V roku
2015 som cez leto výletoval po rodnom senickom okrese, aby som odhadil neznáme
mlyny. Myslím si, že sa mi to vtedy podarilo. No zároveň o pár rokov sa mi
podarilo nešťastím vymazať aj fotky týchto miest z internetu. Články o mlynoch
na blogu síce zostali, no boli smutné bez fotografií.
Keďže
v tomto druhom roku pandémie sa veľmi nedá cestovať po svete, tak som sa
rozhodol oprášiť túto starú tému a vytvoril som prehľadnejšiu verziu projektu
– vytvoril som video!
Verím,
že sa bude video páčiť a dozviete sa tak niečo viac o regionálnych dejinách.
Počas desiateho mesiaca
roku 2018 som si našiel čas spomedzi iných aktivít a práce aj na pár
výletov po Slovensku. Okrem tradičných potuliek po Osuskom, kde som si
nazbieral šípky som sa tento rok túlal aj viac po Bratislave. Najskôr som
zavítal po rokoch na Kamzík a Železnej Studničky a takisto do Danubiany. Nakoniec
som sa koncom mesiaca vybral za kultúrou spojenou s výročím Martinskej
deklarácie do Starej tržnice. Nevynechal som ani potulky po severnom Slovensku.
Posledný októbrový víkend som takto zavítal do Čičmian, Múzea slovenskej dediny
a zo Štrbského plesa aj na Vodopád Skok. Insert title here
1 - 3: Železná Studnička; 4 - 8: Danubiana; 9 - 10: Čičmany; 11: Múzeum slovenskej dediny; 12 - 13: turistika k Vodopádu Skok; 14: Sviatok Martinskej Deklarácie v Bratislave Okrem fotiek z výletov si užite aj tri videá :)
Bolo to v jedno jesenné dopoludnie v roku
2017, kedy sa mi nič nechcelo robiť ale myseľ chcela vymyslieť niečo kreatívne.
Premýšľal som pri pozeraní svojich čerstvých videí o strednom a východnom
Slovensku nad tým, aká je tá moja vlasť krásna. Bol som rád, že som začal zachytávať
krásy Zeme nielen fotkou ale už aj videom, ktoré zhrnie a lepšie priblíži
pocity a náladu prostredia. Nuž a práve vtedy ma napadla myšlienka, ktorá
stojí za celým týmto novým projektom. Opýtal som sa sám seba aké bude ďalšie
miesto, ktoré takto zachytím? Samozrejme ma hneď napadli miesta mimo Slovenska,
ktoré mám v hľadáčiku svojich cestovateľských snov a ktoré určite
tiež navštívim, pofotím a natočím. Avšak vtedy som si uvedomil, že video by si
mal zaslúžiť jeden špeciálny kraj a to ten v ktorom som vyrástol. Aj
keď je o mne verejne známe, že nerád chodím dva krát na to isté miesto
výletovať, tak v tomto prípade som sa rád rozhodol spraviť výnimku. Ihneď som si
zaznačil miesta Záhoria, ktoré by mal každý poznať a potom som si uvedomil,
že je nemožné stihnúť ich prejsť za pár dní. Nuž ako sa hovorí – všetko zlé je na niečo dobré - a preto
ma hneď napadla ešte lepšia myšlienka! Neponáhľaj sa. Sprav video postupne,
lebo len tak zachytíš kraj taký aký je. Sprav video, ktoré zachytí Záhorie počas
celého roka! Nuž a tak sa stalo. Avšak skôr ako vám odhalím to sľubované celoročné
video rozhodol som sa nezabudnúť aj na fotku. Z toho dôvodu venujem prvé štyri
články zo série Štyri ročné obdobia Záhoria,
každému ročnému obdobiu a teda aj každej menšej lokalite tohto úžasného
kraja. Poďme na to!
Jeseň v okolí rodného mesta
Netrvalo mi veľmi dlho zhodnotiť, ktoré
miesta by som jednoznačne videl v tomto projekte. Čo však už bolo
náročnejšie bolo ich rovnomerné rozvrhnutie na štyri časti. Pri tomto delení ani
neviem prečo som si spomenul na hodiny rétoriky. Tu nám pani prednášajúca
zdôraznila, že publikum je pozorné hlavne na úvod a na záver prejavu. Z toho
dôvodu som sa rozhodol dať na tieto dva konce miesta, ktoré najlepšie poznám
lebo som v nich prežil najviac času. Všetky tieto miesta vám však zhrniem
v tomto jednom článku, keďže všetky boli fotené a natáčané počas
jesene 2017.
šípky, pavučiny, ranná hmla, babie leto... tak vyzerá typická jeseň
Bor a vojaci
Dubáky ale aj jedovaté muchotrávky rastú v bori hlavne na prelome leta a jesene. Vyhľadávaným miestom, kde by ste ich našli naozaj veľa je Vojenský technický a skúšobný ústav (VTSÚ Záhorie). V tomto priestore nie je možné fotiť iné zábery ako fauny a flóry, čo však nevadí lebo takéto zábery aspoň ukážu krásy prírody Záhoria.
Rodná Senica
Nechcem o každom mieste hovoriť
nepodstatné informácie ako tie čo bežne ponúkne vyhľadávač a preto poviem
ku každému len to, čo považujem za podstatné. O Senici, ktorou takmer začínam
video, poviem hlavne to, že je to pre mňa moje rodné mesto, hoci technicky som sa narodil v nemocnici na
Myjave.
Aj keď by som mal byť na Senicu hrdý lebo
odtiaľto pochádzam, tak nemám k tomu takmer žiaden dôvod. Je to škaredé
malé mesto. V histórii ako aj v súčasnosti boli jej predstavení hlboko
verní vláde či už bola pre alebo proti vôli ľudu. Stačí len spomenúť
skutočnosť, že tu bol porazený Štúr. Prestavbou minulého storočia stratila Senica
všetko historické jadro okrem kostola a môže sa tak právom radiť k najškaredším slovenským mestám.
Ak však predsa len pôjdete tadiaľto tak odporúčam vidieť výstavu v čáčovskom mlyne.
Hurbanovo Hlboké
Hlboké je malá, kedysi by sme povedali evanjelická,
dedina. Do histórie slovenského národa sa zapísala v roku 1843. Na
miestnej fare sa vtedy stretla slávna trojica Štúr, Hurban a Hodža a po
pár dňoch sa dohodli sa na tej podobe
slovenčiny, ktorú v menších zmenách používame do dnes. Z toho dôvodu jeobec atraktívna miestnym múzeom, evanjelickou
farou a pomníkom Hurbana.
Križovatka Jablonica
Z Jablonice pochádza vyše polovica zo
všetkých mojich predkov. Ak tu chcete vidieť nejakú pamiatku tak rozhodne k symbolom
obce patrí polorozpadnutý kaštieľ,
ktorý je však pre nebezpečnosť úrazu nedostupný. S týmto kaštieľom má moja
rodina úzke väzby. V dávnych časoch tu moji predkovia robili slúžnych a v tých
nedávnych časoch chodili sem do školy.
Kúpele Smrdáky
Na opačnej strane okolia Senice sa nachádzajú
jediné kúpele v širokom okolí.
Patria však k veľmi vyhľadávaným, lebo predovšetkým tu sa liečia kožné
ochorenia. Novším symbolom obce a chotára sa však stal Miléniový kríž nad obcou.
Habáni a Sobotište
Sobotište sa ako dedina môže pochváliť
veľa rôznymi atrakciami a zaujímavosťami. Kde len začať? Na námestí
nájdete kaštieľ s múzeom. To je
venované družstevníctvu na Slovensku, lebo práve tu to celé začalo ešte v 19.
storočí! Pre milovníkov vesmíru je tu jediná hvezdáreň na Záhorí a pre turistov ideálny východiskový bod na
poznávanie miestnych kopcov. Najviac však obec preslávili Habáni. Tí sem prišli
z nemecky hovoriacich krajín a nemixovali sa s pôvodným obyvateľstvom.
Z toho dôvodu môžete ešte dnes vidieť v obci ucelenú architektonickú časť
s názvom Habánsky dvor.
1-2 - Podbranč; 3 - Škodáčkov mlyn v Čáčove; 4 - Habánska kaplnka v Sobotišti; 5-7 - Smrdáky; 8-9 - Jablobica
Pod hradom
Hoci Podbranč už pripomína charakterom
skôr kopaničiarsky kraj ako Záhorie, tak je s okolím spätý s nárečím a inými
úzkymi väzbami. Hlavnou dominantou je zrúcanina
hradu Branč. Okrem neho v roztrúsených osadách nájdete jeden zachovaný
mlyn, ktorý však nie je prístupný verejnosti.
Prietrž a SNP
Asi jediná obec na Záhorí, ktorá
má priamu skúsenosť so Slovenským národným
povstaním je Prietrž. V osade u Rehušov
je zriadené menšie múzeum venované tejto tematike ako aj blízke roľnícke múzeum.
Okrem toho je tu rozhľadňa, pamätník a v neďaleko stredu obce aj
zvyšky husitských hradieb.
Milované Osuské
Špeciálnu pozornosť pri natáčaní Záhoria som
zameral na Osuské. Malá nenápadná dedina navonok ničím nevyniká. Avšak v obci
som strávil podstatnú časť svojho detstva
a preto ju som jej vytvoril vlastné video, ktoré ukazuje jej krásy celoročne.
Slovo na záver
Záhorie je podľa mňa pekným krajom. Je tu
veľa pamiatok ako aj zaujímavá príroda. Uvedomujem si však, že ľudia majú skôr
záujem o známejšie atrakcie. Avšak ja by som ich rád presvedčil, že svoju
hodnotu majú aj na prvý pohľad málo významné miesta. Pre mňa má tento kraj
svoje jedinečné čaro. Azda je to tým, že som tu vyrastal, alebo tu vyrastali
moji predkovia, alebo je to len tým, že mi bol tento kraj najbližší a mohol
som ho najhlbšie spoznať? Jednoznačnú odpoveď si netrúfam povedať.
Čo si však trúfam povedať je, že by som mu
rád aj touto cestou prejavil úctu aspoň tým, že ho trošku spropagujem, aby ho
mohlo spoznať čo najviac ľudí.
Bolo to už veľmi dávno, keď som objavil
stránku panoramio. Ešte len som sa zoznamoval, čo je to internet, a čo všetko
ponúka, keď som sa rozhodol na túto stránku s fotkami pekných miest zaregistrovať.
Táto registrácia bola moja prvá v histórii a pôsobenie na tejto
stránke trvalo najdlhšie. Od 4. júla 2007 do 4. novembra 2016 som sa stihol podeliť
o 8600 záberov z mojich výletov. Za tú dobu sa v mojom živote
veľa zmenilo, bolo to predsa len takmer desať rokov života, no nič netrvá
večne. Dobrovoľne by som stránku neopustil, ukončil ju Google nasilu. Na
spomienku tejto úžasnej stránky som sa rozhodol spraviť seriál desiatich článkov
venovaných najmä tým fotkám, ktoré sú staršie ako tento blog a pripomenul tak
spomienky, na ktoré sa nepatrí zabudnúť. Symboliku desiatich článkov som si vybral
preto, lebo má znázorniť neúplné jubileum stráveného času na panoramiu.
Prvý článok zo série musí byť venovaný
dedinke, ktorá pre mňa veľa znamená, no ešte som ju nespomenul vôbec na mojom
blogu. Osuské, malá obec ležiacia na hranici Záhoria a Kopaníc, je dedina,
v ktorej som strávil more času a zážitkov. Bolo tomu tak hlavne preto lebo tu máme dom s humnom po babke. Čím som starší, tak sa vraciam na dedinu menej, lebo už na to nie je toľko dôvodov. Kedysi sme na dome aj prespávali, hrával som sa s najobľúbenejším veľkým kocúrom Murom, v zime jazdil na sánkach a naopak v lete sa prešiel na zrmrzlinu alebo si zaplával v krásnej priehrade. Aj tu sa časy menia a už veľa vecí nie je rovnakých, ale spomienky na ne, fotky, zostanú navždy. Pre lepšiu predstavivosť, toho kde leží dedinka a čo všetko ponúka som informácie znázornil na mapke.
1 - domy v dedine, 2 - Kostol Všetkých svätých, 3-4 - Mlyn na Myjave, 5-6 - V novom mlyne, 7 - miau, 8-11 - pri priehrade, 12-14 - zima, 15-16 - leto, 17-18 - jeseň, 19-20 - jar, 21 - židovský cintorín, 22 - Murko
Okrem typických dedinských zastávok ako kostol, obchod a krčmy nájdete aj iné zaujímavosti. K prírodným pamiatkam patria dve staré lipy. Prvá je pri kostole a druhá pri križovatke. Ponad túto lipu je v poli Kaplnka sv. Bartolomeja. Hlavná ulica obce je pomenovaná po rodákovi, zakladateľovi politickej strany sociálnej demokracie, Emanuelovi Lehockom. Na tejto ulici okrem jeho rodného domu sú domy-slíže s dvormi. Za obcou, za riekou Myjava, ktorú prejdete cez lávku, sa dostanete na pole, kde pri rieke rastú trnky, baza a židia tu mali svoj cintorín. Na rieke Myjava sa nachádza menšia hrádza s mlynom. Na jar je z hrádze pekný vodopád. Okrem tohto mlynu sa druhý nachádzal v časti Rásnik (Riasnik). Nuž a medzi Rásnikom a dedinou je časť Nový mlyn (síce patriaca do katastra Jablonice), kde sa nachádza aj železničná stanica Osuské. Tá sa však dnes nevyužíva pre osobnú prepravu.
Najsmutnejší príbeh popri smrti Murka bolo vypustenie Osuskej priehrady. Krásna čistá priehrada lákala návštevníkov zo širokého okolia. Cesta k nej vedie popri družstvu, kde časom ľudia vyjadzili v poli kratšiu prístupovú cestu. V detstve sme sa sem chodili kúpať, v puberte som sem chodil najmä cez babie leto na prechádzky. Priehrada bola vtedy ľudoprádzna, teplé lúče dopadali na farbiace sa stromy, od vody vial jemný šum, pri priehrade dozrievali šípky a iné bobule a na kopcoch sa preháňali srnky. Idylka. Všimal som si rok od roku, že hladina postupne klesá ale nepripisoval som tomu vážnosť, až keď v roku 2014 úplne vypustili tento môj raj na zemi. Naposledy som sa tu bol prejsť na jeseň 2015, keď som zbadal dno priehrady porastené burinou. Verím, že zas raz bude toto miesto tým akým som si ho pamätal, aby som sa sem mohol rád na jeseň vracať...