Mlyny na Slovensku: Okres Senica

 

Polákov mlyn v Kútoch

V roku 2015 som cez leto výletoval po rodnom senickom okrese, aby som odhadil neznáme mlyny. Myslím si, že sa mi to vtedy podarilo. No zároveň o pár rokov sa mi podarilo nešťastím vymazať aj fotky týchto miest z internetu. Články o mlynoch na blogu síce zostali, no boli smutné bez fotografií.

 

Keďže v tomto druhom roku pandémie sa veľmi nedá cestovať po svete, tak som sa rozhodol oprášiť túto starú tému a vytvoril som prehľadnejšiu verziu projektu – vytvoril som video!

 

Verím, že sa bude video páčiť a dozviete sa tak niečo viac o regionálnych dejinách.

Kam zmizli mlyny na Záhorí? - #11 Mlyny na Lakšárskom potoku

     Keď som si už myslel, že môj rodný kraj už celý poznám, tak som zistil, že tomu tak nie je. Po tom čo moje mesto (Senica) vytvorilo propagačné brožúrky o Záhorí, v ktorých boli zverejnené moje fotografie, dostal som od mesta aj publikáciu o mlynoch v Senici. Celkom ma, táto pre mňa neznáma, história zaujala na toľko, že som sa rozhodol spracovať túto tému širšie. Tak som si sadol za počítač, pobehal knižnicu a historické mapy a to všetko pre to, aby som odkryl skrytú históriu a keďže mojim hobby je fotiť rozhodol som sa, že okrem spracovania údajov musím miesta prejsť osobne. V okrese Senica sa nachádza zopár dominantných tokov a preto som rozdelil prácu na časti o mlynoch na potoku Teplica, rieke Myjava a jej zvyšných prítokoch, na rieke Rudava a na Lakšárskom potoku. Pre lepší prehľad pripájam mapu, kde sa mlyny nachádzali.

     

     Medzi posledné mlyny, ktoré nájdeme v Senickom okrese patria mlyny na Lakšárskom potoku. Názov tohto potoka sa spomína už v 13. storočí ako Lapsár. Názov môžeme odvodiť zo staromaďarských slov lap ako plytký močiar zaplavený rastlinstvom a slova sár čiže bahno. Tento potok pramení v chotári obce Lakšárska Nová Ves, ďalej preteká smerom na západ cez borový les a v chotári Moravský Svätý Jur sa stáča do Rudavy. Pred reguláciou však mal mnoho meandrov, ktoré sa ľahko predierali pieskovým borom kadiaľ sa nivnými lužinami vlieval priamo do Moravy. Z toho dôvodu vznikalo v priebehu 17. – 18. storočia na prúde potoka veľa sedliackych mlynov, po ktorých sa dodnes zachovalo veľa osád. Táto oblasť sa začala osídľovať až po tureckých vojnách, keď zemepáni chceli využiť potenciál tohto miesta. V roku 1720 bolo na tomto mlyne zaznamenaných 7 mlynov, neskôr ich bolo až osem. Na mlynoch mleli známe mlynárske rodiny a to Šišulákovci, Vallovci, Tomkovci, Húškovci, Trajlínkovci a Ševčovičovci.

     Prvým mlynom od prameňa na Lakšárskom potoku bol mlyn v osade Šišuláky. Nazývaný bol podľa pôvodných vlastníkov Jozefa, Jána a Juraja Šišuláka, neskôr Jakub Šišulák podľa ktorého ďalej Jakubáci. Bol vzdialený pol hodinu chôdze od kostola a v roku 1780 tu žilo 47 ľudí v siedmich domoch. Ešte v 50. rokoch 20. storočia tu hospodáril Štefan Šišulák.

    Druhý mlyn na potoku s názvom Walla, neskôr  na rozlíšenie Horné Vally ležal už trištvrte hodiny od kostola. V tom istom roku žilo v usadlosti až 39 ľudí v štyroch domoch. Podobne aj tu sa mlelo až do 50. rokov, kedy bol vlastníkom Michal Beňa.

     Na mlyne Dolné Vally hospodáril Martin Sturzik, podľa ktorého sa nazýval aj  Sturzikov mlyn. Posledný vlastník mlyna, ktorý tu mlel bol Ján Janečka začiatkom druhej polovici 20. storočia.

     Osada Tomky získala pomenovanie podľa mlynárskej rodiny Tomkovcov. K mlynárom z tohto rodu boli Juraj a Jakub.

     Jakub Valla bol mlynárom na ďalšom mlyne, zvanom neskôr Hladíkov mlyn. Založený bol neskôr ako ostatné, až v priebehu 18.-19. storočia. Osada sa nazýva Šimkovci podľa posledných vlastníkov. Ako slobodní remeselníci, to nemali jednoduché. Zemepáni z Borského Svätého Jura z nich chceli spraviť poddaných, a keď sa im tom nepodarilo prišli ich vyvraždiť. Incident prežila len jedna jediná žena, ktorá pracovala v tom čase na poli.

     V obci Moravský Svätý Ján sa nachádzali na Lakšárskom potoku 3 mlyny. Prvým mlynom boli mlyn v osade Húšky. Meno získal po vlastníkoch Štefana a Jána Húška. Pamäte uvádzajú rok 1851 ako dátum rekonštrukcie mlyna, ďalšia oprava mala byť
uskutočnená v roku 1904 a posledná v roku 1947, keď mlyn patril poslednej mlynárskej
rodine na Húškoch, Julínyovcom. Húštiansky mlyn fungoval do roku 1952, potom až do
60. rokov slúžil na šrotovanie obilia na kŕmne účely. Jozef Húšek na to spomína týmito slovami “K Húškom dojel autobus, žandári, dovézli milicionárú, v noci nás vyhnali ven,
rozhádzali šecko v baráku. Odovzdáky byli obrovské, čovjek ostau houí. Jedna rodzina
mjeli bunkr v stodole na prasátka, našli to, zhabali alebo aj zavreli ludzí. Na Húškoch
ale to nebylo až také, nebyl tady žádný kulak. Jedna rodzina od Húškú aj tak utékli do
Ameriky, Šišoláci, aj od Tomkú utékla též jedna rodzina... Ludé si potom zvykli na to, inší im nezbývauo, no tak... povidám, vyrobili si pár korun, domy si porobili, poprerábjali, kerý byu šikovný, muadší ešče, chaupi... pár korun si vyrobili... Co už mjeu každý, inší im nezbývauo, zmírili sa s tým ludé...”

     V druhom desaťročiu 18. storočia vznikla mlynská osada Trajlínky. Prvý doložený vlastník najzachovalejšieho mlyna, Trajlínek, sa spomína v súpise mlynov Bratislavskej župy v roku 1723. Podľa ústnej tradície mlyn založili traja bratia pôvodom z nemeckých krajín. Názov mlyna je odvodený od priamej cesty k mlynu, Drei Linie. Pôvodný drevený mlyn stal na mieste dnešného „Rusňákovho domu“. Neskôr sa proti prúdu postavil väčší mlyn, ktorý už nebol hnaný spodnou vodou, ale mlynské koleso zo Sankt Pöltnu bolo hnané vodou, ktorá padala na lopatky z vybudovaného kanála.  V roku 1920 bol mlyn prestavaný na valcový a mlyn prenajímali krajnánkom. V usadlosti okrem mlyna a obytnej budovy aj ďalšie murované budovy, šopy a kôlne.

     Posledným mlynom, ktorý patrí pod Moravský Svätý Ján je Ševčovičov mlyn. Rodina Ševčovičov bývala v obci už od 17. storočia, ale presný vznik mlyna sa nezachoval ani ako jeho zánik. Vieme však zanikol ako prvý z mlynov na potoku a potom Sturzikov a Šimkov. Na mapách z 80. rokov 19. storočia sa oblasť, kde stál nazývala „Pred mlínem“, ale mlyn tu už nestál. Mlyn, teda stál približne v oblasti, kde diaľnica D2 križuje Lakšársky potok.

fotografie:
1. Šišuláky
2. Horné Vally
3. Sturzikov mlyn
4. Tomky
5. Hladíkov mlyn
6. Húšky
7. Trajlinky
8. Ševčovičov mlyn

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 

Photos by Filip Jurovatý

‹ ›

Kam zmizli mlyny na Záhorí? - #10 Mlyny na rieke Rudava

     Keď som si už myslel, že môj rodný kraj už celý poznám, tak som zistil, že tomu tak nie je. Po tom čo moje mesto (Senica) vytvorilo propagačné brožúrky o Záhorí, v ktorých boli zverejnené moje fotografie, dostal som od mesta aj publikáciu o mlynoch v Senici. Celkom ma, táto pre mňa neznáma, história zaujala na toľko, že som sa rozhodol spracovať túto tému širšie. Tak som si sadol za počítač, pobehal knižnicu a historické mapy a to všetko pre to, aby som odkryl skrytú históriu a keďže mojim hobby je fotiť rozhodol som sa, že okrem spracovania údajov musím miesta prejsť osobne. V okrese Senica sa nachádza zopár dominantných tokov a preto som rozdelil prácu na časti o mlynoch na potoku Teplica, rieke Myjava a jej zvyšných prítokoch, na rieke Rudava a na Lakšárskom potoku. Pre lepší prehľad pripájam mapu, kde sa mlyny nachádzali.

     

     Druhou riekou na Záhorí je Rieka Rudava. Tá pramení neďaleko Bílkových Humenec preteká smerom k Prievalom, odkiaľ tečie smerom na juh a tvorí hranicu medzi borom a zvyškom nížiny. Pri Plaveckom Mikuláši si to rieka zase rozmyslí a vstúpi do boru a tečie na západ až sa vlieva do Moravy. Na rieke Rudave v minulosti stáli mlyny v okrese Senica len v Prievaloch a v Plaveckom Petri.

     V Prievaloch bývalo vraj viacero mlynov, spomína sa na Hlavinskom potoku ako aj na oboch Rudavách. Na mape z roku 1914 je zaznačený Vrábelský mlyn v bore. Zo zvyšných dvoch Olšovských mlynov ostali už len víkendové usadlosti – Heribanovci a Bílikovci.

     V malebnej dedinke Plavecký Peter bývali dva mlyny. Prvý mlyn leží priamo v dedine. Vznikol medzi 19. a 20. storočí. Od roku 1992 je tento Elektrický mlyn kultúrnou pamiatkou.[1] Druhý mlyn sa nachádzal na konci obce smerom do boru a jeho budova stojí dodnes.

---

[1] http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=3105

 
fotografie:
1. Heribanovci
2. Bílkovci
3. Mlyn v Plaveckom Petri
4. Mlyn v Plaveckom Petri časť Dolné Mlyny

• 
• 
• 
• 

Photos by Filip Jurovatý

‹ ›

Kam zmizli mlyny na Záhorí? - #9 Mlyny v Čároch, Kuklove a v Kútoch

     Keď som si už myslel, že môj rodný kraj už celý poznám, tak som zistil, že tomu tak nie je. Po tom čo moje mesto (Senica) vytvorilo propagačné brožúrky o Záhorí, v ktorých boli zverejnené moje fotografie, dostal som od mesta aj publikáciu o mlynoch v Senici. Celkom ma, táto pre mňa neznáma, história zaujala na toľko, že som sa rozhodol spracovať túto tému širšie. Tak som si sadol za počítač, pobehal knižnicu a historické mapy a to všetko pre to, aby som odkryl skrytú históriu a keďže mojim hobby je fotiť rozhodol som sa, že okrem spracovania údajov musím miesta prejsť osobne. V okrese Senica sa nachádza zopár dominantných tokov a preto som rozdelil prácu na časti o mlynoch na potoku Teplica, rieke Myjava a jej zvyšných prítokoch, na rieke Rudava a na Lakšárskom potoku. Pre lepší prehľad pripájam mapu, kde sa mlyny nachádzali.

    

     Novšiu etapu vodných mlynov reprezentuje mlynská usadlosť na náhone Myjavy zvanej Čárska kopánka. Pôvodne bol kolesový Mandelíkov mlyn z roku 1729 prestavaný na alternatívny motorový pohon, resp. elektrický. Malebný až romantický komplex obytných, hospodárskych, a technických stavieb dostal jednotný architektonický výraz až v 20. rokoch 20. storočia.  K významným mlynárom patril tovariš Vojtech Bača v prvej polovici 20. storočia a mlynár Richard Mandelík.

     V Kuklove bol jeden kolesový mlyn na spodnú vodu z 18. storočia. Marcinkov mlyn ležal na kuklovskej kopánke.

     Obec Kúty má dlhú mlynársku tradíciu, čo dosvedčuje aj nájdený kamenný ručný mlyn - žarnov zo 7. storočia. Na rieke Myjava ležali v rozmedzí približne jedného kilometra tri vodné mlyny. K najznámejším mlynárskym rodom patril rod Polák, Payha, Hovoranský, Janíček, Trasna, Kaniža, Ševčovič.[1]

     V roku 1554 sa spomína mlyn, ktorého vlastníkom bol Machek Chetwenka, asi ide o meno Macek Červenka. Tento mlyn mal stáť v mieste, kde neskôr stál Dopierov mlyn. Mlyn mal stáť na mieste, kde Starú Myjavu, čiže Kútsky náhon, križuje železničná trať spájajúca Bratislavu s Kútmi. Dopierovci vlastnili mlyn najskôr v roku 1678, kedy Pavel Dopjer dostáva roľu od zemepána Adama Cobora. Mlyn sa nezachoval a zanikol už v roku 1848, vraj bol k nemu zlý prístup.

     Druhým mlynom v Kútoch bol Polákov mlyn. Ten vznikol pravdepodobne v 17. storočí. Prvým vlastníkom bola rodina Pomoranských, potom od roku 1686 Ján Payha až v roku 1716 sa sem priženil Juraj Polák z Čáčova. V minulosti v okolí mlyna bývali hody na sv. Martina, čiže odlišne od zvyšku obce, kedy sa končilo s mletím obilia.V roku 1949 bol znárodnený od kedy chátra spolu so zariadením, hoci je v ňom zariadenie a má funkčný náhon.

     Posledný mlyn sa spomína v roku 1788. Vlastnili ho viacerí spolumajitelia a to Kotejovci, Huňovci a Komorní. Mlyn bol z dreva a bol menší oproti ostatným mlynom v Kútoch. Janíčkov mlyn má aj svoju povesť, podľa ktorej v nej vraj býval černokňažník. V roku 1945 bol mlyn rozobratý a dnes ho pripomína len názov motorestu „U Janíčkov“, ktorý tu vyrástol pri zjazde z diaľnice D2.

---

[1] DRŠKA, R. Mlynárska tradícia v Kútoch. In Záhorie – vlastivedný časopis venovaný dejinám, tradíciám, prírode a kultúre Záhoria. s. 2-5.

 
fotografie:
1. Mandelíkov mlyn
2. Polákov mlyn
3. Janíčkov mlyn

• 
• 
• 

Photos by Filip Jurovatý

‹ ›

Kam zmizli mlyny na Záhorí? - #8 Mlyny v Borskom Mikuláši a v Šaštín-Stráže

     Keď som si už myslel, že môj rodný kraj už celý poznám, tak som zistil, že tomu tak nie je. Po tom čo moje mesto (Senica) vytvorilo propagačné brožúrky o Záhorí, v ktorých boli zverejnené moje fotografie, dostal som od mesta aj publikáciu o mlynoch v Senici. Celkom ma, táto pre mňa neznáma, história zaujala na toľko, že som sa rozhodol spracovať túto tému širšie. Tak som si sadol za počítač, pobehal knižnicu a historické mapy a to všetko pre to, aby som odkryl skrytú históriu a keďže mojim hobby je fotiť rozhodol som sa, že okrem spracovania údajov musím miesta prejsť osobne. V okrese Senica sa nachádza zopár dominantných tokov a preto som rozdelil prácu na časti o mlynoch na potoku Teplica, rieke Myjava a jej zvyšných prítokoch, na rieke Rudava a na Lakšárskom potoku. Pre lepší prehľad pripájam mapu, kde sa mlyny nachádzali.

      Obec Borský Mikuláš ako ju v súčasnej podobe poznáme vznikla pričlenením samostatnej obce Borský Svätý Peter. Na Kalaštanskom potoku, ktorý preteká borom medzi Borským Petrom a Šajdíkovými Humencami bolo v minulosti viacero mlynov. O ich existencii však vypovedajú len názvy historickej mapy z roku 1914, ktorá tu spomína „Horní Štefan M., Dolní Štefan M., Szekács M.“. Na mieste kde tento potok križuje železnicu stával Törökov mlyn. Beňadik Törökovi, ktorý mal majetky aj v Dojči, väčšinou sa však zdržiaval v Trenčíne. Neďaleko po železnici smerom do dediny, ale nie už na tomto potoku stával Morávkov mlyn.

     V pôvodnom Borskom Mikuláši stál len jeden mlyn. Zaniknutý mlyn bol výnimočný tým, že ako jediný z okresu bol z časti veterný a z časti vodným mlynom. Veterný mlyn v Borskom Mikuláši bol postavený z dreva, v roku 1822 Jánom Kubíčkom. Išlo presnejšie o kombináciu vodného a veterného mlyna s horizontálnym veterným kolesom a množstvom zaujímavých technických riešení.

     Prvý mlyn v Šaštíne stál už v roku 1535 a v Strážoch v roku 1554. Na území obce boli spolu doložené tri mlyny. Prvý Brunovský mlyn na Starej Myjave pri Strážoch smerom na Senicu, druhý Brunovský mlyn v strede obce pri bývalom Starom zámku a Horný mlyn na Šaštínskom potoku zvaný aj Zváčov mlyn. V roku 1916 boli v činnosti v Šaštíne dva mlyny, jeden v majetku mlynára Jána Stanického a druhý vlastnila vdova po Jozefovi Náteroví. Koncom 60. a začiatkom 70. rokov Myjavu zregulovali v novom toku, ktorý tečie približne stredom Šaštína-Stráží. Pôvodne stará Myjava obtekala po severnej strane starý zámok, terajší závod Slotas (predtým Trikota) a poháňala mlynské koleso Brunovského mlyna. Toto bola pôvodná hranica medzi obcami Šaštín a Stráže. Pred opustením územia mesta je na Myjave vybudované jedno stavidlo na reguláciu prietoku. Takto chráni mesto pred povodňami.

fotografie:
1. Dolný Štefan. mlyn
2. Szekács mlyn
3. Török Sekáčovský mlyn
4. Morávkov mlyn
5. Veterný mlyn
6. Bogogdány
7. Horný mlyn
8. Zaniknutý mlyn na starom koryte



 

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 

Photos by Filip Jurovatý

‹ ›