Štyri ročné obdobia Záhoria: video

     V nadväznosti na predošlé články o Záhorí si môžete na tomto mieste pozrieť finálne dielo. Ide o jedno video, ktoré zahrňuje významné miesta môjho rodného kraja a zároveň sa na celý región pozerá postupne v priebehu celého roka čím zachytáva kraj v každom ročnom období.

     Na tomto projekte som sa však nepodieľal sám a preto moje poďakovanie patrí viacerým osobám. V Senici ďakujem pánovi Petrovi Pivákovi za výklad v Škodáčkovom mlyne. Podobne ďakujem za výklad v pamätnej izbe v Hlbokom pani Tomášovej. Za spoluprácu pri cestovaní ďakujem Tomášovi Skalovi, ktorý so mnou prešiel Korlátko, Plavecký Peter, Plavecký hrad, výstup na Vysokú a jesenné Smrdáky ako aj Ľubke Oravskej so Silviou Rehákovou, s ktorými som prešiel Borský Mikuláš. Ďalej ďakujem za výklad pani Pecinovej v Kopčanoch a Gbeloch a Irene Reptovej v Prietrži. Takisto nesmiem zabudnúť na pani Pagáčovú, ktorá mi ukázala mlyn v Podbranči. Záverom patrí moje poďakovanie Barbare Braunovej, lebo len vďaka jej ochote ste mohli počúvať komentár k videu.

     Budem veriť, že video vo vás zanechalo dobrý dojem a preto budem veľmi vďačný ak ho podporíte like-om a tiež sa o krásy Záhoria podelíte priateľom, tak že toto video budete ďalej zdieľať.

Štyri ročné obdobia Záhoria: zima

Plavecký hrad deň pred Silvestrom

Úvodom

     Kedysi, ale to už bolo veľmi dávno, bola práve zima mojim najobľúbenejším ročným obdobím. To čo som vtedy na tomto období obdivoval, to práve teraz nemám rád. Myslím tým jej chlad kvôli ktorému musíte byť oblečený ako cibuľa. Taktiež nemám rád na zime oteplenie a s ním spojené vyhýbanie sa každej čľapkanici. Čo je však smutnejšie posledné roky zima už nie je v tomto kraji veľmi silná a preto môžem byť vôbec rád, že som zaznamenal pravé zimné fotky so snehom, o ktoré sa teraz rád podelím.

Zima v Malých Karpatoch

     Tento zimný diel bude zameraný na oblasť Malých Karpát zo záhorskej strany. Myslím si, že takáto formulácia najpresnejšie vyjadruje skutočnosť, že tu nebudú prezentované miesta z celého pohoria. Spolu s riekou Moravou na západe tvoria Karpaty na východe prirodzenú hranicu kraja. Avšak nemožno Záhorie stotožniť len s nížinou, ktorá leží medzi nimi. Do tohto rozmanitého kraja s typickým nárečím patrí aj časť bezprostredne dotýkajúca sa zmienených kopcov a práve preto v tomto diele sa zameriam na turistické ciele prístupné zo Záhoria.

sneh, mráz, silný vietor ... ale hlavne turisti, ktorí vedia doceniť aj takéto podmienky na vrchu Vysoká 

Prvý hrad

     Prvá zimná zastávka v kraji sa nachádza nad obcou Cerová. V časti Rozbehy by ste našli zrúcaninu hradu Korlátko. Odmietam o tomto hrade hovoriť ako o hrade Korlátka ako to používa odborná literatúra. Názov drobného hradu sa odvodzuje od maďarského Korlát kő, čiže Korlátov kameň.

Druhý hrad

     Hoci hrad Ostrý kameň už leží v Trnavskom okrese, tak by som ho skôr zaradil k Záhoriu. Odôvodňujem si to najmä preto, lebo v histórii jeho panstvo zahŕňalo oblasť Záhoria. Podobne aj výhľad z neho je uprený na tento kraj a potoky, ktoré sú v jeho bezprostrednej blízkosti stekajú tiež tam.

Malebná vidiecka architektúra

     Na Slovensku by ste našli desať dedín, ktoré si zaslúžili byť pre ich zachovanú architektúru súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudovej architektúry. O to viac môže potešiť Záhorákov skutočnosť, že zo západného Slovenska práve tento región vyniká a sú tu hneď tri takéto obce! Jednou takou je aj obec Plavecký Peter. Najviac pekných stavieb je sústredených okolo námestia ale takisto aj v ďalších uličkách, kde sa nachádza napríklad elektrický mlyn.

Tretí hrad

     Plavci alebo Polovci či Kumáni boli etnikum pôvodne pochádzajúce zo stepí na východ od Uhorska. Na území Záhoria sa usadili v stredoveku, keď ich hlavnou úlohou bolo strážiť vtedy nehostinné púštne pohraničie. Jednou zo štyroch záhorských dedín, kde sa zdôrazňuje spojitosť s ich predkami v názve obce je aj Plavecké Podhradie. V dedine sa dnes nachádza kaštieľ ale hlavne krásny hrad oproti vrchu Pohanská, kde bolo praveké hradisko.

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 

Photos by Filip Jurovatý

‹ ›

1 - Korlátko; 2-3 - kopec nad Osuským; 4 - Ostrý Kameň; 5 - Plavecký Peter; 6-8 - Plavecký hrad 

Na záver turistika

     V rámci zimných potuliek po Malých Karpatoch som zavítal aj do obce Kuchyňa. V lete 2017 som tu bol hľadať zvyšky hradu a náučný chodník Bobria hrádza. Začiatkom roku 2018 som sem však išiel opäť spraviť pár záberov dreveného chodníka nad priehradou ale pre tento krát som sem zavítal hlavne pre turistiku. Kým najvyšší vrch Malých Karpát – Záruby som do projektu radšej nezaraďoval, tak druhý najvyšší vrch – Vysoká už smelo môžem, lebo sa nachádza rovno nad touto dedinou. Túra k vrchu nebola ľahká lebo bola tuhá zima, chodník zmizol v závejoch a veľmi fúkalo. Nakoniec sa však podarilo vystúpiť a zdolať ďalšiu výzvu.  

Záverom

     Aj keď už máte radi zimu alebo radšej teplejšie obdobia roka, tak neseďte doma ale využite čas napríklad na spoznanie týchto miest. Pohorie Malé Karpaty docenia aj menej zdatní turisti, lebo ponúka možnosti výletov do prírody, ktoré môžno spojiť aj s výletmi k architektonickým pamiatkam.

Štyri ročné obdobia Záhoria: jeseň

Ráno v Smrdákoch

Slovo na úvod

     Bolo to v jedno jesenné dopoludnie v roku 2017, kedy sa mi nič nechcelo robiť ale myseľ chcela vymyslieť niečo kreatívne. Premýšľal som pri pozeraní svojich čerstvých videí o strednom a východnom Slovensku nad tým, aká je tá moja vlasť krásna. Bol som rád, že som začal zachytávať krásy Zeme nielen fotkou ale už aj videom, ktoré zhrnie a lepšie priblíži pocity a náladu prostredia. Nuž a práve vtedy ma napadla myšlienka, ktorá stojí za celým týmto novým projektom. Opýtal som sa sám seba aké bude ďalšie miesto, ktoré takto zachytím? Samozrejme ma hneď napadli miesta mimo Slovenska, ktoré mám v hľadáčiku svojich cestovateľských snov a ktoré určite tiež navštívim, pofotím a natočím. Avšak vtedy som si uvedomil, že video by si mal zaslúžiť jeden špeciálny kraj a to ten v ktorom som vyrástol. Aj keď je o mne verejne známe, že nerád chodím dva krát na to isté miesto výletovať, tak v tomto prípade som sa rád  rozhodol spraviť výnimku. Ihneď som si zaznačil miesta Záhoria, ktoré by mal každý poznať a potom som si uvedomil, že je nemožné stihnúť ich prejsť za pár dní. Nuž ako sa hovorí – všetko zlé je na niečo dobré - a preto ma hneď napadla ešte lepšia myšlienka! Neponáhľaj sa. Sprav video postupne, lebo len tak zachytíš kraj taký aký je. Sprav video, ktoré zachytí Záhorie počas celého roka! Nuž a tak sa stalo. Avšak skôr ako vám odhalím to sľubované celoročné video rozhodol som sa nezabudnúť aj na fotku. Z toho dôvodu venujem prvé štyri články zo série Štyri ročné obdobia Záhoria, každému ročnému obdobiu a teda aj každej menšej lokalite tohto úžasného kraja. Poďme na to!

Jeseň v okolí rodného mesta

     Netrvalo mi veľmi dlho zhodnotiť, ktoré miesta by som jednoznačne videl v tomto projekte. Čo však už bolo náročnejšie bolo ich rovnomerné rozvrhnutie na štyri časti. Pri tomto delení ani neviem prečo som si spomenul na hodiny rétoriky. Tu nám pani prednášajúca zdôraznila, že publikum je pozorné hlavne na úvod a na záver prejavu. Z toho dôvodu som sa rozhodol dať na tieto dva konce miesta, ktoré najlepšie poznám lebo som v nich prežil najviac času. Všetky tieto miesta vám však zhrniem v tomto jednom článku, keďže všetky boli fotené a natáčané počas jesene 2017.

šípky, pavučiny, ranná hmla, babie leto... tak vyzerá typická jeseň 

Bor a vojaci

     Dubáky ale aj jedovaté muchotrávky rastú v bori hlavne na prelome leta a jesene. Vyhľadávaným miestom, kde by ste ich našli naozaj veľa je Vojenský technický a skúšobný ústav (VTSÚ Záhorie). V tomto priestore nie je možné fotiť iné zábery ako fauny a flóry, čo však nevadí lebo takéto zábery aspoň ukážu krásy prírody Záhoria.

Rodná Senica

     Nechcem o každom mieste hovoriť nepodstatné informácie ako tie čo bežne ponúkne vyhľadávač a preto poviem ku každému len to, čo považujem za podstatné. O Senici, ktorou takmer začínam video, poviem hlavne to, že je to pre mňa moje rodné mesto, hoci technicky som sa narodil v nemocnici na Myjave.

     Aj keď by som mal byť na Senicu hrdý lebo odtiaľto pochádzam, tak nemám k tomu takmer žiaden dôvod. Je to škaredé malé mesto. V histórii ako aj v súčasnosti boli jej predstavení hlboko verní vláde či už bola pre alebo proti vôli ľudu. Stačí len spomenúť skutočnosť, že tu bol porazený Štúr. Prestavbou minulého storočia stratila Senica všetko historické jadro okrem kostola a môže sa tak právom radiť k najškaredším slovenským mestám. Ak však predsa len pôjdete tadiaľto tak odporúčam vidieť výstavu v čáčovskom mlyne.

Hurbanovo Hlboké

     Hlboké je malá, kedysi by sme povedali evanjelická, dedina. Do histórie slovenského národa sa zapísala v roku 1843. Na miestnej fare sa vtedy stretla slávna trojica Štúr, Hurban a Hodža a po pár dňoch sa dohodli sa na tej podobe slovenčiny, ktorú v menších zmenách používame do dnes. Z toho dôvodu je  obec atraktívna miestnym múzeom, evanjelickou farou a pomníkom Hurbana.

Križovatka Jablonica

     Z Jablonice pochádza vyše polovica zo všetkých mojich predkov. Ak tu chcete vidieť nejakú pamiatku tak rozhodne k symbolom obce patrí polorozpadnutý kaštieľ, ktorý je však pre nebezpečnosť úrazu nedostupný. S týmto kaštieľom má moja rodina úzke väzby. V dávnych časoch tu moji predkovia robili slúžnych a v tých nedávnych časoch chodili sem do školy.

Kúpele Smrdáky

     Na opačnej strane okolia Senice sa nachádzajú jediné kúpele v širokom okolí. Patria však k veľmi vyhľadávaným, lebo predovšetkým tu sa liečia kožné ochorenia. Novším symbolom obce a chotára sa však stal Miléniový kríž nad obcou.

Habáni a Sobotište

     Sobotište sa ako dedina môže pochváliť veľa rôznymi atrakciami a zaujímavosťami. Kde len začať? Na námestí nájdete kaštieľ s múzeom. To je venované družstevníctvu na Slovensku, lebo práve tu to celé začalo ešte v 19. storočí! Pre milovníkov vesmíru je tu jediná hvezdáreň na Záhorí a pre turistov ideálny východiskový bod na poznávanie miestnych kopcov. Najviac však obec preslávili Habáni. Tí sem prišli z nemecky hovoriacich krajín a nemixovali sa s pôvodným obyvateľstvom. Z toho dôvodu môžete ešte dnes vidieť v obci ucelenú architektonickú časť s názvom Habánsky dvor.

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 

Photos by Filip Jurovatý

‹ ›

1-2 - Podbranč; 3 - Škodáčkov mlyn v Čáčove; 4 - Habánska kaplnka v Sobotišti; 5-7 - Smrdáky; 8-9 - Jablobica

Pod hradom

     Hoci Podbranč už pripomína charakterom skôr kopaničiarsky kraj ako Záhorie, tak je s okolím spätý s nárečím a inými úzkymi väzbami. Hlavnou dominantou je zrúcanina hradu Branč. Okrem neho v roztrúsených osadách nájdete jeden zachovaný mlyn, ktorý však nie je prístupný verejnosti.

Prietrž a SNP

     Asi jediná obec na Záhorí, ktorá má priamu skúsenosť so Slovenským národným povstaním je Prietrž. V osade u Rehušov je zriadené menšie múzeum venované tejto tematike ako aj blízke roľnícke múzeum. Okrem toho je tu rozhľadňa, pamätník a v neďaleko stredu obce aj zvyšky husitských hradieb.  

Milované Osuské

     Špeciálnu pozornosť pri natáčaní Záhoria som zameral na Osuské. Malá nenápadná dedina navonok ničím nevyniká. Avšak v obci som strávil podstatnú časť svojho detstva a preto ju som jej vytvoril vlastné video, ktoré ukazuje jej krásy celoročne.

Slovo na záver

     Záhorie je podľa mňa pekným krajom. Je tu veľa pamiatok ako aj zaujímavá príroda. Uvedomujem si však, že ľudia majú skôr záujem o známejšie atrakcie. Avšak ja by som ich rád presvedčil, že svoju hodnotu majú aj na prvý pohľad málo významné miesta. Pre mňa má tento kraj svoje jedinečné čaro. Azda je to tým, že som tu vyrastal, alebo tu vyrastali moji predkovia, alebo je to len tým, že mi bol tento kraj najbližší a mohol som ho najhlbšie spoznať? Jednoznačnú odpoveď si netrúfam povedať.

     Čo si však trúfam povedať je, že by som mu rád aj touto cestou prejavil úctu aspoň tým, že ho trošku spropagujem, aby ho mohlo spoznať čo najviac ľudí.

Kam po východnom Slovensku

Kam po východnom Slovensku?

      Kam po východnom Slovensku nie je len otázka turistu, ktorý chce spoznať tento krásny kraj Slovenska ale je to názov mojej prvej knihy. Príbeh, za ktorým sa skrýva vznik tohto diela netrval len chvíľu a preto ak chcete vedieť ako vznikala táto kniha, tak vám to prezradím v nasledujúcich riadkoch.

aj takto sa fotí :)

Na počiatku bolo panoramio

     Galéria fotiek s názvom panoramio, ktorú som tak často minulé roky skloňoval, stojí bez pochyby na počiatku môjho úspechu. O tom ako veľmi jej vďačím za môj rozlet som sa vyjadroval už v staršom článku s názvom „10 rokov panoramio!“ a preto sa zameriam len na to, ako konkrétne dopomohla k môjmu prvému dielu. Fotky z tejto stránky sa jednoducho objavovali na fotkách Google a preto sa ani nedivím, že ma oslovovali ľudia, či niektoré z nich môžu použiť. Podobne sa takto ozvali aj z redakcie Sóda, kde najskôr chceli použiť fotky do jedného článku, potom do druhého a takto to pokračovalo. Jedného pekného dňa po príjemnej konverzácii vznikol nápad  zo strany redakcie Sóda vytvoriť so mnou rozhovor. Takúto ponuku som prijal a interview vyšlo o pár dní 28. októbra 2016 pod názvom „Vstával o štvrtej ráno, aby počas prázdnin dokumentoval Slovensko.“ Článok mal veľký úspech a dosah. Dokonca som si všimol, že ho zdieľal aj môj učiteľ chémie z gymnázia. Po pár dňoch eufórie som skonštatoval, že už jediná reakcia, ktorá by ma mohla prekvapiť by bola ponuka napísať knihu. Neviem či som to tušil alebo privolal ale tá ponuka čoskoro prišla a veľmi ma potešila.

výsek z harmonogramu výletov

Teoretická príprava

     Príjemný mail s ponukou vlastnej publikácie som jednoznačne akceptoval i keď som sa najskôr zľakol predmetu knihy. Dôvodom mojej obavy bola skutočnosť, že v tom čase som z východného Slovenska mal prejdené len Košice, Levoču, Markušovce, Spišskú Novú Ves, Poprad, Kežmarok, Strážky, Starú Ľubovňu, trošku Vysoké Tatry a Trebišovský okres. Na druhú stranu ponuka prišla v pravý čas, lebo určite som chcel prejsť aj zvyšok Slovenska. Takto som aspoň vedel, že fotky z východu musím spraviť čoskoro a že musia byť zvlášť kvalitné lebo sa takmer určite ocitnú v mojej vlastnej knihe.

     Súčasne pri dohadzovaní sa detailov s vydavateľstvom som začal riešiť skutočnosť, kedy a kam pôjdem spraviť fotky. Z toho dôvodu som kontaktoval známych a snažil sa s nimi dohodnúť ako by sme ideálne vyriešili výlety po východe. V konečnom dôsledku som sa dohodol s tromi známymi. S prvým som v marci prešiel okolie Košíc a južný Zemplín. S druhým som sa dohodol na dlhom štrnásťdňovom turné po väčšine územia a s posledným na víkendovom výlete  do Vysokých Tatier. Všetko bolo detailne naplánované, zmluva s vydavateľstvom podpísaná a tak už ostávalo čakať na pekné počasie a na to kým spravím štátnice.

Cestovanie po kraji

     Po spomínaných štátniciach kedy sa oficiálne zo mňa stal právnik som dlho doma nelenil ale vyrazil na cesty. O týchto cestách som podrobne písal články ako aj publikoval videá (klikni sem a nájdeš ich všetky :))a z toho dôvodu nemá teraz zmysel rozpisovať moje skúsenosti, keďže si ich môžete dohľadať na tomto blogu. Ak však ste ich nevideli a nemáte čas si to prejsť tak v skratke len poviem, že som zažil veľké množstvo zážitkov, videl neskutočne krásne miesta ale aj medveďa  v prírode.

osnova k tretej kapitole

Ako Záhorák písal o východe

     Po príchode som si konečne po náročnej jari našiel chvíľu čas aj na oddych, ktorý však netrval príliš dlho. Leto som zasvätil písaniu knihy. Podľa koncepcie akou sú písané ďalšie knihy zo série „Kam po“ má aj táto kniha podobný počet kapitol s podobným obsahom. Ľahko sa mi písala kapitola a milovaných hradoch či vidieckej ľudovej architektúre. Naopak asi najviac som sa potrápil pri písaní kapitoly Mestá a miesta, keďže som chcel každú obec prezentovať ako celok ale nič z nej nevynechať. Všetko sa stihlo na čas a textový materiál ako aj fotky, ktorých väčšina je mojich sa úspešne poslali do vydavateľstva.

náhľad na jednu stranu z knihy

Z tlačiarne až ku krstu knihy

     Po ďalšej komunikácii s vydavateľstvom a upresnení obsahu konkrétnych strán sa rozhodlo, že kniha uzrie svetlo sveta 23. marca 2018. Už 9. marca som si všimol, že kniha sa dá objednať na dvoch hlavných stránkach knižných domov a preto aj keď mi vydavateľstvo čoskoro zaslalo pár kusov rozhodol som sa nečakať a kúpiť si jednu! Prišla presne na čas. V piatok na obed mi poštár predal zásielku, pomaly som si ju otvoril, privoňal k novej knihe a s radosťou začal listovať a prezerať jej stránky. O pár hodín na tom som zistil, že ku knihe je spravené aj promo na stránke femme.sk s článkom Naozaj na východe nie je nič? Podobne vtipne reagovalo aj na aktuálny výrok Roberta Fica "na východe nič nie je" kníhkupectvo Martinus. Tam vyfotili moju knihu s nálepkou, čím by znel jej názov NIKAM po východnom Slovensku. Z množstva pekných reakcií ma potešila správa od jedného dievčaťa z instagramu, ktorá mi napísala veľmi peknú správu.
     Nasledujúce dni až po krst boli v znamení eufórie z knihy. Sóda opäť spravila so mnou interview (Cestovateľ Filip Jurovatý: Na východe je toho dosť, stačí to len objaviť)a článok z neho bude čoskoro už na internete. Krst sa uskutočnil na veľkonočnú nedeľu 1. apríla 2018. Krstilo sa vodou z Malého štrbského plesa a za krstných rodičov som si vybral všetkých blízkych kamarátov, ktorí sa prišli na krst. Po prijemnej besede sa išlo ešte oslavovať do mesta.

krstenie knihy

Poďakovanie

     Moja veľká vďaka pri tvorení tejto knihy patrí (chronologicky): stránke panoramio, Lucii Hochi z magazínu Sóda, vydavateľstvu Albatros Media, cestovateľom Marekovi S., Tiborovi B. a Romanovi N., celej rodine a napokon Barbare Braunovej za pomoc pri jazykovej korektúre.

Radosť na záver

     Aj keď som nikdy nerozmýšľal nad tým, že by som napísal knihu, tak musím povedať, že to bola skvelá príležitosť. Zase som sa mohol posunúť niekam inam a pritom spoznať ďalšie zaujímavé a krásne miesta. Predstavujem si ako budete čítať riadky mojej knihy a pritom budete cítiť ten istý pocit, ako som mohol zažiť pri svojich dobrodružstvách. Verím preto, že táto kniha vám bude skvelým sprievodcom a odpovie vám na všetky otázky Kam po východnom Slovensku.

Zo Stredného Slovenska: #5 Novohrad

Hrad Šomoška - leží na Slovensku, no už obec Somoskő pod ním je v Maďarsku

     Zo stredného Slovenska som nesmel vynechať ani posledný kraj, ktorý som minulý rok načal, no úplne nedokončil. Tým krajom je Novohrad, v ktorom som vtedy prešiel tri hrady, z čoho som sa na dva tento rok aj tak vrátil. Vlastne ani neviem, po ktorom z toľkých hradov nesie kraj svoj názov. Pravdou však ostáva, že v krajine okolí Lučenca nájdete naozaj veľa hradov, zámkov, kaštieľov a zrúcanín. Poďte sa teda pozrieť, čo som tento rok ešte prešiel alebo si tiež prečítajte, čo som písal v článku o Novohrade v roku 2016.

     Z Veľkého Krtíša, ktorý leží na západnej hranici Novohradu sa išlo ešte do južnejších častí regiónu, kde rieka Ipeľ tvorí štátnu hranicu. Prvou zastávkou bola pohraničná dedina Muľa. Prečo som si vybral na úvod práve takúto na prvý pohľad nevýraznú viesku? Odpoveďou je Kostol sv. Alžbety. Tento chrám bol prvý v celom Rakúsko-Uhorsku, kde bola veža kostola postavená zo železobetónovej konštrukcie. V dobe keď chrám vznikol bola v móde secesia a tak aj toto miesto je postavené v tomto stavebnom slohu. Osemuholníková tridsaťmetrová veža leží v susedstve kruhovej stavby s kupolou, z ktorej dohliadajú do okolia anjeli.

     Cesta ďalej pokračovala cez Maďarsko, kde sme v krajskom meste novohradskej župy - Salgótarjan - odbočili k slovenskej hranici. Prišli sme k dedine Somoskő, kde sa priamo na kopci Cerovej vrchoviny týči rovnomenný hrad ale... Šomoška už sa nachádza na Slovensku. Netradične vedená štátna hranica vznikla po zániku monarchie. Hoci som menší expert na novodobé maďarské hranice (keďže som o nich písal bakalárku), tak som nezistil prečo práve v tejto oblasti si Československo prisúdilo tento hrad. Avšak myslím si, že to bude hlavne pre materiál kopca na ktorom hrad leží. Je ním čadič, čiže bazalt. Tento materiál mi utkvel v pamäti hlavne zo starých ciest a chodníkov, ktorým mohol byť na začiatku minulého storočia vhodným materiálom na výstavbu vozoviek. Okrem hradu nájdete tento kameň aj pod hradom, kde sa nachádza aj známy čadičový vodopád. Vstupné na hrad stálo 1,50€ a dalo sa platiť aj v maďarských forintoch. Hoci bol hrad asi v nedávnej dobre opravovaný nájdete na ňom veľa miest, kde sú len haldy kameňov, nedoriešené chodníky a rozpadnutý interiér druhej veže. Z hradu taktiež dovidíte na maďarský hrad Salgó.

     Zo Šomošky sme išli ďalej cez Maďarsko na východ a prešli na slovenský Gemer, kde sme si odskočili za jednou zastávkou tohto regiónu. V dedine Hajnáčka leží veľmi výrazný vrch sopečného pôvodu. Na vrchu prírodnej rezervácie leží skala, kde kedysi taktiež stál hrad. No dnes by ste tu našli zase len stavebný materiál z bazaltu, jedno dochované okno a jednu vytesanú miestnosť v skale.



     Ku koncu dňa sme mierili do Lučenca cez Fiľakovo, kde aj tento rok som spravil pár záberov hradu, no už len z dolného nádvoria. V okresnom meste Lučenec majú pekne dochované historické námestie a novoopravenú synagógu. Tá leží uprostred sídliska no konečne dostala dôstojnú podobu. Trávniky sú upravené a kvety na lampách svieže. Hoci charakter výzdoby objektu pôsobí miestami neúplno išlo asi o zámer zachovať podobu synagógy ako je, konzervovať, a nevytvárať úplne nové podoby.

     Posledný deň štvordňového výletu začal opustením Lučenca a zamierilo sa na sever. Najskôr sme sa zastavili v dedine Vidiná, kde majú kaštieľ. Pôvodne mal šindľovú strechu no dnes ho pokrýva tmavomodená krytina.

     Počas monarchie bol Halič sídlom okresu. Dnes to nie je ani mesto ale dedina s pôvabným zámkom. Na jeho mieste stál pôvodne hrad, ktorý bol zbúraný a prestavaný na šľachtičné sídlo, ktoré postupne chátralo. Súčasnú podobu luxusného hotela nemá dlho ale je tomu lepšie akoby sa mal ďalej rozpadať. Okolie zámku sa stalo tiež upravené. Park zdobia lavičky, pribudli nové chodníky a pekné záhony ruží. Čo oko turistu nevidí, ale len oko rezidenta hotela, je sklený dáždnik, ktorý vyplnil strop átria zámku. K ďalším stavbám obce patrí budova evanjelického kostola neďaleko zámku. Na prvý pohľad nevyzerá ako typický kostol, lebo pôvodne to bola synagóga postavená v maurskom štýle.

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 

Photos by Filip Jurovatý

‹ ›

1-2 - Muľa; 3-4 - Čadičový vodopád; 5-7 - Šomoška; 8-9 - Hajnáčka; 10-11 - Fiľakovo; 12-13 - Lučenec; 14 - Vidiná; 15-16 - Haličský zámok; 17-18 - Stará Halič; 19 - Podrečany; 20-21 - Divín

     V susednom Starom Haliči vyniká výrazná stavba kostola s drevenou zvonicou. Pri návšteve som si všimol že múry kostola mali len málo okien a mníšky čo sa starali o blízku záhradu boli cudzinky, lebo nehovorili ani slovensky ani po maďarsky, ale asi nejakým severským jazykom. Na pokraji Juhoslovenskej kotliny taktiež ležala dedinka Podrečany, kde je pekný kaštieľ no vyfotiť si ho môžete len cez zamknutý plot.

     Posledná zastávka na Novohrade bola na mieste, kde minulý rok nadobro odišiel môj Nikon d60. Hrad Divín sa za rok neuveriteľne zmenil. Čo ostalo rovnaké bolo tempo približne desiatich pracovníkov. Tí za posledný čas vybudovali nové múry, odkryli nové základy, odviezli množstvo sutiny a demontovali lešenie. Aj keď už počasie sa zmenilo na jesennú šedivú depresiu, tak som sa tešil, že som mohol vidieť nové pohľady na zrúcaninu obranného hradu.

     V roku 2017 som prešiel zaujímavé miesta zo stredného Slovenska, ktoré mi chýbali do zbierky krásnych miest mojej vlasti. Myslím si preto, že môžem byť spokojný s výletmi tohto roku po Slovensku a dať si nielen zimnú pauzu od fotenia ale aj dlhšiu pauzu od nejakého komplexného fotenia Slovenska... i keď nikdy nehovor nikdy :)