Nezvyknem dávať sľuby, ale keď ich už vyslovím sú pre mňa záväzné.
Kedysi dávno, v lete 2022, som takto potvrdil, že raz sa prídem pozrieť na
dobrého známeho do juhoamerického São Paulo. V úvode roku 2026 konečne
dozrel čas kedy som dostal svojmu sľubu, ba dokonca preskúmal som viac
z krajiny. Fotografie zo siedmych zastávok nájdete v tomto fotoalbume. V článku sa dozviete:
Dôležité informácie pred cestou Harmonogram Zaujímavosti Vysvedčenie Vyčíslenie výletu /
financovanie
Dôležité informácie pred cestou Ak cestujete do Brazílie zo Slovenska nepotrebujete víza, teda
ak tam neplánujete zostať dlhšie ako 90 dní. Očkovanie je povinné len ak
idete do oblastí, kde sa to vyžaduje. V mojom prípade to bolo na žltú
zimnicu pre oblasť štátu Amazonas. No nakoľko som absolvoval očkovanie ešte pred
cestou do Afriky, nebolo potrebné to riešiť teraz (toto očkovanie je na celý
život). Brazílčania obľubujú platbu kartou alebo cez PIX a menej platia v
hotovosti. PIX je služba kedy cez mobil vyfotíte QR kód, no funguje len ak máte
brazílsky bankový účet. To znamená, že budete pravdepodobné väčšinu času platiť
kartou, ale je vhodné priniesť si aj hotovosť. Ja som tak spravil so
sumou 100€, no v praxi bol až problém minúť túto sumu nakoľko niektoré
obchody dokonca odmietali prijať hotovosť. Odporúčam si zameniť pre každý
prípad 20-50€. Ja som zámenu vyriešil tak, že som ju dal kamarátovi priamo po
prílete a on mi vydal ich peniaze. Nakoľko mi ešte kúpil vstup do jedného
múzea a SIM kartu dohodli sme sa na kurze 1€ = 6BRL. Pri platení sa Vám
bude stávať, že sa Vás opýtajú či máte debito
alebo credito. Hoci mám debetnú
kartu, tak správna odpoveď bola credito.
Pred cestou je vhodné sa zamyslieť aj nad časom vycestovania. Myslím si, že vhodný
čas je európska zima čiže od novembra do februára. Vtedy je tu leto (nezabudnite na opaľovací krém), no tiež tu zvykne zapršať. Ceny môžu byť vyššie vo februári
keď je tu karneval. Taktiež som pred cestou nezabudol uzatvoriť cestovné
poistenie. Cestovný adaptér je nutný len ak máte veľkú okrúhlu zásuvku.
Inak povedané ak pôjdete len s nabíjačkou na mobil nebudete ho potrebovať. Je tu štvorhodinový časový posun,a keď pôjdete až do Manausu tak až päť hodín.
Harmonogram
Harmonogram výletu bol stanovený na tri týždne. Pre úplnosť zhrniem
chronologický plán: 0. deň:Bratislava -
Viedeň - Madrid - São Paulo 1. deň:São Paulo 2. deň:São Paulo -
Foz do Iguaçu 3. deň:Foz do Iguaçu 4. deň:Foz do Iguaçu
- São Paulo - Manaus 5. deň:Manaus 6. deň:Manaus -
Brasília 7. deň:Brasília 8. deň:Brasília -
Maceió - Maragogi 9. deň:Maragogi 10. deň:Maragogi 11. deň:Maragogi -
Recifé - Salvador 12. deň:Salvador 13. deň:Salvador - Rio
de Janeiro (Lapa) 14. deň:Rio de Janeiro
(historické jadro, Copacabana a čínsky výhľad) 15. deň:Rio de Janeiro
(Kristus Spasiteľ, Cukrová homoľa) 16. deň:Rio de Janeiro
(oddychové dni) 17. deň:Rio de Janeiro 18. deň:Rio de Janeiro 19. deň:Rio de Janeiro
- Madrid 20. deň:Madrid -
Viedeň -Bratislava
Počas výletu som si užil, že som unikol pred mrazom, snehom a nedostatkom
svetla zo Slovenska. Počasie bolo príjemné a teploty kolísali od 21-33
stupňov. Nie každý deň bolo slnečné počasie ale bolo aj oblačno, zamračené, pršalo,
ba niektoré dni lialo. V pláne bolo navštíviť 7 miest a myslím si, že
som aj v rámci nich videl to čo sme chceli vidieť, ba niekedy aj viac (ZOO
v hlavnom meste, Botanická záhrada v Rio de Janeiro).
1-3 región Amazonas; 4 vodopády Iguaçu; 5-8 hlavné mesto Brasília; 9 São Paulo; 10 Maragogi
Zaujímavosti Preprava a cesty. Výlet
do latinskej Ameriky sa začal presunom z Bratislavy na rakúsky Schwechat.
Odtiaľ sa letelo do Madridu a ďalej do Brazílie. Počas dovolenky som
využil viaceré letecké spoločnosti. Transkontinentálny let operovala
spoločnosť Iberia a vnútroštátne lety pokrývali spoločnosti LATAM, GOL
a AZUL. Počas dovolenky sa využili rôzne druhy prepravy a to
lietadlá, taxi, motorový čln, zubačka a lanovka. Výnimočné je, že počas
tejto dovolenky som odmietol využiť verejnú dopravu, z dôvodu
nebezpečnej povesti krajiny. Prvý krát som v hojnom množstve využíval
taxi, a to najmä cez aplikáciu uber. Nadobudol som dobré
skúsenosti. Jeden krát sa nám nepodarilo odviesť, a to keď žiadne auto
nechcelo po nás prísť večer z vyhliadky nad Riom (viď nižšie pri
svetluškách). Vyriešilo sa to zídením bližšie do mesta, kde už nás vyzdvihlo
ďalšie auto. Okrem taxikov cez uber sme využili aj klasické taxi
a to v letovisku Maragogi, kde táto služba nemá pokrytie. Zlú
skúsenosť som nadobudol, keď po mesiaci vyjednávania s hotelom bolo dohodnuté,
že nás bude čakať taxikár na letisku v Maceió, ktorý nás mal odviesť do
Maragogi; no nečakal na nás. Vodič prišiel až takmer hodinu po prílete.
Autá sú väčšinou sivej, bielej, čiernej a občas červenej farby. Vnútroštátne
lety nevyžadujú takú prísnu kontrolu ako medzištátne, takže nebolo potrebné
vyťahovať na bezpečnostnej kontrole tekutiny, len fototechniku. Naopak pri
vstupe do lietadla vždy vyžadujú ukázať identifikačný dokument, na čo
v Európe nie sme až tak zvyknutí. Milá skúsenosť sa mi stala na letisku
v São Paulo, keď sa ma odvážne detičky opýtali odkiaľ letím
a následne mi neverili, že existuje Slovensko až kým som im neukázal pas.
Cesty v Brazílii sú v normálnom stave. Rozdiel som badal pri oprave
cesty, kedy kyvadlová doprava nefungovala cez semafor
v prijateľných frekvenciách, ale naopak bola vždy vypustená jedna čakajúca
kolóna a následne druhá. To v praxi vyzeralo, že sme aj štvrť hodiny
čakali kým z druhej strany boli vpustené autá. Prepravovať sa pešo bolo
niekedy náročné lebo tu často chýbali priechody pre chodcov. Ubytovanie. Počas
dovolenky sme spali v siedmych destináciách. Prvé prenocovanie bolo
jediné, kedy sme prespali u môjho kamaráta. Ostatné boli už
v hoteloch. Kúpeľne v tomto kúte planéty mi pripomínali tie
z USA. Čiže tu boli typické sprchy zo steny či stropu – opak európskych
hadíc. Nie vždy sa dala regulovať voda z vodovodu, čiže dal sa len zapnúť
kohútik a následne sa sám vypol. Rozdiel bol v toaletách – nie vždy
bola prítomná kefa, no je tu zakázané vhadzovať toaletný papier do misy.
Pri každej toalete bol na to určený kôš. Postele mali väčšinou len tenkú
prikrývku, no dala sa nájsť aj deka v skrini. Ostatná výbava
hotelových izieb mi prišla viacmennej podobná ako u nás – bolo pripojenie
na wifi, klíma, chladnička a okno, ktoré sa dalo dať na ventilačku.
Z raňajok sa dalo vždy najesť a zrkadlili aj tunajšiu kuchyňu (viac
nižšie). Strava. Zo stravovania by
som sa rád vyjadril k raňajkám, reštauráciám a potravinám. Raňajky sa
podobajú na naše, avšak nájdu sa tu aj odlišnosti. Vždy bola na výber slaná
a sladká časť. Slaná časť pozostávala väčšinou z nedochutenej
praženice, párkov, občas aj klobásy s cibuľkou a samozrejme šunky
a syru. Taktiež sa tu nájdu flambované banány. Brazílčania milujú pečivo.
Sladké pečivo býva však suché vo vnútri kým na povrchu sú rôzne glazúry. Zo
sladkej časti ešte vynikajú presladené ale chutné pudingy. Jogurty majú len
jahodovú príchuť a riedku konzistenciu. Vždy bolo prítomné tropické ovocie.
Na čo som si nemohol zvyknúť bolo pitie. Väčšinou ponúkali šťavy, ktoré mali
v sebe usadeniny a nie veľmi prijateľné chute. Keďže nie som kávičkár,
nemôžem potvrdiť či tunajšia káva chutila lepšie no kakauko mali super.
Návšteva reštaurácie sa môže pohybovať od 10 do 20€ na osobu. To hlavne záleží
od toho koľkým chutným drinkom podľahnete! Národným klenotom je caipirinha.
Brahma je lokálne pivo, no nájdete tu aj často Heineken. V reštauráciách
som skúsil celosvetové pokrmy ako burgre či pizze ale nevynechal som aj
tunajšiu kuchyňu. Konkrétne to bolo v São Paulo pokrm virado Paulista –
zapamätal som si hlavne kombináciu oškvarkov s flamovaným banánom
a tuhým mäsom s ryžou. Ďalej v Manause to bola hustá rybia
polievka a v Riu feijoada completa – pokrm otrokov, kde
dominujú rôzne kúsky bravčového mäsa, ryža a fazuľa. Tieto jedlá nie sú
každý deň v ponuke ale len v konkrétne dni. Obchody
s potravinami sa podobajú našim no skôr než veľké reťazce nájdete malé
obchodíky. Tu som najmä kupoval rôzne kekse. Po zaplatení Vám automaticky dajú
plastovú tašku. K stravovaniu ešte dodám, že som skúsil zmrzlinu
z plodov açai, šťavu priamo z kokosového orecha, likér bananina, džús
z kešu orieškov a nápoj guaraná, ktorý mi trošku pripomínal
energetický nápoj. Naopak mi tu chýbali uhorky, rajčiny, zemiaky (boli len hranolky), pomaranče či pomarančová šťava a bobule ako čučoriedky.
Vnímanie Brazílie. Ďalej sa
zameriam na to ako som vnímal krajinu cez niektoré moje zmysly, čiže ako to tam
vyzeralo alebo fungovalo. Nezaznamenal som výrazné pachy či vône. Výzor
miest dopĺňajú všade prítomné káble, palmy a sem-tam odpadky.
V tomto čase bola prítomná ešte aj vianočná výzdoba. Niektoré
budovy lemujú pekné muraly, ale aj nevkusné grafiti. Veľmi rozšírené
boli doslova piktogramy na opustených budovách. Nezistil som však čo tieto
znaky mali znázorňovať. Navštívené mestá boli obľúbené aj spevákmi lebo tu
natáčali svoje videoklipy. Konkrétne Michael Jackson v Salvadore
a Snoop Dogg v Riu. Čo sa mi nepáčilo bolo fungovanie ZOO
v hlavnom meste pri pavilóne motýľov. Ak ste ich chceli vidieť, museli ste
si vystáť radu. V tom by problém nebol, no keď po skoro hodine sme mali
ísť dnu oznámili len, že je obedová pauza a o hodinu otvoria opäť.
V krajine, kde vnímam prezamestnanosť sa to dalo riešiť, že túto
informáciu mohol niekto včas oznámiť čakajúcim. Nakoľko som sa kúpal na rôznych
miestach môžem porovnať pláže. Určite odporúčam tie na severovýchode
štátu. More je teplé, plytké, farebné a vlnky mierne. Presným opakom sú pláže
Copacbana či Ipanema v Riu – chladnejšie, nezaplávate si lebo sa po chvíli
nedostanete cez veľké vlny. No určite by ste mali zažiť atmosféru oboch
lokalít. Na plážach sa mi podarilo aj spáliť. Zachránila ma lekáreň. Tunajší
panthenol bol odlišný – nebola to pena ale rúžový prášok. S fungovaním
počas dovolenky úzko súvisia adaptéry a mobilné dáta. Zásuvky na
základné spotrebiče ako nabíjačky od mobilu nepotrebujú adaptér, ten je
potrebný len ak máte okrúhlu zástrčku. Brazílska zásuvka akceptuje zaujímavý
trojzubec. Využitie mobilných dát bolo značne komplikované. Všade inde stačí
kúpiť kartu, zapojí sa a funguje na obmedzený počet dní. Tu nie. Kamarát
SIM kartu s dátmi zakúpil na seba. Musel zadať svoje údaje
z identifikačnej karty, ba vyfotiť sa pre verifikáciu – fungoval som teda
len vďaka tomu, že to vybavil. Osobitnou témou je bezpečnosť
a kriminalita, nakoľko niektoré navštívené mesta sa radia
k najnebezpečnejším na svete. Našťastie výlet prebehol v poriadku no
môžem povedať, že boli oblasti kde som videl rôzne indivíduá. Fotoaparát bol
preto takmer vždy schovaný – a vytiahol ho len po dohode v skupinke.
To bol nezvyk oproti všetkým mojim predošlým dovolenkám. Bolo mi vysvetlené, že
viac ako ľudia bez domova sú nebezpeční mladiství nakoľko nemajú trestnoprávnu
zodpovednosť. Sú tu samozrejme aj turisticky bezpečné miesta, avšak tie vedia
byť preplnené ako okolie sochy Ježia Spasiteľa. Príroda. Osobitnou
kategóriu, ktorá si zaslúži pozornosť je nádherná brazílska príroda.
Najdôležitejšie turistické prírodné atrakcie sú tu späté s vodou –
vodopády Iguaçu a mohutná rieka Amazonka. V regióne Amazonas som
zvolil ležérny outfit, pred takým ktorý má zakrývať končatiny voči komárom,
ktorí by mohli prenášať maláriu. Myslel som si, že v tom regióne bude
veľmi dusno ale prostredie bolo prijateľné. Ďalej sa zamieram na
špecifiká či zaujímavosti miestnej flóry a fauny. Zaujímala ma tráva
v mestách – mala širšiu čepeľ ako sme zvyknutí, taktiež pôda hlavne vo
vnútrozemí obsahovala viac železa čiže bola už od pohľadu červenejšia. Rastliny
tu rastú divoko a na hocijakých miestach – pokojne vyrastá aj strom
z omietky domu. Mango rastie voľne a jeho šťavnaté plody sa váľali po
zemi. Zo zvierat som videl šváby, rúžové delfíny (aj som sa s nimi
kúpal), malé opičky, dravá pirarucu čiže ryba arapaima, potkany, sovu, kraba,
leguána, ktorý vbehol na terasu počas obeda, kolibríka či pekné svetlušky, ktoré svietili
pri opúšťaní výhľadu z vyššie spomenutej cesty z výhľadu na Rio
smerom do civilizácie a mnohé ďalšie zvieratá v ZOO hlavného mesta ako
jaguáre či ary. Mentalita
a spoločnosť. Brazílska, a azda celkovo latinská, mentalita je výrazne odlišná
od tej, v ktorej som vyrástol a žijem v Európe. To bolo aj
príčinou mnohých nedorozumení počas dovolenky a zapíše sa negatívne
do mojej pamäte. Podľa môjho názoru je dôležité si uvedomiť, že hoci môže
existovať aj dobrý úmysel, môže byť pochopený negatívne no potom je potrebné
neskaziť si nim celkové dojmy. Naša nátura je totálne odlišná od
brazílskej. Ľudia sú tu na mňa priveľmi živí, ukecaní keď by sa radšej mohli
venovať práci či na všetko majú čas. Myslím si, že som Brazíliu navštívil prvý
aj posledný raz. Čo je potrebné povedať, že len zriedkakedy tu niekto ovláda angličtinu!
Skôr sa dorozumiete ak ovládate španielčinu. Mne sa stalo, že ma odhadovali, že
pochádzam z Nemecka. K mentalite by som ešte dodal, že oproti mne
výrazne obľubujú klímovať a chladiť pokrmy.
Vysvedčenie V tomto článku prichádzam s novinkou a to sekciou
vysvedčenie. Myslím si, že keď je tu len sedem miest, môžem ku každému vypichnúť
jeho plusy a mínusy, ktoré zhodnotím aj v celkovej známke, ako v škole.
Čiže 1tka je najlepšie a 5tka by bola najhoršie.
São
Paulo dostáva známku 2. Toto mesto je špecifické a vlastne by som ho
aj nerád hodnotil. Mesto mi prišlo hlavne nudné a nezaujímavé. Nebolo teda
mu čo vytknúť, no nemalo nič odlišné čím by oslnilo. Za pozitívum považujem
jeho parky, ktoré sa menia až v džunglu.
Iguaçu dostáva známku 2. K pozitívam
zaraďujem jeho veľkoleposť, dobrú infraštruktúru a možnosť navštíviť ešte
dva priľahlé štáty. K negatívam radím tlačenicu pri vstupe, hoci aj keď
máte zakúpený lístok (čakali sme asi hodinu). Tlačenica bola potom v celom
areáli a treba rátať aj s miestami, kde zvhlnete. Nebudem klamať,
že dojem z toho miesta mi skazila aj zlá nálada v ten deň, ktorá ale
nemá nič spoločné s tým ako miesto vyzerá.
Manaus dostáva známku 1. Spätne môžem
zhodnotiť, že to bol vrchol výletu. Samotné mesto ponúka turistom len jedno
námestie s divadlom a mimo neho bolo plné indivíduí a hlavne obchodov
s topánkami! (horko-ťažko sme našli potraviny). Za nezabudnuteľný zážitok
považujem deň v Amazonke, ktorý zahrňoval: plávanie s delfínmi,
návštevu indiánskej dediny, plavbu po rieke a kúpanie v nej,
občerstvenie, prechádzku pralesom, lovenie rýb arapaima a magický sútok
tmavej rieky Rio Negro s riekou Rio Solimões čím vzniká rieka Amazonka.
Brasília dostáva známku 1-. K pozitívam
zaraďujem unikátnosť konceptu mesta, nevšedné krivky a bezpečnosť oproti
iným mestám. K negatívam... nuž je to mŕtve mesto stvorené pre autá,
chýbali priechody predchodcov, pripomínalo mi to Ružinov a keďže boli
prázdniny a víkend tak život v meste v podstate nebol.
Maragogi dostáva známku 1-. Nádherný severovýchod
krajiny, podmanivé pláže a oddych. Dôvod prečo som nemohol udeliť plnohodnotnú
jednotku, je komunikácia a schopnosť hotela. Začiatkom decembra čiže
mesiac vopred som im písal, že nakoľko dedina je ďaleko od letísk (Maceió ako
aj Recife) či by vedeli zabezpečiť taxi. Až po mesiaci písania prišlo k dohode
no výsledok bol, že nás aj tak taxikár nečakal na letisku a prišiel až
takmer po hodine. Skazilo to prvý dojem.
Salvador dostáva známku 1-. Nádherné
farebné mesto, plné života, hudby a chutí. Žiaľ, patrí k najnebezpečnejším
v krajine, a preto som bol (aspoň) zo začiatku v pozore.
Rio
de Janeiro dostáva známku 2. Väčšina ľudí navštívi v Brazílii Rio lebo
má dobrý marketing. Sú tu turistické zastávky, pláže a rušný život. No keďže
toto všetko som videl už inde, nespravilo to na mňa wow efekt. Skôr som bol v pozore
v uliciach vo večerných hodinách alebo v ranných keď hordy
bezdomovcov pospávali pozdĺž ulíc.
1-2 Maragogi; 3-4 Salvador; 5-9 Rio de Janeiro; 10 São Paulo
Vyčíslenie výletu /
financovanie Výlet na jednu osobu od 4.1. do 24.1.2026 vyšiel na 3441,82,-€.
Jednotlivé položky výletu stáli takto: Preprava:2045,05,-€čo predstavovalo59,43% výdajov Ubytovanie:601,11,-€čo predstavovalo17,46% výdajov Strava:362,12,-€čo predstavovalo10,52% výdajov Vstupy:194,43-€čo predstavovalo5,65% výdajov Suveníry*: 69,69,-€čo
predstavovalo2,02% výdajov Iné**:
169,42,-€čo predstavovalo4,92% výdajov * zo suvenírov som nakúpil: magnetky, pohľadnice, sladkosti a kávu ** medzi iné patrili: poistenie, nový účes, panthenol a zvyšná hotovosť brazílskych realov Uvedomujem si, že oproti iným výletom je značný nepomer pri preprave k iným
hodnotám. Je tomu pre množstvo letov, ktoré spolu stáli až 1884,63€.
Magické slovo Brazília vzbudzujúce predstavy fantastických pláží,
nezadržateľnú silu Amazonky v bujných tropických pralesov topiacich sa
v opare, architektonických skvostov no aj nespútanej živej energickej
kultúry, ktorá sa prejavuje vo farebnom národe láskou k futbalu, v
zmyselných rytmoch samby, pestrou kuchyňou a pulzujúcim karnevalom. Po
navštívení môžem len potvrdiť, že som nielen splnil svoj sľub, ale že všetky
tieto predstavy o Brazílii sú pravdivé.
Tento článok nadväzuje na článok o Nemeckých výletoch cez zimu a jar, keďže som sa rozhodol precestovať Nemecko v štyroch ročných obdobiach. Letný výlet bol v podstate o mestách severnej časti krajiny a jesenný o Porýní. Všetky fotky nájdete v tomtofotoalbume.
V článku sa dozviete: Dôležité
informácie pred cestou Harmonogram Zaujímavosti Vyčíslenie
výletu / financovanie Dôležité
informácie pred cestou
Táto pasáž zostáva rovnaká. Nemecko je v EÚ, v Schengene, a takisto sa platí eurom.
Cestopisné video o Nemecku
Harmonogram Harmonogram letného výletu bol stanovený na 7 dní a jesenného na 3 dni. Pre úplnosť zhrniem chronologický plán:
1. deň:
Bratislava - Viedeň - Letisko
Kolín - Altona - Arnsberg - Münster - Brémy
Bratislava - Viedeň -
Letisko Kolín - Bad Ems - Hrad Eltz - Cochem
2. deň:
Cochem - Monschau -
Aachen - Kolín
3. deň:
Kolín - Viedeň -
Bratislava
Počas výletu bolo všelijaké počasie počasie. Na to, že bol júl, počasie pripomínalo skôr nestály Apríl. To platilo aj pre jesenný výlet, kedy sa to avšak dalo očakávať.
Oba tietovýlety
prebiehali tak, že som do krajiny priletel a po krajine sa presúval autom. Iba v okolí Berlína
využívala verejná doprava. Ubytovanie
s raňajkami bolo štandardné. Iba v Kolíne som skúsil nový druh hotelu - bez recepčného. Hotel vyzeral byť koncipovaný pre biznismenov a ľudí čo nemajú čas na sýte raňajky, preto boli odlišné. Ráno tu už bol personál, ktorý naložil už vopred pripravené jedlo (žemle, sladké pečivo a jogurty) pričom porcia mohla byť zo štyroch kusov. Vyskúšal som nielen lokálnu kuchyňu ako currywurst, ale skúsil aj iránsku
kuchyňu a na Porýní tunajšie vínko. Navštívil som tu po prvý krát Baltské more.
Kunsthalle v Hamburgu mi neprišla až tak kvalitná
ako napríklad galéria v Mníchove. Oslnili ma Drážďany. Hoci Centrum nie je
veľké, tak pamiatky sú úchvatné. Na hrade Eltz sa nemohlo fotiť v interiéri a musím uznať, že to bol jeden z najkrajších hradov, ktoré som videl. Rodina tu žije nepretržite cez 900 rokov. Aachenská katedrála ma prekvapila svojim interiérom - nečakal som byzantské motívy. Kolínska katedrála je naozaj veľkolepá stavba. Neviem či som doteraz videl väčší chrám.
Vyčíslenie výletu / financovanie
Letný výlet na jednu osobu od 12.7. do 18.7.2025 vyšiel na 1003,48,-€. Jednotlivé položky výletu stáli takto:
Štyri cesty po Nemecku mi poskytli možnosť spoznať krajinu do hĺbky, vždy
v inom ročnom období. Počas návštev som obdivoval fascinujúcu architektúru,
vychutnával si typické jedlá, víno a pivo, navštívil elegantné hrady alebo sa
prechádzal úchvatnou prírodou. Po objavovaní krajiny môžem potvrdiť, že logika,
štruktúra a zmysel pre poriadok sú charakteristickými znakmi Nemcov, ktoré sa
odrážajú aj v ich prostredí a robia miestnu kultúru o to jedinečnejšou.
Pri čítaní starodávneho cestopisu Milión od Marca Pola, som si
predstavoval dávno zmiznutý svet, kde som si len ťažko vedel vybaviť konkrétne
miesta. Fantastické názvy a opisy mi pripomínali až rozprávkový príbeh,
ktorý ma avšak navnadil, aby som poodhalil jeho tajomstvá. Nešiel som po
všetkých stopách tohto dobrodruha, ale cieľom sa stal štát, o ktorom som
mal len hmlisté tušenia. V septembri 2025 som sa takmer zatúlal pod koráb
Noema no najmä prešiel päť zastávok v Arménsku – v krajine stratenej medzi
Európou a Orientom. Všetky fotky nájdete vo fotoalbume.
V článku sa dozviete:
Dôležité
informácie pred cestou Harmonogram Zaujímavosti Vyčíslenie
výletu / financovanie Dôležité
informácie pred cestou
Arménsko neleží v EÚ, takže pri cestovaní je
potrebné mať pas. Nepožadujú sa víza, ani očkovania.
Cestopisné video o Arménsku
Harmonogram
Harmonogram výletu bol stanovený na 6 dní. Pre
úplnosť zhrniem chronologický plán:
Do
krajiny som sa prepravil priamym letom z Viedne. Počas výletu som
sa presúval hlavne pešo a na dlhšie trasy dvomi spôsobmi. Po Jerevane a na ceste z letiska to
bolo taxi, resp. služba cez apku yandex (vraj rozšírená v post
sovietskych krajinách). Jazda cez yandex bola lacná. Na vzdialenejšie trasy som
tento krát využil organizované zájazdy. Čiže som sa presúval autobusom
počas dvoch jednodňových výletov. Zájazdy som zakúpil približne mesiac popredu priamo cez stránku cestovky Hyur, pričom som na základe nich si prispôsobil program celej dovolenky. To znamená, že v prvý deň sa stihlo najmä jerevanské múzeum, nakombinoval som si výlety, aby boli dva dni po sebe a vybral také, ktoré ukážu to naj z krajiny a zvyšok som sa túlal po Jerevane pričom som zohľadnil kedy sú otvorené ďalšie miesta (napríklad Múzeum genocídy nie je otvorené v pondelok, tak sa stihlo v nedeľu poobede). Súčasťou druhého výletu bola aj 13 minútová cesta lanovkou "krídla Tatevu" s naozaj impozantným výhľadom. Cesty tu sú v dobrej kondícii i keď majú
neštandardný prístup k ich oprave – autobus dostal defekt, keď sme prechádzali
úsekom, kde sa opravovala celá vozovka naraz. Jerevan trpí na dopravné zápchy
no mimo neho je preprava plynulejšia. Dopravu tu často upresňujú policajti. Typickým
prvkom v meste sú podchody na takmer každej križovatke. Tie sú ale
vždy šikovne využívané a plné drobných obchodíkov, ktoré sú v podstate stále
otvorené. Hlavný tranzit smerom na juh k Iránu by som prirovnal k ceste I.
triedy. Cesta od Jerevanu k jazeru Sevan bola jedinou dvojprúdovou cestou.
No i tu boli výrazné odlišnosti – dalo sa hneď popri nej parkovať čo v Európe
by bolo nemysliteľné. Na cestách jazdia nové (najmä čínske) elektro-automobily
no aj ale zaslúžilé šroty pamätajúce Sovietsky zväz. Ubytovanie bolo
štandardné. Čo ma prekvapilo bolo, že v kúpeľni boli pripravené aj (zabalené)
zubné kefky pre hostí.
Strava
V tunajších
reštauráciách som sa snažil ochutnať najmä tradične kaukazské špeciality
a to napríklad činkali (mäsové guličky), chačapuri (pečivo s vajíčkom
a syrom) no aj jahňacinu s tradičným chlebom lavaš. Mohol som aj vidieť
jeho prípravu a pečenie. Zo sladkostí som okúsil aj čurčchely (orechy na
niti pokryté sladkou šťavou), rôzne orechové koláče či koláč podobajúci sa na
Marlenku (bol viac smotanový). Samotná česká marlenka sadá kúpiť v tunajších
obchodoch. Myslím, si že ceny v reštauráciách sú drahé pre bežných
občanov, a skôr sa podobali tým bratislavským. Otváracie hodiny boli oproti
našim pomerom skvelé - aj v pracovný deň sa dalo sedieť vonku do noci. Raňajky
v hoteli boli štandardné - šunky mi tu nechutili a boli na hrubo nakrájané;
na výber boli aj syrové nite – oproti našim boli vysušené; pečivo mi došlo vo
vnútri také prašivejšie; nesmelo chýbať sladké ovocie a ešte sladší džús. V obchodoch
majú zastúpenie všetky svetové značky potravín (napr. pri sladkostiach bolo
ťažké vôbec nájsť niečo lokálne) no veľa produktov tu bude pravdepodobne dovážaných z Ruska keďže na obaloch bola aj azbuka. Z nápojov mi veľmi chutila
bublinková minerálka Jermuk, svieža vyšťavená šťava (z národného symbolu) granátového
jablka, no ochutnal som aj domáce pivko, vínko a brandy. Počas
zájazdov sa obed stal aj zážitkami – v piatok som videl pečenie
chlebu lavaš a v sobotu pri obede zahrala živá hudba. Tieto miesta na obed
boli starostlivo vybraté lebo obe boli v krásnych záhradách. Stoly boli
plné predjedla a následne čašníčky doniesli každému na stôl jedno z troch
pokrmov, ktoré si vybral účastník zájazdu ešte v prvých minútach po opustení
Jerevanu.
Dejepisné video o Arménsku
Vnímanie krajiny
Počas
dovolenky – na začiatku septembra – bolo teplé počasie vhodné na kratase a
tričko. Hoci sme navštívili svätyne nebolo nutné mať nohavice. Nebo bolo jasné
no viditeľnosť slabšia – hoci Ararat je výrazným vrchom nie každý deň
bolo vidieť jeho siluetu. Po prílete som vybavil dve veci na letisku a to zabezpečil
si dáta a zamenil peniaze. Mobilné dáta tu sú lacné. Neobmedzený
balíček ma vyšiel pod 6€. Takmer všade som platil kartou, no boli
miesta, kde sa hodilo, že som mal hotovosť. K takýmto miestam
patrili najmä verejné toalety a tržnica. Za jedno euro dostanete približne
400 AMD. Myslím si, že na krátky pobyt stačí zameniť približne 20€. Jazyk
a písmo je naozaj unikátne. Väčšina ľudí však ovláda ruštinu a o čosi
menej aj angličtinu (čiže nielen tri jazyky ale aj tri písma!). Všade sa dalo dohovoriť. Ľudia mi prišliviac
otvorení, resp. odvážni - vedia vás
zastaviť a opýtať sa prečo natáčate, či skúsia si vypýtať peniaze. Počas výletu
som sa zamýšľal nad urbanizmom či k samotnej výstavbe budov. Je tu
veľa rozostavaných budov, ktoré očividne už nebudú nikdy dostavané. Celkovo v tomto
kraji chýba nejaký premyslený koncept a všetko sa stavia, tak ako to
príde. Gýčový hotel v tvare zámku leží hneď pri dvojprúdovke, z ktorej
sa teda ani nemusí zísť ale stačí rovno odparkovať, v susedstve je
preluka, nejaký baner aby nechýbal vizuálny smog a potom socialistický oblúk a tak
ďalej. Dediny mi prišli skôr ako zhlukom náhodných budov než ako tie u nás, kde
vždy sa formuje centrom okolo kostola. Čo si hlboko vážim, veľmi ma uchvátilo a patrilo
k prvým dojmom bola značná čistota ulíc, podchodov a hlavne nikde
neboli grafiti. Neoddeliteľnou súčasťou Jerevanu sú vodné prvky. Takmer za
každým rohom sú fontány, či napájadlo pre smädných. V jerevanských uličkách nájdete aj stromy, ktoré polievajú a tvoria
príjemný tieň. Vo zvyšku krajiny bolo málo stromov a tvorili najmä sady.
Ďalším milým prekvapením bol samotný Jerevan. Hoci mesto nemá
nejaké výrazné pamiatky, tak má podmanivého ducha, ktorý sa podobá stredoeurópskym
letoviskám. Mesto je stvorené pre prechádzky. Nevidel som tu veľké obchodné
centrá no naopak množstvo malých obchodíkov, ktoré ani neviem či niekedy
sa zatvárajú. Hlavná os pripomína obrátený ypsilon pričom v strede ciest
leží Námestie republiky s veľkou fontánou a Národným múzeom, ktorého expozície
sú na vynikajúcej úrovni. Z neho vedú dve dva parky na juh a na sever pešia
zóna, ktorá za Operou ústí v schodisko zvané Kaskáda, z ktorej je nádherný
výhľad na celé mesto. Mimo Jerevan som videl hlavne kláštory. Každý má iný význam a iné
blízke okolie no stavby sa na seba podobajú. V strope svätostánkov je
diera, z ktorej preniká výrazný svetelný lúč do interiéru. Vo vnútri je
vždy priestor na zapálenie tenkých sviečok vo vode a steny skôr než obrazy
lemuje opracovaný kameň so symbolikou krížov. Osobitne chcem zdôrazniť, že ma
uchvátila tunajšia príroda. Môže sa zdať, že je nevýrazná a drsná,
no práve to považujem na nej za krásne. Pozeraním sa z okna autobusu som
mal chuť sa v nej zastaviť a stáť, prestať vnímať existenciu času
a vnímať jej prázdnotu, užívať si vánok, ktorý hýbe žltú trávu a obdivovať
za svitu mesiacu v splne siluetu zvlnených kopcov. Takto som si predstavil,
že sa mohol presúvať týmto krajom Marco Polo či iní nomádi. Bol to iný obraz,
než na ktorý sme zvyknutí v našom regióne bohatom na lesy, lúky, výstavbu.
Vyčíslenie výletu / financovanie
Výlet na jednu osobu od 4.9. do 9.9.2025 vyšiel na 660,46,-€.
Jednotlivé položky výletu stáli takto:
*Zo suvenírov som nakúpil: magnetku a sladkosti, medzi iné patrili: mobilné dáta, poistenie a zvýšilo mi 390 AMD čo je necelé 1€.
Záver
Miestne končiny boli už od pradávna kultúrnou križovatkou či kolískou vinárstva, pokojne tu plynul život na vidieku, príroda bola nedotknutá, v ľuďoch bola zakorenená pohostinnosť a pod scenériou dnes zakázaného ale obdivovaného Araratu boli roztrúsené kresťanské svätyne. Takýto obraz pravdepodobne videl Marco Polo. Hoci sa svet musel od čias jeho cesty výrazne zmeniť, myslím si, že dobrodruhovia majú príležitosť spoznať podobnú kultúru a pamiatky aj v dnešnom Arménsku.