať.

Kam po východnom Slovensku

Kam po východnom Slovensku?

      Kam po východnom Slovensku nie je len otázka turistu, ktorý chce spoznať tento krásny kraj Slovenska ale je to názov mojej prvej knihy. Príbeh, za ktorým sa skrýva vznik tohto diela netrval len chvíľu a preto ak chcete vedieť ako vznikala táto kniha, tak vám to prezradím v nasledujúcich riadkoch.

aj takto sa fotí :)

Na počiatku bolo panoramio

     Galéria fotiek s názvom panoramio, ktorú som tak často minulé roky skloňoval, stojí bez pochyby na počiatku môjho úspechu. O tom ako veľmi jej vďačím za môj rozlet som sa vyjadroval už v staršom článku s názvom „10 rokov panoramio!“ a preto sa zameriam len na to, ako konkrétne dopomohla k môjmu prvému dielu. Fotky z tejto stránky sa jednoducho objavovali na fotkách Google a preto sa ani nedivím, že ma oslovovali ľudia, či niektoré z nich môžu použiť. Podobne sa takto ozvali aj z redakcie Sóda, kde najskôr chceli použiť fotky do jedného článku, potom do druhého a takto to pokračovalo. Jedného pekného dňa po príjemnej konverzácii vznikol nápad  zo strany redakcie Sóda vytvoriť so mnou rozhovor. Takúto ponuku som prijal a interview vyšlo o pár dní 28. októbra 2016 pod názvom „Vstával o štvrtej ráno, aby počas prázdnin dokumentoval Slovensko.“ Článok mal veľký úspech a dosah. Dokonca som si všimol, že ho zdieľal aj môj učiteľ chémie z gymnázia. Po pár dňoch eufórie som skonštatoval, že už jediná reakcia, ktorá by ma mohla prekvapiť by bola ponuka napísať knihu. Neviem či som to tušil alebo privolal ale tá ponuka čoskoro prišla a veľmi ma potešila.

výsek z harmonogramu výletov

Teoretická príprava

     Príjemný mail s ponukou vlastnej publikácie som jednoznačne akceptoval i keď som sa najskôr zľakol predmetu knihy. Dôvodom mojej obavy bola skutočnosť, že v tom čase som z východného Slovenska mal prejdené len Košice, Levoču, Markušovce, Spišskú Novú Ves, Poprad, Kežmarok, Strážky, Starú Ľubovňu, trošku Vysoké Tatry a Trebišovský okres. Na druhú stranu ponuka prišla v pravý čas, lebo určite som chcel prejsť aj zvyšok Slovenska. Takto som aspoň vedel, že fotky z východu musím spraviť čoskoro a že musia byť zvlášť kvalitné lebo sa takmer určite ocitnú v mojej vlastnej knihe.

     Súčasne pri dohadzovaní sa detailov s vydavateľstvom som začal riešiť skutočnosť, kedy a kam pôjdem spraviť fotky. Z toho dôvodu som kontaktoval známych a snažil sa s nimi dohodnúť ako by sme ideálne vyriešili výlety po východe. V konečnom dôsledku som sa dohodol s tromi známymi. S prvým som v marci prešiel okolie Košíc a južný Zemplín. S druhým som sa dohodol na dlhom štrnásťdňovom turné po väčšine územia a s posledným na víkendovom výlete  do Vysokých Tatier. Všetko bolo detailne naplánované, zmluva s vydavateľstvom podpísaná a tak už ostávalo čakať na pekné počasie a na to kým spravím štátnice.

Cestovanie po kraji

     Po spomínaných štátniciach kedy sa oficiálne zo mňa stal právnik som dlho doma nelenil ale vyrazil na cesty. O týchto cestách som podrobne písal články ako aj publikoval videá (klikni sem a nájdeš ich všetky :))a z toho dôvodu nemá teraz zmysel rozpisovať moje skúsenosti, keďže si ich môžete dohľadať na tomto blogu. Ak však ste ich nevideli a nemáte čas si to prejsť tak v skratke len poviem, že som zažil veľké množstvo zážitkov, videl neskutočne krásne miesta ale aj medveďa  v prírode.

osnova k tretej kapitole

Ako Záhorák písal o východe

     Po príchode som si konečne po náročnej jari našiel chvíľu čas aj na oddych, ktorý však netrval príliš dlho. Leto som zasvätil písaniu knihy. Podľa koncepcie akou sú písané ďalšie knihy zo série „Kam po“ má aj táto kniha podobný počet kapitol s podobným obsahom. Ľahko sa mi písala kapitola a milovaných hradoch či vidieckej ľudovej architektúre. Naopak asi najviac som sa potrápil pri písaní kapitoly Mestá a miesta, keďže som chcel každú obec prezentovať ako celok ale nič z nej nevynechať. Všetko sa stihlo na čas a textový materiál ako aj fotky, ktorých väčšina je mojich sa úspešne poslali do vydavateľstva.

náhľad na jednu stranu z knihy

Z tlačiarne až ku krstu knihy

     Po ďalšej komunikácii s vydavateľstvom a upresnení obsahu konkrétnych strán sa rozhodlo, že kniha uzrie svetlo sveta 23. marca 2018. Už 9. marca som si všimol, že kniha sa dá objednať na dvoch hlavných stránkach knižných domov a preto aj keď mi vydavateľstvo čoskoro zaslalo pár kusov rozhodol som sa nečakať a kúpiť si jednu! Prišla presne na čas. V piatok na obed mi poštár predal zásielku, pomaly som si ju otvoril, privoňal k novej knihe a s radosťou začal listovať a prezerať jej stránky. O pár hodín na tom som zistil, že ku knihe je spravené aj promo na stránke femme.sk s článkom Naozaj na východe nie je nič? Podobne vtipne reagovalo aj na aktuálny výrok Roberta Fica "na východe nič nie je" kníhkupectvo Martinus. Tam vyfotili moju knihu s nálepkou, čím by znel jej názov NIKAM po východnom Slovensku. Z množstva pekných reakcií ma potešila správa od jedného dievčaťa z instagramu, ktorá mi napísala veľmi peknú správu.
     Nasledujúce dni až po krst boli v znamení eufórie z knihy. Sóda opäť spravila so mnou interview (Cestovateľ Filip Jurovatý: Na východe je toho dosť, stačí to len objaviť)a článok z neho bude čoskoro už na internete. Krst sa uskutočnil na veľkonočnú nedeľu 1. apríla 2018. Krstilo sa vodou z Malého štrbského plesa a za krstných rodičov som si vybral všetkých blízkych kamarátov, ktorí sa prišli na krst. Po prijemnej besede sa išlo ešte oslavovať do mesta.

krstenie knihy

Poďakovanie

     Moja veľká vďaka pri tvorení tejto knihy patrí (chronologicky): stránke panoramio, Lucii Hochi z magazínu Sóda, vydavateľstvu Albatros Media, cestovateľom Marekovi S., Tiborovi B. a Romanovi N., celej rodine a napokon Barbare Braunovej za pomoc pri jazykovej korektúre.

Radosť na záver

     Aj keď som nikdy nerozmýšľal nad tým, že by som napísal knihu, tak musím povedať, že to bola skvelá príležitosť. Zase som sa mohol posunúť niekam inam a pritom spoznať ďalšie zaujímavé a krásne miesta. Predstavujem si ako budete čítať riadky mojej knihy a pritom budete cítiť ten istý pocit, ako som mohol zažiť pri svojich dobrodružstvách. Verím preto, že táto kniha vám bude skvelým sprievodcom a odpovie vám na všetky otázky Kam po východnom Slovensku.

Zo Stredného Slovenska: #3 Turiec

Hrad Blatnica

     Turiec je stredoslovenský región, ktorý je z dejín známy svojim silným národným cítením. V tomto kraji žila a pôsobila slovenská inteligencia, taktiež tu vznikli prvé slovenské gymnázia a Matica slovenská, nájdete tu národný cintorín a takisto práve tu Slováci verejne manifestovali odtrhnutie od monarchie a pripojenie sa k Československu v októbri 1918. Toto bude prvý samostatný článok o celom kraji, no ak chcete vidieť aj niečo zo starších výletov pozrite sa na článok z roku 2015 o mojej ceste do Martina.

     Opis regiónu začnem v meste Vrútky. Hoci je mestečko menšie ako okresné mesto Martin, tak je významnejšie z hľadiska dopravy, lebo sa v ňom nachádza železničná stanica, z ktorej sa rýchlikom dostanete do Bratislavy aj do Košíc. Z Vrútok som si vyfotil len upravenú synagógu v strede mesta.

     V posledný júnový deň, keď som išiel do Tatier, spravil som si menšiu zastávku v jednom z troch resp. štyroch hradov Turca. Hrad Sklabiňa je schovaný v miernych kopcoch neďaleko pohoria Veľká Fatra. Súčasný stav zrúcaniny je zmiešaný. Hoci je tu snaha obnoviť hrad aspoň do stavu pred 2. svetovou vojnou – kedy Nemci zničili spodnú zachovalú časť hradu pred partizánmi – tak je stále dosť zničený a je na ňom ešte veľký kus práce.



     Zo spomínaných hradov som nenavštívil takmer zaniknutý Sučiansky hrad v Podhradí a zvyšky hradu Zniev ale len posledný hrad Blatnica. Počasie nebolo ideálne celý októbrový deň. Listy boli síce už sfarebené ale ich pôvab nevynikol v šedivej farbe oblohy. O hrad je dobre postarané. Postupne sa rekonštruuje, odkrývajú sa zájdené miesta a sprístupňujú sa ďalšie časti. Neďaleko tohto hradu nájdete aj kostol sv. Ondreja v takmer zaniknutej dedine Sebeslavce.
     V spomínaný október, som navštívil aj dedinku Turčianske Jaseno. Rodisko Doktora Jesénia, ktorý spravil prvú verejnú pitvu na svete, je malá dedinka. Z pamiatok tu vyniká gotický kostol obohnaný cintorínom, na ktorom azda na každom hrobe je pochovaný nejaký Jesenský. 

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 

Photos by Filip Jurovatý

‹ ›

1-7 - hrad Sklabiňa; 8 - synagóga Vrútky;  9-10 - hrad Blatnica; 11-12 - Kostol sv. Ondreja; 13 - Kostol sv. Margity v Turčianskom Jasene; 14 - Diviaky; 15-17 - Kremnické Bane; 18 - Bartošova Lehôtka

     Do týchto dní som prešiel takmer každý končiar v republike. Ak sa na to pozriem z hľadiska okresov chýbalo mi už len zavítať do posledných piatich zo sedemdesiatich deviatich okresov (NO, SO, SV, PT, TR). Aj túto bilanciu som postupne znížil o jeden počas tohto výletu, keď som zavítal do okresu Turčianske Teplice. V mestskej časti okresného mesta Turčianske Teplice-Diviaky, som si cvakol kaštieľ, v ktorom je archív Slovenskej národnej knižnice.

     Na hranici dvoch regiónov stojí kostol v Kremnických Baniach. Bohužiaľ nemal som veľké potešenie z gotického kostola baníckeho typu, keďže v horách bola hmla. Toto miesto je výnimočné aj tým, že sa tu vraj nachádza stred Európy, ktorých nájdete však v Európe hneď niekoľko.

     Posledná zastávka už bola v susednom regióne Tekov v dedinke Bartošova Lehôtka. Tu, neďaleko Kremnice, majú národnú kultúrnu pamiatku, ktorou je slamený domček.

    Turiec patril k regiónom, ktoré som posledné roky trošku zanedbával ale teraz som si konečne našiel čas prejsť celou kotlinou, aby som si vychutnal postupne všetky zaujímavé pamiatky. 

Zo Stredného Slovenska: #2 Liptov

Mlyny Oblazy v Kvačianskej doline

     Kraj, ktorý som si myslel že mám dobre prejdený, lebo som v ňom bol viackrát je Liptov. No mýlil som sa a preto som v ňom ešte prešiel ďalšie zaujímavé miesta, s ktorými sa podelím v nasledujúcom článku. Ak by ste tu však nenachádzali iné známe miesta skúste sa pozrieť na článok z minulého roka, kde nájdete opis miest ako Pribylina, Liptovská Mara, Liptovský hrad, hrad Likava, Ružomberok a Vlkolínec.

     V roku 2017 som na Liptove začínal svoj veľký štrnásťdňový výlet, preto aj keď je vonku už skoro zima fotky budú z teplučkého mája. Skôr než som sa dostal na Liptov vystúpil som z rýchlika v susednom kraji Turiec v meste Vrútky. Odtiaľ sme sa ešte presunuli na Oravu aj do dediny Leštiny, kde je drevený evanjelický kostol, ktorý je významný tým, že tu bol pokrstený Pavol Országh Hviezdoslav a je zapísaný do Zoznamu UNESCO.

     Prvá zastávka na Liptove bola v kúpeľnej dediny Lúčky. Sem som pôvodne chcel ísť aj z Liptovského hradu minulý rok, ale vtedy už nebolo síl a ani čas. Dôvodom zastávky bola hlavná ikona obce - mohutný vodopád.

     Počasie prvý deň výletu neprialo, no aj tak sme sa vydali na menšiu turistiku do Kvačianskej doliny. Zase sme neplánovane skončili na Orave odkiaľ bolo k cieľu bližšie. Kvačiansky potok sa predral veľmi úzkymi skalami až na jednom mieste vytvoril lúku, na ktorej človek postavil mlyny, ktoré nazval Oblazy. Kedysi takmer rozpadnuté dedičstvá starých otcov sú dnes opravené. Jeden vlastný štát a o druhý starajú dobrovoľníci. Pri Mlynoch začalo zase liať a tak sme tam neplánovane museli ostať nejaký čas.

     Ďalšou zastávkou bol drevený kostol vo Svätom Kríži, ktorý pôvodne však stál dnes v potopenej dedine Paludza. Veľkolepý drevený chrám nesmel skončiť na dne Liptovskej Mary a preto našiel dôstojné miesto na kraji inej dediny.

     V Liptovskom Hrádku som si konečne lepšie mohol pozrieť tretí hrad Liptova než len si ho cvaknúť z autobusu. Okrem toho sme vyšli na skalu pri rybníku a pozrel sa na mesto a krajinu.



     Neďaleko Hrádku blízko Kráľovej Lehoty no stále v časti dediny Hybe – kde sa odohráva dej mojej obľúbenej knihy Tisícročná včela – leží zaujímavá stavba. Je ňou Štróblova vila. Podľa historických fotiek mala pôvodne strechu ovplyvnenú renesanciou z čias Mateja Korvína – vysokú ako Vajdahunyad vára v Sedmohradsku či Vajdahunyad vár v Budapešti, čo bolo typické pre éru konca monarchie kedy budova sochára vznikla.

     Na hranici žilinského a prešovského kraja za Važcom sa nachádzala pod Tatrami ďalšia zastávka. Bol to môj prvý navštívený nemecký vojenský cintorín na Slovensku. Musím povedať, že tak ako neskôr pri Duklianskom priesmyku v Hunkovciach bol aj tento upravený. Jarky boli vyčistené, tráva pokosená a hroby v presnej línii.

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 

Photos by Filip Jurovatý

‹ ›

1-2 - Lúčky; 3 - Leštiny; 4-6 - Mlyny Oblazy; 7-9 - Svätý Kríž; 10 - Litpovský Hrádok; 11 - Štróblova vila; 12-13 - nemecký vojenský cintorín Važec; 14-16 - Liptovská teplička

     Poslednou zastávkou, ktorá však dnes už patrí do okresu Poprad ale stále v jej názve je schovaný názov kraja, do ktorého pôvodne patrila je Liptovská Teplička. Malá obec schovaná neďaleko prameňa Čierneho Váhu sa stala známa pre svoje unikátne pivničky. V takom množstve ako tu ich nikde nenájdete (ešte som videl podobného typu asi tri pri Vyšných Ružbachoch).

     Pri zapadajúcom slnku prvého dňa veľkého výletu po Slovensku som obdivoval pekné pivničky v Tepličke a rozlúčil sa s Liptovom, ktorý ma dúfam ešte niečím v budúcnosti prekvapí – i keď si myslím, že konečne som z neho prešiel dostatok miest.