Štyri ročné obdobia Záhoria: jeseň

Ráno v Smrdákoch

Slovo na úvod

     Bolo to v jedno jesenné dopoludnie v roku 2017, kedy sa mi nič nechcelo robiť ale myseľ chcela vymyslieť niečo kreatívne. Premýšľal som pri pozeraní svojich čerstvých videí o strednom a východnom Slovensku nad tým, aká je tá moja vlasť krásna. Bol som rád, že som začal zachytávať krásy Zeme nielen fotkou ale už aj videom, ktoré zhrnie a lepšie priblíži pocity a náladu prostredia. Nuž a práve vtedy ma napadla myšlienka, ktorá stojí za celým týmto novým projektom. Opýtal som sa sám seba aké bude ďalšie miesto, ktoré takto zachytím? Samozrejme ma hneď napadli miesta mimo Slovenska, ktoré mám v hľadáčiku svojich cestovateľských snov a ktoré určite tiež navštívim, pofotím a natočím. Avšak vtedy som si uvedomil, že video by si mal zaslúžiť jeden špeciálny kraj a to ten v ktorom som vyrástol. Aj keď je o mne verejne známe, že nerád chodím dva krát na to isté miesto výletovať, tak v tomto prípade som sa rád  rozhodol spraviť výnimku. Ihneď som si zaznačil miesta Záhoria, ktoré by mal každý poznať a potom som si uvedomil, že je nemožné stihnúť ich prejsť za pár dní. Nuž ako sa hovorí – všetko zlé je na niečo dobré - a preto ma hneď napadla ešte lepšia myšlienka! Neponáhľaj sa. Sprav video postupne, lebo len tak zachytíš kraj taký aký je. Sprav video, ktoré zachytí Záhorie počas celého roka! Nuž a tak sa stalo. Avšak skôr ako vám odhalím to sľubované celoročné video rozhodol som sa nezabudnúť aj na fotku. Z toho dôvodu venujem prvé štyri články zo série Štyri ročné obdobia Záhoria, každému ročnému obdobiu a teda aj každej menšej lokalite tohto úžasného kraja. Poďme na to!

Jeseň v okolí rodného mesta

     Netrvalo mi veľmi dlho zhodnotiť, ktoré miesta by som jednoznačne videl v tomto projekte. Čo však už bolo náročnejšie bolo ich rovnomerné rozvrhnutie na štyri časti. Pri tomto delení ani neviem prečo som si spomenul na hodiny rétoriky. Tu nám pani prednášajúca zdôraznila, že publikum je pozorné hlavne na úvod a na záver prejavu. Z toho dôvodu som sa rozhodol dať na tieto dva konce miesta, ktoré najlepšie poznám lebo som v nich prežil najviac času. Všetky tieto miesta vám však zhrniem v tomto jednom článku, keďže všetky boli fotené a natáčané počas jesene 2017.

šípky, pavučiny, ranná hmla, babie leto... tak vyzerá typická jeseň 

Bor a vojaci

     Dubáky ale aj jedovaté muchotrávky rastú v bori hlavne na prelome leta a jesene. Vyhľadávaným miestom, kde by ste ich našli naozaj veľa je Vojenský technický a skúšobný ústav (VTSÚ Záhorie). V tomto priestore nie je možné fotiť iné zábery ako fauny a flóry, čo však nevadí lebo takéto zábery aspoň ukážu krásy prírody Záhoria.

Rodná Senica

     Nechcem o každom mieste hovoriť nepodstatné informácie ako tie čo bežne ponúkne vyhľadávač a preto poviem ku každému len to, čo považujem za podstatné. O Senici, ktorou takmer začínam video, poviem hlavne to, že je to pre mňa moje rodné mesto, hoci technicky som sa narodil v nemocnici na Myjave.

     Aj keď by som mal byť na Senicu hrdý lebo odtiaľto pochádzam, tak nemám k tomu takmer žiaden dôvod. Je to škaredé malé mesto. V histórii ako aj v súčasnosti boli jej predstavení hlboko verní vláde či už bola pre alebo proti vôli ľudu. Stačí len spomenúť skutočnosť, že tu bol porazený Štúr. Prestavbou minulého storočia stratila Senica všetko historické jadro okrem kostola a môže sa tak právom radiť k najškaredším slovenským mestám. Ak však predsa len pôjdete tadiaľto tak odporúčam vidieť výstavu v čáčovskom mlyne.

Hurbanovo Hlboké

     Hlboké je malá, kedysi by sme povedali evanjelická, dedina. Do histórie slovenského národa sa zapísala v roku 1843. Na miestnej fare sa vtedy stretla slávna trojica Štúr, Hurban a Hodža a po pár dňoch sa dohodli sa na tej podobe slovenčiny, ktorú v menších zmenách používame do dnes. Z toho dôvodu je  obec atraktívna miestnym múzeom, evanjelickou farou a pomníkom Hurbana.

Križovatka Jablonica

     Z Jablonice pochádza vyše polovica zo všetkých mojich predkov. Ak tu chcete vidieť nejakú pamiatku tak rozhodne k symbolom obce patrí polorozpadnutý kaštieľ, ktorý je však pre nebezpečnosť úrazu nedostupný. S týmto kaštieľom má moja rodina úzke väzby. V dávnych časoch tu moji predkovia robili slúžnych a v tých nedávnych časoch chodili sem do školy.

Kúpele Smrdáky

     Na opačnej strane okolia Senice sa nachádzajú jediné kúpele v širokom okolí. Patria však k veľmi vyhľadávaným, lebo predovšetkým tu sa liečia kožné ochorenia. Novším symbolom obce a chotára sa však stal Miléniový kríž nad obcou.

Habáni a Sobotište

     Sobotište sa ako dedina môže pochváliť veľa rôznymi atrakciami a zaujímavosťami. Kde len začať? Na námestí nájdete kaštieľ s múzeom. To je venované družstevníctvu na Slovensku, lebo práve tu to celé začalo ešte v 19. storočí! Pre milovníkov vesmíru je tu jediná hvezdáreň na Záhorí a pre turistov ideálny východiskový bod na poznávanie miestnych kopcov. Najviac však obec preslávili Habáni. Tí sem prišli z nemecky hovoriacich krajín a nemixovali sa s pôvodným obyvateľstvom. Z toho dôvodu môžete ešte dnes vidieť v obci ucelenú architektonickú časť s názvom Habánsky dvor.

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 

Photos by Filip Jurovatý

‹ ›

1-2 - Podbranč; 3 - Škodáčkov mlyn v Čáčove; 4 - Habánska kaplnka v Sobotišti; 5-7 - Smrdáky; 8-9 - Jablobica

Pod hradom

     Hoci Podbranč už pripomína charakterom skôr kopaničiarsky kraj ako Záhorie, tak je s okolím spätý s nárečím a inými úzkymi väzbami. Hlavnou dominantou je zrúcanina hradu Branč. Okrem neho v roztrúsených osadách nájdete jeden zachovaný mlyn, ktorý však nie je prístupný verejnosti.

Prietrž a SNP

     Asi jediná obec na Záhorí, ktorá má priamu skúsenosť so Slovenským národným povstaním je Prietrž. V osade u Rehušov je zriadené menšie múzeum venované tejto tematike ako aj blízke roľnícke múzeum. Okrem toho je tu rozhľadňa, pamätník a v neďaleko stredu obce aj zvyšky husitských hradieb.  

Milované Osuské

     Špeciálnu pozornosť pri natáčaní Záhoria som zameral na Osuské. Malá nenápadná dedina navonok ničím nevyniká. Avšak v obci som strávil podstatnú časť svojho detstva a preto ju som jej vytvoril vlastné video, ktoré ukazuje jej krásy celoročne.

Slovo na záver

     Záhorie je podľa mňa pekným krajom. Je tu veľa pamiatok ako aj zaujímavá príroda. Uvedomujem si však, že ľudia majú skôr záujem o známejšie atrakcie. Avšak ja by som ich rád presvedčil, že svoju hodnotu majú aj na prvý pohľad málo významné miesta. Pre mňa má tento kraj svoje jedinečné čaro. Azda je to tým, že som tu vyrastal, alebo tu vyrastali moji predkovia, alebo je to len tým, že mi bol tento kraj najbližší a mohol som ho najhlbšie spoznať? Jednoznačnú odpoveď si netrúfam povedať.

     Čo si však trúfam povedať je, že by som mu rád aj touto cestou prejavil úctu aspoň tým, že ho trošku spropagujem, aby ho mohlo spoznať čo najviac ľudí.

Výlety po Záhorí a Biela noc 2017

Ondrej Maksi-Jana Potiron/rozHLAS/SK

     Leto je už dávno za nami ale spomienky naň ostávajú stále živé. Avšak, aby som na cestovateľské zážitky z leta úplne nezabudol napíšem o nich tento článok. Spomínať budem hlavne na výlety po západnom Slovensku, keďže cez letné mesiace som bol väčšinou doma alebo na týchto výletoch.

     K miestam, ktoré som si bol opäť pozrieť patrilo Hlboké. Išiel som vtedy náhodou okolo a vyfotil si aspoň už zrekonštruovanú faru, kde v roku 1843 sa kodifikovala spisovná slovenčina.

     Podobne v júli som zavítal na iné miesto okolo Senice. U Rehušov, čo je osada v Prietrži, som naposledy fotil cestou z Hradišta do Prietrže, keď som mapoval mlyny. Tento krát som tu fotil v noci. Okrem pohľadu z rozhľadne na svetieľkujúce miesta som si vyfotil siluetu rozhľadne s nočnou oblohou a taktiež nasvietený pamätník partizánov, ktorý tak vyzeral ako kozmická loď vo vesmíre.

     Mimo Záhoria ale stále na západnom Slovensku som bol v auguste dva krát. Najskôr za rodinou vo Vrbovom, pričom som si odfotil konečne lepšie ich synagógu. Neskôr som zase zavítal okolie Serede - do dedín Pata a Šoporňa, kde som navštívil dobré kamošky :-)

     Naspäť na Záhorie! V auguste som tu podnikol dve turistiky. Prvá bola s kamarátmi do dediny Kuchyňa. Vybrali sme sa najskôr do časti Vývrat (strašný názov) odkiaľ sa išlo po neznačenej ceste k zaniknutému hradu. Našli sme tam len základy dvoch veží. Ešte sme sa prešli po priehrade, kde kedysi stála Bobria hrádza, no teraz z nej boli len ruiny. V ten večer som s druhým kamarátom vybehol na Miléniový kríž pri Smrdákoch a pozoroval padanie perzeidov. Videl som spadnúť asi 30 „hviezd“ a jednu som dokázal aj vyfotiť – čoho si nesmierne vážim lebo len tak niekam namieriť, náhodne cvaknúť foťákom a v tom čase cez objektív preletí krásna hviezda je veľmi vzácny úkaz, náhoda.

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 

Photos by Filip Jurovatý

‹ ›

1-2 - Vrbové; 3-5 - hrad Kuchyňa; 6-10 - Bobria hrádza; 11-12 - perzeidy; 13 - medzi Čáčovom a Smrdákmi; 14-16 - Smrdáky; 17 - blúdenie po poli; 18-19 - Rybky; 20-22 - Rohov; 23-24 - Kunov

     Druhá turistika v kraji, kde sú len mierne kopce bola v deň výročia SNP. V Senici sa uskutočnil druhý ročník senickej mašírovky. S ďalším kamarátom sme sa zaregistrovali a vybrali sa na cestu. Z parku sa išlo do Čáčova v podstate po chodníku. Úsek do Smrdákov išiel najskôr po ceste a potom po poli. V kúpeľnej dedine majú pekný park. Od Miléniového kríža sa išlo k nejakej studničke, kde podávali guláš – mastný a veľmi horúci. Potom sa úsek do Rybiek trošku motal. Z cesty pre traktore sa malo zísť do poľa a kráčať pri kukurici, no chodník takmer celý zmizol a preto sme si vytvorili vlastnú cestu a neplánovane skončili pri židovskom cintoríne. Z Rybiek už bola cesta do Rohova pohodlná. Z Rohova sa prekonal posledný kopec a zostúpilo sa k vypustenej Kunovskej priehrade odkiaľ už po cyklotrase po asfaltke do mesta. V nohách sme mali 28 kilometrov a vo foťáku pár pekných záberov.

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 

Photos by Filip Jurovatý

‹ ›

1-2 - VŠMU/Záhrada/SK; 3-4 - Fest Anča/Zoči-voči s hradom/SK; 5 - Showmedia/Perspektíva/SK; 6 - Amadna Parer/Fantastic Planet - Humanoid#1/AUS; 7 - Amadna Parer/Fantastic Planet - Humanoid#2/AUS; 8 - NANO VJs/Diogénov fraktál/SK; 9-10 - BN Label/Štruktúra/SK; 11 - Braňo Bernár - Jakub Pišek/Vlnka/SK; 12 - Róbert Farkaš/Scobs ⇇⇈⇉⇊/SK; 13 - BN Label/Pod krídlami/SK; 14 - Luke Jerram/Museum of the Moon/UK; 15-16 - Ondrej Maksi-Jana Potiron/rozHLAS/SK; 17 - Collectif Coin/Globoscope/FR; 18-19 -  Boris Vitázek/Izba národa/SK; 20-23 - U Rehušov; 24 - Hlboké

     Posledný zážitok, o ktorom napíšem, bude z októbrovej bratislavskej Bielej noci. Tretí ročník bratislavského festivalu a druhý, ktorý som navštívil mal oproti minulému roku viac objektov na pozorovanie a teplejšie počasie - keďže sa konal o mesiac skôr. Avšak bol v porovnaní s minulým ročníkom poslabší po vizuálnej stránke, najmä nábrežie bolo značne slabšie. Ufo na moste SNP nesvietilo ako minulý rok, len mierne lúče dopadali do Dunaja ba ani Starý most tak nežiaril len z neho vychádzali tancujúce lúče do neba. Zato miesta, na ktorých boli minulý rok atrakcie slabšie prekvapili. Za TOP krásy zaraďujem fontánu na Gotku (Námestie Slobody pred Úradom vlády) a rozmanito nasvietenú pyramídu Slovenského rozhlasu. Za ďalšie krásne projekcie považujem svetelné show na budove Národného múzea ako aj na TESCO-u na Kamenom.



     Aj keď som sa tento rok nechcel špecializovať na západné slovensko, tak predsa len som navštívil zopár miest. Taktiež som navštívil ďalšie miesta Záhoria, o ktorých tu nepíšem, ale to si nechám zatiaľ pre seba, aby to mohlo byť neskôr väčším prekvapením. Biela noc bola azda po minuloročnej skúsenosti povinnosťou a samozrejme jej dám šancu aj budúci rok. Veď súčasného umenia nie je nikdy dosť :-)