Zo Stredného Slovenska: #2 Liptov

Mlyny Oblazy v Kvačianskej doline

     Kraj, ktorý som si myslel že mám dobre prejdený, lebo som v ňom bol viackrát je Liptov. No mýlil som sa a preto som v ňom ešte prešiel ďalšie zaujímavé miesta, s ktorými sa podelím v nasledujúcom článku. Ak by ste tu však nenachádzali iné známe miesta skúste sa pozrieť na článok z minulého roka, kde nájdete opis miest ako Pribylina, Liptovská Mara, Liptovský hrad, hrad Likava, Ružomberok a Vlkolínec.

     V roku 2017 som na Liptove začínal svoj veľký štrnásťdňový výlet, preto aj keď je vonku už skoro zima fotky budú z teplučkého mája. Skôr než som sa dostal na Liptov vystúpil som z rýchlika v susednom kraji Turiec v meste Vrútky. Odtiaľ sme sa ešte presunuli na Oravu aj do dediny Leštiny, kde je drevený evanjelický kostol, ktorý je významný tým, že tu bol pokrstený Pavol Országh Hviezdoslav a je zapísaný do Zoznamu UNESCO.

     Prvá zastávka na Liptove bola v kúpeľnej dediny Lúčky. Sem som pôvodne chcel ísť aj z Liptovského hradu minulý rok, ale vtedy už nebolo síl a ani čas. Dôvodom zastávky bola hlavná ikona obce - mohutný vodopád.

     Počasie prvý deň výletu neprialo, no aj tak sme sa vydali na menšiu turistiku do Kvačianskej doliny. Zase sme neplánovane skončili na Orave odkiaľ bolo k cieľu bližšie. Kvačiansky potok sa predral veľmi úzkymi skalami až na jednom mieste vytvoril lúku, na ktorej človek postavil mlyny, ktoré nazval Oblazy. Kedysi takmer rozpadnuté dedičstvá starých otcov sú dnes opravené. Jeden vlastný štát a o druhý starajú dobrovoľníci. Pri Mlynoch začalo zase liať a tak sme tam neplánovane museli ostať nejaký čas.

     Ďalšou zastávkou bol drevený kostol vo Svätom Kríži, ktorý pôvodne však stál dnes v potopenej dedine Paludza. Veľkolepý drevený chrám nesmel skončiť na dne Liptovskej Mary a preto našiel dôstojné miesto na kraji inej dediny.

     V Liptovskom Hrádku som si konečne lepšie mohol pozrieť tretí hrad Liptova než len si ho cvaknúť z autobusu. Okrem toho sme vyšli na skalu pri rybníku a pozrel sa na mesto a krajinu.



     Neďaleko Hrádku blízko Kráľovej Lehoty no stále v časti dediny Hybe – kde sa odohráva dej mojej obľúbenej knihy Tisícročná včela – leží zaujímavá stavba. Je ňou Štróblova vila. Podľa historických fotiek mala pôvodne strechu ovplyvnenú renesanciou z čias Mateja Korvína – vysokú ako Vajdahunyad vára v Sedmohradsku či Vajdahunyad vár v Budapešti, čo bolo typické pre éru konca monarchie kedy budova sochára vznikla.

     Na hranici žilinského a prešovského kraja za Važcom sa nachádzala pod Tatrami ďalšia zastávka. Bol to môj prvý navštívený nemecký vojenský cintorín na Slovensku. Musím povedať, že tak ako neskôr pri Duklianskom priesmyku v Hunkovciach bol aj tento upravený. Jarky boli vyčistené, tráva pokosená a hroby v presnej línii.

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 

Photos by Filip Jurovatý

‹ ›

1-2 - Lúčky; 3 - Leštiny; 4-6 - Mlyny Oblazy; 7-9 - Svätý Kríž; 10 - Litpovský Hrádok; 11 - Štróblova vila; 12-13 - nemecký vojenský cintorín Važec; 14-16 - Liptovská teplička

     Poslednou zastávkou, ktorá však dnes už patrí do okresu Poprad ale stále v jej názve je schovaný názov kraja, do ktorého pôvodne patrila je Liptovská Teplička. Malá obec schovaná neďaleko prameňa Čierneho Váhu sa stala známa pre svoje unikátne pivničky. V takom množstve ako tu ich nikde nenájdete (ešte som videl podobného typu asi tri pri Vyšných Ružbachoch).

     Pri zapadajúcom slnku prvého dňa veľkého výletu po Slovensku som obdivoval pekné pivničky v Tepličke a rozlúčil sa s Liptovom, ktorý ma dúfam ešte niečím v budúcnosti prekvapí – i keď si myslím, že konečne som z neho prešiel dostatok miest.

Moje veľké slovenské leto: #9 Liptov

Liptovská Mara

     Tento najnavštevovanejší turistický kraj Slovenska som v minulosti navštívil dva razy. Prvý krát na školskom výlete z gymnázia – to sme bývali v Liptovskom Mikuláši a boli na turistike na Popradskom plese a v Demänovskej ľadovej jaskyni. Druhý krát som tu bol v túto zimu v skanzene v Pribyline. Na mojej slovenskej túr som v tomto kraji rozhodol navštíviť vodnú nádrž Liptovská Mara s blízkym archeoskanzenom Havránok, zrúcaniny hradov Liptovský hrad a Likava, mesto Ružomberok s mestskou časťou / dedinkou Vlkolínec zapísanú v zozname UNESCO.

     Prvý výlet bol práve do Vlkolínca. Išiel som tam tradične vlakom Horalky Sedita a v Ružomberku prestúpil na autobus. Vystúpil som na zastávke Ružomberok/Biely Potok,, Kovostav. Pešo som sa vybral údolím do dediny, predbiehali ma kvantá áut z celého Slovenska, Česka, Maďarska a dokonca dve autá zo Švédska! Bolo po dlhej dobe pekné počasie s jasnou oblohou a bolo aj horúco. Pred dedinkou bolo parkovisko s veľa autami a stánky s typickými slovenskými produktmi ako žinčica, korbáčiky, medovina či drevené gorálky. Pred dedinkou som v pokladni zaplatil vstupné 1€ a vybral sa malými uličkami tejto malej dediny zapísanej v UNESCO. Až na pár domov postavených v duchu sociálneho realizmu (nechápem, kto vtedy dal na ne stavebné povolenie!) sa o dedinku pekne starajú miestni, ako aj chalupári – podľa áut v dvoroch väčšinou z Bratislavy. Výstavné priestory v dedinke zahŕňajú roľnícky dom, malý domček oproti nemu a galériu (skorej to však bol obchod so suvenírmi). Čaro tohto miesta dotvárali rezbári sôch a zvuk zvoncov oviec presúvajúcich sa na kopci nad obcou. Cestou domov som ešte využil čas v Ružomberku a pobehal jeho pamiatky. Ružomberok (Rosen-berg) je jedno z pekných miest severu. Mesto má peknú architektúru budov a železničnej stanice, tiež tu sú múzeá aj galéria. Medzi významné osobnosti mesta patrí Andrej Hlinka a Robert William Seton-Watson. "Scotus Viator" preukázal svetu aké zlé podmienky ľudských práv boli na sklonku monarchie, keď v susednej dedine, dnes súčasti Ružomberka, v Černovej zabili žandári ľudí pri vysviacke kostola, viac na wikipedíi - Černovská tragédia. Tragédia súvisela tiež s Hlinkom, ale na neho sa dnes pozeráme ako na osobnosť, ktorá chcela viacej práv pre Slovákov v prvej Československej republike. Ja však osobu Andreja Hlinky neuznávam, keďže pri písaní mojej bakalárskej práce som sa dočítal, že po vzniku Československa v roku 1918, utekal medzi prvými do Budapešti a plánoval ako zostať súčasťou nefunkčnej monarchie.
    Druhý výlet bol zameraný na Liptovský hrad, tiež známy ako Sielnický. Z Ružomberka moje cesty smerovali do obce Kalameny. Tu začína žltý turistický chodník k Sedlu pod Kráľovou, kde  chodník pokračuje súbežne s červeným k hradu. Na začiatku cesty sa ľudia kúpali v prírodnom jazierku s teplou vodou Medokýš. V ihličnatom lese boli drevorubači s motorovými pílami a čím som bol vyššie pribúdali aj turisti (lepšie turista ako medveď). Cesta bola strmá avšak miesto plánovanej hodiny a pol som ju stihol za hodinu. Túto trasu som si vybral preto lebo je vraj viac používaná ako obdobný prístup z dediny len po žltej no z opačnej strany kopca. Na hrade boli aj turisti čo vyskúšali túto druhú cestu a potvrdili mi, že je neudržiavaná. Pod hradom bol rebrík a na samotnej ruine dva padacie mosty okolo ktorých lietali dravé vtáky. Tento hrad bol kedysi sídlom Liptovskej župy, až kým ho na príkaz kráľa Mateja Korvína nezbúrali. Dnes už tu nájdete len zopár základných kameňov. Tento hrad je však výnimočný tým, že sa nachádza v nadmorskej výške 993 metrov (niekde sa uvádza až 1000 metrov nad morom) a je preto najvyššie položeným hradom v strednej Európe. Nuž a z takej výšky je krásny výhľad do šíreho kraja. Bolo vidno do obce Malatiná na Orave, vrch Veľký Choč, Ružomberok, vodnú nádrž Liptovská Mara a myslím si, že som správne dovidel až na Kriváň.

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 

Photos by Filip Jurovatý

‹ ›

1 - Liptovská Mara a Nízke Tatry z Liptovského hradu, 2 - Liptovský hrad výhľad na Dolný Liptov s Ružomberkom, 3 - Panoráma od Ružomberka cez Chočské vrchy až na Oravu, 4 - Sedem zhavranenych bratov, 5 - Červený turistický chodník 0864 a obec Kalameny, 6 - Chočské vrchy a vodná nádrž Bešeňová, 7 - Archeoskanzen Havránok, 8-9 - Vlkolínec, 10 - cesta z Vlkolínca, 11-14 - Ružomberok, 15-18 - Hrad Likava

    Ďalším hradom na dolnom Liptove je zachovanejší hrad Likava v obci Likavka. Sem som sa vybral tiež koncom augusta, klasicky už skorým vlakom. Z Ružomberka som autobusom došiel skoro až pod hrad, kde sa stavia diaľnica D1 Bratislava-Košice. Dobre bol vyriešený úsek turistického chodníka, ktorý križuje stavba diaľnice. Na hrade sa vyberá nízke vstupné za čo môžete vidieť expozíciu v jednej budove. Dokonca si tu môžete vyskúšať na vlastnej koži stredoveké mučenie. Tento rok však začali opravovať hlavnú časť hradu, tak tú časť hradu som mohol obdivovať len keď som si hrad obišiel alebo z dedinky spoza káblov ťahajúcich sa ponad ulice.
    Posledným výletom v regióne Liptov musela byť Liptovská Mara. Bez nej by to nešlo. Dnes pod pojmom Liptovská Mara chápeme vodné dielo. Kedysi to však bola dedina s najstarším kostolom v tomto kraji. Z tohto kostola v súčasnosti nájdeme jeho pôdorys a originál veže, zvyšok pôvodného kostola by sme hľadali v Múzeu Liptovskej dediny - Pribylina, kde som bol túto zimu a nakrútil video. Z vlakovej zastávky Liptovské Vlachy moje kroky smerovali teda cez Vlachy a Vlašky ku hrádzi a veži kostola. Ďalej som si to namieril ešte vyššie nad vežu, kde sa nachádza Archeoskanzen Havránok. Veľmi som nepochopil o čo na tomto mieste ide. Tak som vyfotil krásny výhľad na Liptov a pobral sa domov.

Roľnícky dom a dvor, Vlkolínec (UNESCO)