Cez Balkán k Jadranu

Národný park Durmitor, Čierna Hora

Jadranské more je najbližšie k Slovensku, a preto tradične priťahuje k letným dobrodružstvám. Ponad brehmi smaragdových vôd ležia hory, za ktorými sa rozprestiera prehliadané vnútrozemie balkánskeho polostrova. Myslím si, že táto oblasť si taktiež zaslúži pozornosť, a to najmä Srbsko, Kosovo a Čierna Hora, ktoré tvoria fascinujúci, no často obchádzaný most k moru. V tomto článku sa povenujem tomu, ako sa v lete 2026 dosiahol tento kraj. Pôvodne malo na to nadväzovať pokračovanie, ako sa od mora išlo na Slovensko cez Bosnu a Hercegovinu, no tu nastala zmena a výlet skončil predčasne. Výber autentických fotiek z balkánskeho výletu nájdete aj v tomto fotoalbume.

 
V článku sa dozviete:
 
Dôležité informácie pred cestou
Harmonogram
Zaujímavosti
Vysvedčenie
Vyčíslenie výletu / financovanie
 
Dôležité informácie pred cestou
Ani jedna krajina neleží v Európskej únii a v Schengene, pripravil som sa preto na hraničné kontroly. V Čiernej Hore a Srbsku sa platí eurom no v Srbsku majú ich dinár. Pred cestou som horko-ťažko zamenil hotovosť.

Cestopisné video

Harmonogram

Harmonogram výletu bol stanovený, ale zmenil sa počas dovolenky. V čistom čase som bol 12 dní na Balkáne. K tomu však treba pripočítať dva pol-dni spojené s presunom, takže možno tvrdiť, že celkové dobrodružstvo trvalo 14 dní. Pre úplnosť zhrniem chronologický plán:

0. deň:	Bratislava - Novi Sad
1. deň:	Novi Sad - Báčsky Petrovec - Belehrad
2. deň:	Belehrad - Kovačica - Golubac - Belehrad
3. deň:	Belehrad - Manasija - Kragujevac - Čačak
4. deň:	Čačak  - Sirogojno - Studenica
5. deň:	Studenica - Sopoćani - hraničné priechody - Peja
6. deň:	Peja - Visoki Decani - Gračanica - Priština - Peja
7. deň:	Peja - Žabljak
8. deň:	Žabljak - NP Durmitor - Podgorica
9. deň:	Podgorica - Cetinje - Budva
10. deň: 11. deň: 12. deň: 13. deň:	Budva - Kotor - Budva Budva Budva - letisko letisko - Bratislava

Počas výletu vyšlo nádherné slnečné počasie. Nenavštívilo sa ale mnoho cieľov: Národné múzeum v Belehrade, brutalistický pamätník Ostra, Národný park Tara, meandre rieky Uvac, kresťanské stavby v meste Peja a potom všetky zastávky v Bosne a Hercegovine. Ešte by sa mohli spomenúť drobné zastávky ako výhľad na meander rieky medzi Podgoricou a Cetinje, či brutalistická stavba v Belehrade a pamätník v meste Nikšič. Naplánované toho bolo viac ako sa stihlo vidieť. 

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 

Photos by Filip Jurovatý

‹ ›

1 Kovačica, 2 Báčsky Petrovec, 3 Novi Sad, 4-8 Belehrad, 9 Golubac, 10 Manasija

 

Zaujímavosti
 

Top 5. Novinkou v tomto článku je zhodnotenie najzaujímavejších miest, ktoré sú odporúčané na návštevu. Stručný zoznam by bol takýto: 1. NP Durmitor 2. Visoki Dečani 3. Kotor 4. Kovačica 5. Belehrad. To, prečo som vybral práve tieto miesta, už vysvetlím nižšie, pri vysvedčení.

Preprava a cesty. Výlet mal prebiehať výlučne len autom, no pre predčasné ukončenie výletu som využil ešte autobus ako transfer a potom leteckú dopravu z Podgorice do Bratislavy. Prešlo sa viacero hraničných prechodov pričom najdlhšie čakanie bolo medzi schengenským Maďarskom a Srbskom. Zámerne sa vyhlo hraniciam medzi Srbskom a Kosovom a medzi krajinami sa išlo cez Čiernu Horu. V Kosove neplatí zelená kartička pre osobné vozidlá. Na hraniciach Vám však vystavia tlačivo, aby bolo možné používať cesty. To je teraz už bezplatné. Bežným vnímaním som si všimol, že vozový park verejnej dopravy je značne zastaraný. Naozaj električky či autobusy pôsobili až historicky. Naproti tomu cesty a chodníky boli v excelentnom stave. Na mnohých diaľniciach bolo uvedené, že sa stavajú za pomoci Číny. Štýl dopravy ako nešofér nemôžem objektívne zhodnotiť, no prišiel mi viac temperamentný sprevádzaný občasným trúbením. Spôsob značenia ciest či samotné kruhové objazdy neboli také štandardné ako u nás.

Ubytovanie a strava. K ubytovaniu nie sú nejaké pripomienky. Bol to štandard. Čo vadilo bolo v srbských hoteloch, že nebol bufet na raňajky ale dlhšie čakanie na menšiu porciu raňajok. Dlhšie čakanie nebolo len doménou hotelov ale aj reštaurácií. Počas výletu sa medzi hlavnými jedlami vyskytli svetové klasiky ako pizza, burgre a ku všetkému boli hranolky ako príloha. Čo chýbalo a očakávalo sa, že sa tu objaví bude kebab. Vyskúšaná bola aj tradičnejšia kuchyňa a z nej pokrmy sýte na mäso, pstruha, morské plody či horské jedlo, ktoré pozostávalo z varených zemiakov a syra.

  
Vnímanie regiónu a príroda. Pri pojme Balkán sa vynoria rôzne predstavy. Realita ulíc je teda taká, že pri cestách nájdete predaj melónov, či blší trh. K tomu sa tu voľne potulujú psy a v zásade na viacerých miestach aj kravy a občas kone. Vizuál miest je špinavší ako u nás. Najmä v Kosove bolo postrehnúť viacej plastového odpadu. Tu taktiež bolo špecifikum, že na vidieku boli rôzne pri cestách a v poliach hroby pochovaných z roku 1998, pri ktorých viala albánska zástáva. Prístup k ochrane prostredia je teda jedinečný. Napríklad v skanzene plnom dreveníc bolo vidieť ľudí, čo fajčili cigarety. Súčasťou koloritu regiónov sú ortodoxné chrámy. Vo vnútri musíte mať zahalené kolená (všade majú nachystané zástery). Niektoré stavby majú zvláštny status. Napríklad pomník bitky na Kosovom poli bol oplotený, strážený a bolo zakázané ho natáčať. Pri náhodnej návšteve kníhkupectiev bolo zarážajúce, že v Prištine ako aj v Podgorici sa dalo kúpiť dielo Mein Kampf. Kotor je známy tým, že tu nájdete veľa mačiek. Kúpanie v Jadrane v poriadku až kým nepríde k vyľakaniu, že do nohy ďube ryba. Príroda národného parku Durmitor je excelentná a bolo to jediné miesto, kde bol vstup zakúpený vopred.

Mentalita a spoločnosť. Balkánska mentalita je živá a temperamentná. Dohovoríte sa tu až na výnimky po anglicky. K živým miestam patrí napríklad belehradská bohémska štvrť Skadarjlja. Pozitívnym zistením bolo, dohovoriť sa po slovensky vo Vojvodine. Tunajší Slováci používajú trošku archaickú, mäkkú stredoslovenčinu. Za najväčší rozdiel vnímam prechod zo Srbska do Kosova. Okamžite si všimnete používanie iného písma, nepočujete slovanský jazyk, výzor ľudí je iný a mešity sú všadeprítomné.

Dejepisné video

 

Vysvedčenie
Tu je školská známka každej destinácie a zhrnutie jednotlivých plusov a mínusov.

• Petrovec a Kovačica) dostáva známku 1. Obe dedinky potešia tým, že v nich budete počuť slovenčinu i keď mierne archaickú a s mäkkým jemným stredoslovenským prízvukom. Ak porovnám obsah toho čo môžete zazrieť zaujímavejšia je Kovačica.
• Novi Sad známku 1. Pekné a živé mesto. Zachované jadro s eklektickými stavbami. Na druhej strane brehu pevnosť nad mestom s pekným podhradím.
• Belehrad 1. Hlavné mesto krajiny. Miestami šialená doprava. Nočný život je značný. Zaujímavá bohémska štvrť je Skadarlija.
• Golubac 1. Impozantná stavba. Novo zrekonštruované. Vnútro nudné až prázdne čo je pochopiteľné, keďže to bola do nedávna ešte ruina.
• Manasija 1. Pokojné miesto ale nevyužitý potenciál. Miesto som si vybral lebo som videl dronové fotky, kde drobný kostol je bezpečne chránený mohutnými hradbami. To uvidíte na mieste, no tento pohľad bez dronu neuvidíte hoci by stačilo na priľahlom kopci vybudovať rozhľadňu s turistickým chodníkom.
• Sirogojno dostáva známku 3. Dochované, drobné a nudné. Netušil som, že slovenské skanzeny majú vysoký štandard, no keď to porovnám s balkánskym v Bukurešti či týmto v Srbsku, tak je to na inej úrovni.
• Údolie kráľov (Studenica, Sopocani) dostáva známku 1. Pokojné miesta, pekný interiér, zapísané v UNESCO.
• Priština 3. Jedno z najslabších hlavných miest, v ktorých som kedy bol. Chýba historické jadro. Pár stavieb by sa našlo, najmä mešity.
• Kosovské pravoslávne stavby (Visoki Decani a Gračanica) 1. Počas dovolenky som navštívil 5 kláštorov, z toho 4 boli zapísané v UNESCO. Ak mám odporučiť iba jeden bude to Visoki Dečani. Najskôr som bol prekvapený, že vstup je chránený KFOR (zážitok, ktorý už nezažijem), je tu zakázané fotiť – preto nemám ani jeden záber. Jeho interiér je rozprávka. Tak ako vyzerá jeho vnútro, na to sa nechytajú výzdobou žiadne kláštory. Gračanica bola tiež pekná no priemerná ako chrámy v Srbsku.
• NP Durmitor 1*. Dôvod vycestovať na Balkán. Miesto je vyhľadávané turistami z celého sveta. Dá sa spraviť individuálna turistika, ba okúpať sa v plesách. Mňa sem lákal ale veľký vyhliadkový okruh z auta na americký štýl. Bol to najsilnejší zážitok.
• Podgorica 3. Ťažko porovnám, či v rámci hlavných miest je na tom slabšie Podgorica alebo Priština. Za najväčší zážitok považujem sýtu tradičnú večeru v reštauráciu „Pod volat“
• Cetinje 2. Toto bývalé hlavné mestečko je chutné, v rámci krajiny patrí k tým krajším, no svojou krásou nie je nejako výnimočné
• Jadranské pobrežie (Budva) dostáva známku 1. To pravé miesto na oddych. Turizmus, obchody, reštaurácie, pláže s drobnými kamienkami, hudba, život, leto... tak to má vyzerať.
• Kotor dostáva známku 1. Chutné mestečko s benátskym nádychom, hradby, uličky, meštiacke domy no najmä úžasný výhľad nad mesto so západom slnka, kde boli bary ale aj zábavný park.

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 

Photos by Filip Jurovatý

‹ ›

1 Kotor, 2 Sirogojno, 3 Studenica, 4 Gračanica, 5 Priština, 6 NP Durmitor, 7 večera, 8 Podgorica, 9 Cetinje, 10 Budva

Vyčíslenie výletu / financovanie
Výlet na jednu osobu od 21.8. do 3.9.2026 vyšiel na 1392,51,-€. Jednotlivé položky výletu stáli takto:

Preprava:	408,35 €	čo predstavovalo	29,32 % výdajov
Ubytovanie:	548,25 €	čo predstavovalo	39,37 % výdajov
Strava:	297,77 €	čo predstavovalo	21,39 % výdajov
Vstupy:	52,09 €	čo predstavovalo	3,74 % výdajov
Suveníry*:	18,70 €	čo predstavovalo	1,34 % výdajov
Iné**:	67,35 €	čo predstavovalo	4,84 % výdajov

* zo suvenírov som nakúpil: magnetky, pohľadnice a sladkosti
** medzi iné patrili: dáta a zamenené peniaze, ktoré sa nevyužili (srbské dináre a bosnianska marka)

Putovanie hornatým krajom, v ktorom sa kedysi presúvali hrdinskí hajdúsi či partizáni, mi nepredstavilo ich skrýše, ale odhalilo čarovné miesta. Okúpal som sa v čistom mori, obdivoval krásu staručkých kláštorov a pevností, zavítal do drsnej prírody, spoznal charizmatické slovenské dedičstvo, docenil mestskú ako aj vidiecku architektúru a vychutnal lokálnu kuchyňu. Zdá sa mi, že pohostinní a vášniví obyvatelia západného Balkánu žijú v turisticky menej navštevovanom kraji, hoci ponúka v každom smere neuveriteľnú rozmanitosť.

Dobrodošli u Hrvatsku

Galovački Buk, NP Plitvické jazerá

Dobro došli! Je tradičné privítanie, ktorým Vás oslovia v uvoľnenom Chorvátsku. To, že táto ozdoba Stredomoria lákala Slovákov odjakživa, dokazuje aj Kukučínov román Dom v stráni, ktorý sem osadil príbeh o zakázanej láske. Aj keď sa náklonnosť pre milencov neskončila úspešne, Vy si doprajte zamilovať sa a nájsť lásku práve k Chorvátsku. Verím, že Vám k tomu ľahko pomôže tento článok a výber z fotiek nájdete aj v tomto fotoalbume.

 
V článku sa dozviete:
 
Dôležité informácie pred cestou
Harmonogram
Zaujímavosti
Vysvedčenie
Vyčíslenie výletu / financovanie
 
Dôležité informácie pred cestou
Cestovanie po krajine je ľahké keďže leží v Európskej únii ako aj v Schengene, platí sa tu rovnako eurom a tiež zásuvky sú rovnaké.

Harmonogram

Harmonogram výletu bol stanovený na deväť dní. Pre úplnosť zhrniem chronologický plán:
 
1. deň:             Bratislava - cez Slavónsko - Záhreb (Bratislava)*

2. deň:             Záhreb (Bratislava)* - Varaždín - Trakoščan - Kumrovec - Záhreb

3. deň:             Záhreb - NP Plitvické jazerá
4. deň:             NP Plitvické jazerá - Zadar - NP Krka - Šibenik
5. deň:             Šibenik - Dubrovník
6. deň:             Dubrovník - Ston - Trogir - Split
7. deň:             Split - výlet po ostrovoch** - Split
8. deň:             Split - Poreč - Rovinj - Pula 
9. deň:             Pula - Podgarić - Bratislava

 
Hoci bol začiatok mája počas výletu bolo krásne počasie na kraťase s výnimkou pár dní v Splite. Plán nevyšiel úplne podľa predstáv, no nakoniec sa aj tak videli takmer všetky zastávky. Prvá zmena programu sa udiala hneď v prvý deň. Moja dlhoročná kamera (DJI osmo+) definitívne odišla pri návšteve druhej zastávky v mestečku  Đakovo. Rozhodnutie muselo prísť okamžite. Miesto cesty do Záhrebu sa vrátilo naspäť do Bratislavy, kde som mal náhradnú kameru. Dovolenka teda dostala vtipný a originálny podtext 9 dní a 7 nocí v Chorvátsku. Ďalšou zmenou bolo pridanie zastávky v mestečku Ston. Posledná zmena nastala, keď prišlo oznámenie o zrušení kúpeného výletu na päť jadranských ostrovov pre zlé počasie iba večer pred samotným odjazdom. Výlet mal obsahovať modrú jaskyňu v Biševo, ostrov Vis s modrou lagúnou, Paklené ostrovy a mesto Hvar. Miesto toho sa išlo trajektom do dedinky Stari Grad ležiacej na ostrove Hvar.

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 

Photos by Filip Jurovatý

‹ ›

1-2 NP Krka; 3 Osijek; 4 Đakovo; 5 Varaždín; 6 Trakoščan; 7 Kumrovec; 8 Záhreb; 9 NP Plitvické jazerá; 10 Zadar; 11-13 Šibenik

 

Zaujímavosti
 
Preprava a cesty. Hlavným dopravným prostriedkom bolo osobné auto. Do krajiny sa išlo aj odišlo cez Maďarsko. Tam sa platila jedna diaľničná známka, kým v Chorvátsku viacero poplatkov pričom to záležalo od konkrétnych úsekov. Tento systém má budúci rok zaniknúť, resp. zmeniť sa. Len v jeden deň sa nejazdilo, ale naopak sa plavilo loďami. Na veľa miestach bolo platené parkovné, pričom najdrahšie bolo v Dubrovníku (4,5€ na hodinu). Najhoršia situácia s parkovaním aj pre úzke uličky bola v Splite.

 

Ubytovanie. Ubytovanie malo rôzne štandardy pričom rezervácie sa vykonali popredu cez Booking. Niektoré ubytovania oslnili ako napríklad pri Plitvických jazerách (16 Lakes Guesthouse, Grabovac) či v Dubrovníku (Hotel Komodor).

 

Strava. Zo stravovania by som sa rád vyjadril k raňajkám, reštauráciám a potravinám. Štandard raňajok bol normálny. Boli ubytovania, ktoré ponúkali široký výber ako vyššie spomenuté hotely a iné kde to bolo vyslovene slabé. Výber reštaurácií sa riešil vždy na mieste, pričom sa vždy dalo na odporúčania umelej inteligencie, ktorá sa aj vždy vynikajúco trafila. Milým prekvapením bola chutná, výdatná a zadarmo večera na našom hoteli v inak predraženom Dubrovníku. V Splite som vyskúšal morského čerta. Najlepšia večera bola (hoci názov môže byť zavádzajúci) v Pizzerii Jupiter v Pule, kde mali najlepšieho a najčerstvejšieho tuniaka. Taktiež som si vychutnal obľúbené pivo Karlovačko a Ožujsko. V aute som sa snažil mať vždy nejaké zásoby jedla. Keďže som po čase necestoval letecky, mohol som aj domov priniesť väčšie zásoby tunajších dobrôt.

  
Príroda. Okrem hlavného lákadla ktorým je Jadranské more určite odporúčam navštíviť tunajšiu prírodu. Je cítiť rozdiel keď prejdete z vnútrozemia, ktoré sa podobá na Slovensko cez hory a ocitnete sa v stredomorskom suchom regióne. Navštívil som v krajine dva národné parky, ktorých ústredným cieľom nebol výšľap ale obdivovanie podôb vody. Kým v Plitvických jazerách ide hlavne o prechádzku ponad nádherne čistú vodu, tak v Krke ide o prechádzku džungľou plnou života so pstruhmi, vážkami a kvákajúcimi žabami.

 
Vnímanie Chorvátska, mentalita a spoločnosť. Chorváti si sú vedomí, že turizmus je dôležitou súčasťou ich života a ekonomiky. O krajine sa preto zvykne hovoriť, že nie je lacnou destináciou. Myslím si, že niektoré položky výletu boli drahšie ako by som ich odhadoval a iné mali primeranú ba zaslúženú hodnotu. Za drahšie považujem napríklad vstup len do veže v Trogire (so sieťkou na oknách – čiže s obmedzeným výhľadom a bez vstupu do samotného kostola) za 5€ či vstup do kostola v Šibeniku za 10€. Naopak za primerané považujem vstup do NP Plitvické jazerá či do podmanivého kostola v Poreči. Nechcem si ani predstaviť ako by tento výlet vyzeral keby bol v hlavnej sezóne – s viac návštevníkmi, tlačenicami a s vyššími cenami. Pred príjazdom som mal kúpený zájazd na ostrovy, ktorý sa nekonal a lístok do NP Plitvické jazerá (rozdiel v sume mimo sezónu a v sezóne je až 16€). Podľa môjho názoru Chorváti sú zdravo sebavedomí národ, ktorí sa aj radi zabávajú ako tomu bolo v Splite na dňoch patróna mesta. Na veľa miestach som si všimol zástavy, v rádiu hrali tunajšie hity a ľudia boli príjemní a vždy sa dohovorili po anglicky. Krajina má kvalitne vybudovanú infraštruktúru a horizont dopĺňajú početné veterné elektrárne.

Vysvedčenie
Aj v tomto článku som sa rozhodol oznámkovať ako v škole rôzne zastávky a vypichnúť plusy a mínusy.

• Osijek dostáva známku 2. Mesto má vnútrozemský charakter, zachované uličky aj opevnenie pevnosti. V čase návštevy pôsobilo veľmi opustene
• Đakovo dostáva známku 1-. Už navždy ostane v pamäti ako miesto, kde skončila moja kamera. Katedrála na to, že sa nachádza mimo väčšieho mesta pôsobí naozaj veľkolepo a je bohato zdobená.
• Varaždín dostáva známku 1-. Pôsobilo na mňa ako Trnava, boli tu dámy v dobových kostýmoch, upravené prostredie.
• Trakošćan dostáva známku 1-. Pekný prestavený zámoček nad jazerom, vnútri bez sprievodu, adekvátne vybavenie a jeden obraz s humorným vyobrazením psa.
• Kumrovec dostáva známku 1-. Rodný dom Tita, väčšina budov prístupných aj z vnútra, v niektorých sú expozície roľníctva v iných dobové miestnosti, príjemné prostredie.
• Záhreb dostáva známku 1. Vyzerá ako príjemné mesto na život a pripomína mi Brno. Zelené plochy, menšie námestia a uličky ako v iných hlavných mestách. Veľa významných stavieb skrytých pod lešením. Archeologické múzeum je vynikajúce a v dočasnej výstave som vyskúšal prvý krát virtuálnu realitu a zaplával si tak v hlbinách oceánu.
• NP Plitvické jazerá dostáva známku 1*. Park má viacero okruhov no keďže každý začína pri vstupoch, tak práve tam možno čakať aj najväčšiu tlačenicu. Sú tu ale aj úchvatné zákutia nad úžasne sfarbenou vodou a vodopádmi.
• Zadar dostáva známku 2-. Mesto ma neohúrilo. Nie je nejako škaredé, má hradby, kostol, moderné inštalácie, no nesadlo mi.
• NP Krka dostáva známku 1*. Podobne aj tento národný park bol úžasný. Iný ako Plitvické. Bohatý na život. Zakončenie okruhu pri vodopádoch milo prekvapilo.
• Šibenik dostáva známku 1. Veľmi podmanivý kostol, pekné uličky ako aj výhľad na mesto.
• Dubrovník dostáva známku 1. Ozdoba Stredomoria, krásny výhľad z kopca aj v uličkách, úžasné stravovanie v hoteli. Naplnilo očakávania. Jediné mínusy sú spôsobené jeho atraktivitou – parkovisko ďalej od centra, všetko náležite drahšie a taktiež sa tu platí za hocičo ako výstup na hradby, vstup do chrámov a pod. Myslím, si že stačí nasať atmosféru uličiek.
• Ston dostáva známku 2. Neplánovaná zastávka, veľkolepé hradby, mínus je, že tu chýbali nejaké expozície hoci na to priestor bol.
• Trogir dostáva známku 2-. Podobne ani toto mesto ma neoslovilo, mínus je aj spomenutá kostolná veža, kde sa platí len za obmedzený výhľad.
• Split dostáva známku 1. Historické jadro, slávnosti mesta, gigantická zástava na kostolnej veži, strašné parkovanie.
• Hvar dostáva známku 1. Drobná chutná dedinka na krátkodobú návštevu alebo na únik od civilizácie.
• Rijeka dostáva známku 2-. Aj toto mesto patrí k trom najslabším zastaveniam dovolenky. Tu je to spôsobené tiež problematickým parkovaním a že celkový ráz mesta vyzerá divoko. Tu na rozdiel od iných miest na pešej zóne sú všetky architektonické štýly, no spolu to neladí.
• Poreč dostáva známku 1*. Bazilika prekvapila veľkosťou priestorov ako aj kostola. Podobala sa mi na kostol v Betleheme
• Rovinj dostáva známku 1. Sú tu agresívne čajky, ktoré vám vytrhnú jedlo priamo z rúk! Atmosféra je pohodová.
• Pula dostáva známku 1. Širšie okolie nie je nejako pekné no vysoké hodnotenie dostáva za dochovanú rímsku arénu. Hoci stavba vyzerá ako jednoduchý ovál, dýcha tu naozaj história. V meste sú ešte ďalšie rímske stavby, no hlavne príjemné tržnice – pod holým nebom a stromami ako aj stavba so silným pachom rybaciny.
• Podgarić dostáva známku 1. Monštruózny pamätník v inak zabudnutom regióne bez turizmu.

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 

Photos by Filip Jurovatý

‹ ›

1 Dubrovnik; 2 Ston; 3 Trogir; 4 Split; 5-6 Stari Grad; 7 Rijeka; 8 Poreč; 9 Rovinj; 10-11 Pula; 12 Podgarić

Vyčíslenie výletu / financovanie
Výlet na jednu osobu od 1.5. do 9.5.2026 vyšiel na 997,74,-€. Jednotlivé položky výletu stáli takto:

Preprava:	245,40 €	čo predstavovalo	24,60 % výdajov
Ubytovanie:	393,43 €	čo predstavovalo	39,43 % výdajov
Strava:	217,52 €	čo predstavovalo	21,80 % výdajov
Vstupy:	118 €	čo predstavovalo	11,83 % výdajov
Suveníry*:	23,39 €	čo predstavovalo	2,34 % výdajov

* zo suvenírov som nakúpil: pár pohľadníc, levanduľové vrecúška a sladkosti, ktoré sú čiastočne aj v položke strava 

Pred tým, než krajine poviete doviđenja, čiže sa s ňou rozlúčite, obzrite sa ešte raz čo všetko tu na Vás čaká. Chorvátsko vyniká lahodnou kuchyňou z plodov mora, sú to rozsypané ostrovy rôznych veľkostí všade pozdĺž pobrežia, objavíte tu prírodné scenérie, ale aj starodávne zvyky a pamiatky, no najmä odpočiniete si pri brehoch jagavého Jadranu. Po mojej tretej návšteve krajiny a hlavne po spoznaní viac ako pätnástich miest môžem len súhlasiť, že povesť krajiny s nostalgickým prívlastkom „slovenské more“ zaslúžene potvrdzuje jej obľúbenosť. 

Sedem divov Brazílie

Západ slnka nad Rio de Janeiro 

Nezvyknem dávať sľuby, ale keď ich už vyslovím sú pre mňa záväzné. Kedysi dávno, v lete 2022, som takto potvrdil, že raz sa prídem pozrieť na dobrého známeho do juhoamerického São Paulo. V úvode roku 2026 konečne dozrel čas kedy som dostal svojmu sľubu, ba dokonca preskúmal som viac z krajiny. Fotografie zo siedmych zastávok nájdete v tomto fotoalbume.
 
V článku sa dozviete:
 
Dôležité informácie pred cestou
Harmonogram
Zaujímavosti
Vysvedčenie
Vyčíslenie výletu / financovanie
 
Dôležité informácie pred cestou
Ak cestujete do Brazílie zo Slovenska nepotrebujete víza, teda ak tam neplánujete zostať dlhšie ako 90 dní. Očkovanie je povinné len ak idete do oblastí, kde sa to vyžaduje. V mojom prípade to bolo na žltú zimnicu pre oblasť štátu Amazonas. No nakoľko som absolvoval očkovanie ešte pred cestou do Afriky, nebolo potrebné to riešiť teraz (toto očkovanie je na celý život). Brazílčania obľubujú platbu kartou alebo cez PIX a menej platia v hotovosti. PIX je služba kedy cez mobil vyfotíte QR kód, no funguje len ak máte brazílsky bankový účet. To znamená, že budete pravdepodobné väčšinu času platiť kartou, ale je vhodné priniesť si aj hotovosť. Ja som tak spravil so sumou 100€, no v praxi bol až problém minúť túto sumu nakoľko niektoré obchody dokonca odmietali prijať hotovosť. Odporúčam si zameniť pre každý prípad 20-50€. Ja som zámenu vyriešil tak, že som ju dal kamarátovi priamo po prílete a on mi vydal ich peniaze. Nakoľko mi ešte kúpil vstup do jedného múzea a SIM kartu dohodli sme sa na kurze 1€ = 6BRL. Pri platení sa Vám bude stávať, že sa Vás opýtajú či máte debito alebo credito. Hoci mám debetnú kartu, tak správna odpoveď bola credito. Pred cestou je vhodné sa zamyslieť aj nad časom vycestovania. Myslím si, že vhodný čas je európska zima čiže od novembra do februára. Vtedy je tu leto (nezabudnite na opaľovací krém), no tiež tu zvykne zapršať. Ceny môžu byť vyššie vo februári keď je tu karneval. Taktiež som pred cestou nezabudol uzatvoriť cestovné poistenie. Cestovný adaptér je nutný len ak máte veľkú okrúhlu zásuvku. Inak povedané ak pôjdete len s nabíjačkou na mobil nebudete ho potrebovať. Je tu štvorhodinový časový posun,a keď pôjdete až do Manausu tak až päť hodín.

Harmonogram
Harmonogram výletu bol stanovený na tri týždne. Pre úplnosť zhrniem chronologický plán:
 
0. deň:             Bratislava - Viedeň - Madrid - São Paulo
1. deň:             São Paulo
2. deň:             São Paulo - Foz do Iguaçu
3. deň:             Foz do Iguaçu
4. deň:             Foz do Iguaçu - São Paulo - Manaus
5. deň:             Manaus
6. deň:             Manaus - Brasília
7. deň:             Brasília
8. deň:             Brasília - Maceió - Maragogi
9. deň:             Maragogi
10. deň:           Maragogi
11. deň:           Maragogi - Recifé - Salvador
12. deň:           Salvador
13. deň:           Salvador - Rio de Janeiro (Lapa)
14. deň:           Rio de Janeiro (historické jadro, Copacabana a čínsky výhľad)
15. deň:           Rio de Janeiro (Kristus Spasiteľ, Cukrová homoľa)
16. deň:           Rio de Janeiro (oddychové dni)
17. deň:           Rio de Janeiro
18. deň:           Rio de Janeiro
19. deň:           Rio de Janeiro - Madrid
20. deň:           Madrid - Viedeň -  Bratislava
 
Počas výletu som si užil, že som unikol pred mrazom, snehom a nedostatkom svetla zo Slovenska. Počasie bolo príjemné a teploty kolísali od 21-33 stupňov. Nie každý deň bolo slnečné počasie ale bolo aj oblačno, zamračené, pršalo, ba niektoré dni lialo. V pláne bolo navštíviť 7 miest a myslím si, že som aj v rámci nich videl to čo sme chceli vidieť, ba niekedy aj viac (ZOO v hlavnom meste, Botanická záhrada v Rio de Janeiro).

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 

Photos by Filip Jurovatý

‹ ›

1-3 región Amazonas; 4 vodopády Iguaçu; 5-8 hlavné mesto Brasília; 9 São Paulo; 10 Maragogi

 
Zaujímavosti
 
Preprava a cesty. Výlet do latinskej Ameriky sa začal presunom z Bratislavy na rakúsky Schwechat. Odtiaľ sa letelo do Madridu a ďalej do Brazílie. Počas dovolenky som využil viaceré letecké spoločnosti. Transkontinentálny let operovala spoločnosť Iberia a vnútroštátne lety pokrývali spoločnosti LATAM, GOL a AZUL. Počas dovolenky sa využili rôzne druhy prepravy a to lietadlá, taxi, motorový čln, zubačka a lanovka. Výnimočné je, že počas tejto dovolenky som odmietol využiť verejnú dopravu, z dôvodu nebezpečnej povesti krajiny. Prvý krát som v hojnom množstve využíval taxi, a to najmä cez aplikáciu uber. Nadobudol som dobré skúsenosti. Jeden krát sa nám nepodarilo odviesť, a to keď žiadne auto nechcelo po nás prísť večer z vyhliadky nad Riom (viď nižšie pri svetluškách). Vyriešilo sa to zídením bližšie do mesta, kde už nás vyzdvihlo ďalšie auto. Okrem taxikov cez uber sme využili aj klasické taxi a to v letovisku Maragogi, kde táto služba nemá pokrytie. Zlú skúsenosť som nadobudol, keď po mesiaci vyjednávania s hotelom bolo dohodnuté, že nás bude čakať taxikár na letisku v Maceió, ktorý nás mal odviesť do Maragogi; no nečakal na nás. Vodič prišiel až takmer hodinu po prílete. Autá sú väčšinou sivej, bielej, čiernej a občas červenej farby. Vnútroštátne lety nevyžadujú takú prísnu kontrolu ako medzištátne, takže nebolo potrebné vyťahovať na bezpečnostnej kontrole tekutiny, len fototechniku. Naopak pri vstupe do lietadla vždy vyžadujú ukázať identifikačný dokument, na čo v Európe nie sme až tak zvyknutí. Milá skúsenosť sa mi stala na letisku v São Paulo, keď sa ma odvážne detičky opýtali odkiaľ letím a následne mi neverili, že existuje Slovensko až kým som im neukázal pas. Cesty v Brazílii sú v normálnom stave. Rozdiel som badal pri oprave cesty, kedy kyvadlová doprava nefungovala cez semafor v prijateľných frekvenciách, ale naopak bola vždy vypustená jedna čakajúca kolóna a následne druhá. To v praxi vyzeralo, že sme aj štvrť hodiny čakali kým z druhej strany boli vpustené autá. Prepravovať sa pešo bolo niekedy náročné lebo tu často chýbali priechody pre chodcov.
 
Ubytovanie. Počas dovolenky sme spali v siedmych destináciách. Prvé prenocovanie bolo jediné, kedy sme prespali u môjho kamaráta. Ostatné boli už v hoteloch. Kúpeľne v tomto kúte planéty mi pripomínali tie z USA. Čiže tu boli typické sprchy zo steny či stropu – opak európskych hadíc. Nie vždy sa dala regulovať voda z vodovodu, čiže dal sa len zapnúť kohútik a následne sa sám vypol. Rozdiel bol v toaletách – nie vždy bola prítomná kefa, no je tu zakázané vhadzovať toaletný papier do misy. Pri každej toalete bol na to určený kôš. Postele mali väčšinou len tenkú prikrývku, no dala sa nájsť aj deka v skrini. Ostatná výbava hotelových izieb mi prišla viacmennej podobná ako u nás – bolo pripojenie na wifi, klíma, chladnička a okno, ktoré sa dalo dať na ventilačku. Z raňajok sa dalo vždy najesť a zrkadlili aj tunajšiu kuchyňu (viac nižšie). 
 
Strava. Zo stravovania by som sa rád vyjadril k raňajkám, reštauráciám a potravinám. Raňajky sa podobajú na naše, avšak nájdu sa tu aj odlišnosti. Vždy bola na výber slaná a sladká časť. Slaná časť pozostávala väčšinou z nedochutenej praženice, párkov, občas aj klobásy s cibuľkou a samozrejme šunky a syru. Taktiež sa tu nájdu flambované banány. Brazílčania milujú pečivo. Sladké pečivo býva však suché vo vnútri kým na povrchu sú rôzne glazúry. Zo sladkej časti ešte vynikajú presladené ale chutné pudingy. Jogurty majú len jahodovú príchuť a riedku konzistenciu. Vždy bolo prítomné tropické ovocie. Na čo som si nemohol zvyknúť bolo pitie. Väčšinou ponúkali šťavy, ktoré mali v sebe usadeniny a nie veľmi prijateľné chute. Keďže nie som kávičkár, nemôžem potvrdiť či tunajšia káva chutila lepšie no kakauko mali super. Návšteva reštaurácie sa môže pohybovať od 10 do 20€ na osobu. To hlavne záleží od toho koľkým chutným drinkom podľahnete! Národným klenotom je caipirinha. Brahma je lokálne pivo, no nájdete tu aj často Heineken. V reštauráciách som skúsil celosvetové pokrmy ako burgre či pizze ale nevynechal som aj tunajšiu kuchyňu. Konkrétne to bolo v São Paulo pokrm virado Paulista – zapamätal som si hlavne kombináciu oškvarkov s flamovaným banánom a tuhým mäsom s ryžou. Ďalej v Manause to bola hustá rybia polievka a v Riu feijoada completa – pokrm otrokov, kde dominujú rôzne kúsky bravčového mäsa, ryža a fazuľa. Tieto jedlá nie sú každý deň v ponuke ale len v konkrétne dni. Obchody s potravinami sa podobajú našim no skôr než veľké reťazce nájdete malé obchodíky. Tu som najmä kupoval rôzne kekse. Po zaplatení Vám automaticky dajú plastovú tašku. K stravovaniu ešte dodám, že som skúsil zmrzlinu z plodov açai, šťavu priamo z kokosového orecha, likér bananina, džús z kešu orieškov a nápoj guaraná, ktorý mi trošku pripomínal energetický nápoj. Naopak mi tu chýbali uhorky, rajčiny, zemiaky (boli len hranolky), pomaranče či pomarančová šťava a bobule ako čučoriedky. 

  
Vnímanie Brazílie. Ďalej sa zameriam na to ako som vnímal krajinu cez niektoré moje zmysly, čiže ako to tam vyzeralo alebo fungovalo. Nezaznamenal som výrazné pachy či vône. Výzor miest dopĺňajú všade prítomné káble, palmy a sem-tam odpadky. V tomto čase bola prítomná ešte aj vianočná výzdoba. Niektoré budovy lemujú pekné muraly, ale aj nevkusné grafiti. Veľmi rozšírené boli doslova piktogramy na opustených budovách. Nezistil som však čo tieto znaky mali znázorňovať. Navštívené mestá boli obľúbené aj spevákmi lebo tu natáčali svoje videoklipy. Konkrétne Michael Jackson v Salvadore a Snoop Dogg v Riu. Čo sa mi nepáčilo bolo fungovanie ZOO v hlavnom meste pri pavilóne motýľov. Ak ste ich chceli vidieť, museli ste si vystáť radu. V tom by problém nebol, no keď po skoro hodine sme mali ísť dnu oznámili len, že je obedová pauza a o hodinu otvoria opäť. V krajine, kde vnímam prezamestnanosť sa to dalo riešiť, že túto informáciu mohol niekto včas oznámiť čakajúcim. Nakoľko som sa kúpal na rôznych miestach môžem porovnať pláže. Určite odporúčam tie na severovýchode štátu. More je teplé, plytké, farebné a vlnky mierne. Presným opakom sú pláže Copacbana či Ipanema v Riu – chladnejšie, nezaplávate si lebo sa po chvíli nedostanete cez veľké vlny. No určite by ste mali zažiť atmosféru oboch lokalít. Na plážach sa mi podarilo aj spáliť. Zachránila ma lekáreň. Tunajší panthenol bol odlišný – nebola to pena ale rúžový prášok. S fungovaním počas dovolenky úzko súvisia adaptéry a mobilné dáta. Zásuvky na základné spotrebiče ako nabíjačky od mobilu nepotrebujú adaptér, ten je potrebný len ak máte okrúhlu zástrčku. Brazílska zásuvka akceptuje zaujímavý trojzubec. Využitie mobilných dát bolo značne komplikované. Všade inde stačí kúpiť kartu, zapojí sa a funguje na obmedzený počet dní. Tu nie. Kamarát SIM kartu s dátmi zakúpil na seba. Musel zadať svoje údaje z identifikačnej karty, ba vyfotiť sa pre verifikáciu – fungoval som teda len vďaka tomu, že to vybavil. Osobitnou témou je bezpečnosť a kriminalita, nakoľko niektoré navštívené mesta sa radia k najnebezpečnejším na svete. Našťastie výlet prebehol v poriadku no môžem povedať, že boli oblasti kde som videl rôzne indivíduá. Fotoaparát bol preto takmer vždy schovaný – a vytiahol ho len po dohode v skupinke. To bol nezvyk oproti všetkým mojim predošlým dovolenkám. Bolo mi vysvetlené, že viac ako ľudia bez domova sú nebezpeční mladiství nakoľko nemajú trestnoprávnu zodpovednosť. Sú tu samozrejme aj turisticky bezpečné miesta, avšak tie vedia byť preplnené ako okolie sochy Ježia Spasiteľa.
 
Príroda. Osobitnou kategóriu, ktorá si zaslúži pozornosť je nádherná brazílska príroda. Najdôležitejšie turistické prírodné atrakcie sú tu späté s vodou – vodopády Iguaçu a mohutná rieka Amazonka. V regióne Amazonas som zvolil ležérny outfit, pred takým ktorý má zakrývať končatiny voči komárom, ktorí by mohli prenášať maláriu. Myslel som si, že v tom regióne bude veľmi dusno ale prostredie bolo prijateľné. Ďalej sa zamieram na špecifiká či zaujímavosti miestnej flóry a fauny. Zaujímala ma tráva v mestách – mala širšiu čepeľ ako sme zvyknutí, taktiež pôda hlavne vo vnútrozemí obsahovala viac železa čiže bola už od pohľadu červenejšia. Rastliny tu rastú divoko a na hocijakých miestach – pokojne vyrastá aj strom z omietky domu. Mango rastie voľne a jeho šťavnaté plody sa váľali po zemi. Zo zvierat som videl šváby, rúžové delfíny (aj som sa s nimi kúpal), malé opičky, dravá pirarucu čiže ryba arapaima, potkany, sovu, kraba, leguána, ktorý vbehol na terasu počas obeda, kolibríka či pekné svetlušky, ktoré svietili pri opúšťaní výhľadu z vyššie spomenutej cesty z výhľadu na Rio smerom do civilizácie a mnohé ďalšie zvieratá v ZOO hlavného mesta ako jaguáre či ary.
 
Mentalita a spoločnosť. 
Brazílska, a azda celkovo latinská, mentalita je výrazne odlišná od tej, v ktorej som vyrástol a žijem v Európe. To bolo aj príčinou mnohých nedorozumení počas dovolenky a zapíše sa negatívne do mojej pamäte. Podľa môjho názoru je dôležité si uvedomiť, že hoci môže existovať aj dobrý úmysel, môže byť pochopený negatívne no potom je potrebné neskaziť si nim celkové dojmy. Naša nátura je totálne odlišná od brazílskej. Ľudia sú tu na mňa priveľmi živí, ukecaní keď by sa radšej mohli venovať práci či na všetko majú čas. Myslím si, že som Brazíliu navštívil prvý aj posledný raz. Čo je potrebné povedať, že len zriedkakedy tu niekto ovláda angličtinu! Skôr sa dorozumiete ak ovládate španielčinu. Mne sa stalo, že ma odhadovali, že pochádzam z Nemecka. K mentalite by som ešte dodal, že oproti mne výrazne obľubujú klímovať a chladiť pokrmy.

 

Vysvedčenie
V tomto článku prichádzam s novinkou a to sekciou vysvedčenie. Myslím si, že keď je tu len sedem miest, môžem ku každému vypichnúť jeho plusy a mínusy, ktoré zhodnotím aj v celkovej známke, ako v škole. Čiže 1tka je najlepšie a 5tka by bola najhoršie.

• São Paulo dostáva známku 2. Toto mesto je špecifické a vlastne by som ho aj nerád hodnotil. Mesto mi prišlo hlavne nudné a nezaujímavé. Nebolo teda mu čo vytknúť, no nemalo nič odlišné čím by oslnilo. Za pozitívum považujem jeho parky, ktoré sa menia až v džunglu.
• Iguaçu dostáva známku 2. K pozitívam zaraďujem jeho veľkoleposť, dobrú infraštruktúru a možnosť navštíviť ešte dva priľahlé štáty. K negatívam radím tlačenicu pri vstupe, hoci aj keď máte zakúpený lístok (čakali sme asi hodinu). Tlačenica bola potom v celom areáli a treba rátať aj s miestami, kde zvhlnete. Nebudem klamať, že dojem z toho miesta mi skazila aj zlá nálada v ten deň, ktorá ale nemá nič spoločné s tým ako miesto vyzerá.
• Manaus dostáva známku 1. Spätne môžem zhodnotiť, že to bol vrchol výletu. Samotné mesto ponúka turistom len jedno námestie s divadlom a mimo neho bolo plné indivíduí a hlavne obchodov s topánkami! (horko-ťažko sme našli potraviny). Za nezabudnuteľný zážitok považujem deň v Amazonke, ktorý zahrňoval: plávanie s delfínmi, návštevu indiánskej dediny, plavbu po rieke a kúpanie v nej, občerstvenie, prechádzku pralesom, lovenie rýb arapaima a magický sútok tmavej rieky Rio Negro s riekou Rio Solimões čím vzniká rieka Amazonka.
• Brasília dostáva známku 1-. K pozitívam zaraďujem unikátnosť konceptu mesta, nevšedné krivky a bezpečnosť oproti iným mestám. K negatívam... nuž je to mŕtve mesto stvorené pre autá, chýbali priechody predchodcov, pripomínalo mi to Ružinov a keďže boli prázdniny a víkend tak život v meste v podstate nebol.
• Maragogi dostáva známku 1-. Nádherný severovýchod krajiny, podmanivé pláže a oddych. Dôvod prečo som nemohol udeliť plnohodnotnú jednotku, je komunikácia a schopnosť hotela. Začiatkom decembra čiže mesiac vopred som im písal, že nakoľko dedina je ďaleko od letísk (Maceió ako aj Recife) či by vedeli zabezpečiť taxi. Až po mesiaci písania prišlo k dohode no výsledok bol, že nás aj tak taxikár nečakal na letisku a prišiel až takmer po hodine. Skazilo to prvý dojem.
• Salvador dostáva známku 1-. Nádherné farebné mesto, plné života, hudby a chutí. Žiaľ, patrí k najnebezpečnejším v krajine, a preto som bol (aspoň) zo začiatku v pozore.
• Rio de Janeiro dostáva známku 2. Väčšina ľudí navštívi v Brazílii Rio lebo má dobrý marketing. Sú tu turistické zastávky, pláže a rušný život. No keďže toto všetko som videl už inde, nespravilo to na mňa wow efekt. Skôr som bol v pozore v uliciach vo večerných hodinách alebo v ranných keď hordy bezdomovcov pospávali pozdĺž ulíc.

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 

Photos by Filip Jurovatý

‹ ›

1-2 Maragogi; 3-4 Salvador; 5-9 Rio de Janeiro; 10 São Paulo

Vyčíslenie výletu / financovanie
Výlet na jednu osobu od 4.1. do 24.1.2026 vyšiel na 3441,82,-€. Jednotlivé položky výletu stáli takto:

Preprava:	2045,05 €	čo predstavovalo	59,43 % výdajov
Ubytovanie:	601,11 €	čo predstavovalo	17,46 % výdajov
Strava:	362,12 €	čo predstavovalo	10,52 % výdajov
Vstupy:	194,43 €	čo predstavovalo	5,65 % výdajov
Suveníry*:	69,69 €	čo predstavovalo	2,02 % výdajov
Iné**:	169,42 €	čo predstavovalo	4,92 % výdajov

* zo suvenírov som nakúpil: magnetky, pohľadnice, sladkosti a kávu
** medzi iné patrili: poistenie, nový účes, panthenol a zvyšná hotovosť brazílskych realov
Uvedomujem si, že oproti iným výletom je značný nepomer pri preprave k iným hodnotám. Je tomu pre množstvo letov, ktoré spolu stáli až 1884,63€.
 

Magické slovo Brazília vzbudzujúce predstavy fantastických pláží, nezadržateľnú silu Amazonky v bujných tropických pralesov topiacich sa v opare, architektonických skvostov no aj nespútanej živej energickej kultúry, ktorá sa prejavuje vo farebnom národe láskou k futbalu, v zmyselných rytmoch samby, pestrou kuchyňou a pulzujúcim karnevalom. Po navštívení môžem len potvrdiť, že som nielen splnil svoj sľub, ale že všetky tieto predstavy o Brazílii sú pravdivé.