Štyri ročné obdobia Záhoria: zima

Plavecký hrad deň pred Silvestrom

Úvodom

     Kedysi, ale to už bolo veľmi dávno, bola práve zima mojim najobľúbenejším ročným obdobím. To čo som vtedy na tomto období obdivoval, to práve teraz nemám rád. Myslím tým jej chlad kvôli ktorému musíte byť oblečený ako cibuľa. Taktiež nemám rád na zime oteplenie a s ním spojené vyhýbanie sa každej čľapkanici. Čo je však smutnejšie posledné roky zima už nie je v tomto kraji veľmi silná a preto môžem byť vôbec rád, že som zaznamenal pravé zimné fotky so snehom, o ktoré sa teraz rád podelím.

Zima v Malých Karpatoch

     Tento zimný diel bude zameraný na oblasť Malých Karpát zo záhorskej strany. Myslím si, že takáto formulácia najpresnejšie vyjadruje skutočnosť, že tu nebudú prezentované miesta z celého pohoria. Spolu s riekou Moravou na západe tvoria Karpaty na východe prirodzenú hranicu kraja. Avšak nemožno Záhorie stotožniť len s nížinou, ktorá leží medzi nimi. Do tohto rozmanitého kraja s typickým nárečím patrí aj časť bezprostredne dotýkajúca sa zmienených kopcov a práve preto v tomto diele sa zameriam na turistické ciele prístupné zo Záhoria.

sneh, mráz, silný vietor ... ale hlavne turisti, ktorí vedia doceniť aj takéto podmienky na vrchu Vysoká 

Prvý hrad

     Prvá zimná zastávka v kraji sa nachádza nad obcou Cerová. V časti Rozbehy by ste našli zrúcaninu hradu Korlátko. Odmietam o tomto hrade hovoriť ako o hrade Korlátka ako to používa odborná literatúra. Názov drobného hradu sa odvodzuje od maďarského Korlát kő, čiže Korlátov kameň.

Druhý hrad

     Hoci hrad Ostrý kameň už leží v Trnavskom okrese, tak by som ho skôr zaradil k Záhoriu. Odôvodňujem si to najmä preto, lebo v histórii jeho panstvo zahŕňalo oblasť Záhoria. Podobne aj výhľad z neho je uprený na tento kraj a potoky, ktoré sú v jeho bezprostrednej blízkosti stekajú tiež tam.

Malebná vidiecka architektúra

     Na Slovensku by ste našli desať dedín, ktoré si zaslúžili byť pre ich zachovanú architektúru súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudovej architektúry. O to viac môže potešiť Záhorákov skutočnosť, že zo západného Slovenska práve tento región vyniká a sú tu hneď tri takéto obce! Jednou takou je aj obec Plavecký Peter. Najviac pekných stavieb je sústredených okolo námestia ale takisto aj v ďalších uličkách, kde sa nachádza napríklad elektrický mlyn.

Tretí hrad

     Plavci alebo Polovci či Kumáni boli etnikum pôvodne pochádzajúce zo stepí na východ od Uhorska. Na území Záhoria sa usadili v stredoveku, keď ich hlavnou úlohou bolo strážiť vtedy nehostinné púštne pohraničie. Jednou zo štyroch záhorských dedín, kde sa zdôrazňuje spojitosť s ich predkami v názve obce je aj Plavecké Podhradie. V dedine sa dnes nachádza kaštieľ ale hlavne krásny hrad oproti vrchu Pohanská, kde bolo praveké hradisko.

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 

Photos by Filip Jurovatý

‹ ›

1 - Korlátko; 2-3 - kopec nad Osuským; 4 - Ostrý Kameň; 5 - Plavecký Peter; 6-8 - Plavecký hrad 

Na záver turistika

     V rámci zimných potuliek po Malých Karpatoch som zavítal aj do obce Kuchyňa. V lete 2017 som tu bol hľadať zvyšky hradu a náučný chodník Bobria hrádza. Začiatkom roku 2018 som sem však išiel opäť spraviť pár záberov dreveného chodníka nad priehradou ale pre tento krát som sem zavítal hlavne pre turistiku. Kým najvyšší vrch Malých Karpát – Záruby som do projektu radšej nezaraďoval, tak druhý najvyšší vrch – Vysoká už smelo môžem, lebo sa nachádza rovno nad touto dedinou. Túra k vrchu nebola ľahká lebo bola tuhá zima, chodník zmizol v závejoch a veľmi fúkalo. Nakoniec sa však podarilo vystúpiť a zdolať ďalšiu výzvu.  

Záverom

     Aj keď už máte radi zimu alebo radšej teplejšie obdobia roka, tak neseďte doma ale využite čas napríklad na spoznanie týchto miest. Pohorie Malé Karpaty docenia aj menej zdatní turisti, lebo ponúka možnosti výletov do prírody, ktoré môžno spojiť aj s výletmi k architektonickým pamiatkam.

Výlety po Záhorí a Biela noc 2017

Ondrej Maksi-Jana Potiron/rozHLAS/SK

     Leto je už dávno za nami ale spomienky naň ostávajú stále živé. Avšak, aby som na cestovateľské zážitky z leta úplne nezabudol napíšem o nich tento článok. Spomínať budem hlavne na výlety po západnom Slovensku, keďže cez letné mesiace som bol väčšinou doma alebo na týchto výletoch.

     K miestam, ktoré som si bol opäť pozrieť patrilo Hlboké. Išiel som vtedy náhodou okolo a vyfotil si aspoň už zrekonštruovanú faru, kde v roku 1843 sa kodifikovala spisovná slovenčina.

     Podobne v júli som zavítal na iné miesto okolo Senice. U Rehušov, čo je osada v Prietrži, som naposledy fotil cestou z Hradišta do Prietrže, keď som mapoval mlyny. Tento krát som tu fotil v noci. Okrem pohľadu z rozhľadne na svetieľkujúce miesta som si vyfotil siluetu rozhľadne s nočnou oblohou a taktiež nasvietený pamätník partizánov, ktorý tak vyzeral ako kozmická loď vo vesmíre.

     Mimo Záhoria ale stále na západnom Slovensku som bol v auguste dva krát. Najskôr za rodinou vo Vrbovom, pričom som si odfotil konečne lepšie ich synagógu. Neskôr som zase zavítal okolie Serede - do dedín Pata a Šoporňa, kde som navštívil dobré kamošky :-)

     Naspäť na Záhorie! V auguste som tu podnikol dve turistiky. Prvá bola s kamarátmi do dediny Kuchyňa. Vybrali sme sa najskôr do časti Vývrat (strašný názov) odkiaľ sa išlo po neznačenej ceste k zaniknutému hradu. Našli sme tam len základy dvoch veží. Ešte sme sa prešli po priehrade, kde kedysi stála Bobria hrádza, no teraz z nej boli len ruiny. V ten večer som s druhým kamarátom vybehol na Miléniový kríž pri Smrdákoch a pozoroval padanie perzeidov. Videl som spadnúť asi 30 „hviezd“ a jednu som dokázal aj vyfotiť – čoho si nesmierne vážim lebo len tak niekam namieriť, náhodne cvaknúť foťákom a v tom čase cez objektív preletí krásna hviezda je veľmi vzácny úkaz, náhoda.

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 

Photos by Filip Jurovatý

‹ ›

1-2 - Vrbové; 3-5 - hrad Kuchyňa; 6-10 - Bobria hrádza; 11-12 - perzeidy; 13 - medzi Čáčovom a Smrdákmi; 14-16 - Smrdáky; 17 - blúdenie po poli; 18-19 - Rybky; 20-22 - Rohov; 23-24 - Kunov

     Druhá turistika v kraji, kde sú len mierne kopce bola v deň výročia SNP. V Senici sa uskutočnil druhý ročník senickej mašírovky. S ďalším kamarátom sme sa zaregistrovali a vybrali sa na cestu. Z parku sa išlo do Čáčova v podstate po chodníku. Úsek do Smrdákov išiel najskôr po ceste a potom po poli. V kúpeľnej dedine majú pekný park. Od Miléniového kríža sa išlo k nejakej studničke, kde podávali guláš – mastný a veľmi horúci. Potom sa úsek do Rybiek trošku motal. Z cesty pre traktore sa malo zísť do poľa a kráčať pri kukurici, no chodník takmer celý zmizol a preto sme si vytvorili vlastnú cestu a neplánovane skončili pri židovskom cintoríne. Z Rybiek už bola cesta do Rohova pohodlná. Z Rohova sa prekonal posledný kopec a zostúpilo sa k vypustenej Kunovskej priehrade odkiaľ už po cyklotrase po asfaltke do mesta. V nohách sme mali 28 kilometrov a vo foťáku pár pekných záberov.

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 

Photos by Filip Jurovatý

‹ ›

1-2 - VŠMU/Záhrada/SK; 3-4 - Fest Anča/Zoči-voči s hradom/SK; 5 - Showmedia/Perspektíva/SK; 6 - Amadna Parer/Fantastic Planet - Humanoid#1/AUS; 7 - Amadna Parer/Fantastic Planet - Humanoid#2/AUS; 8 - NANO VJs/Diogénov fraktál/SK; 9-10 - BN Label/Štruktúra/SK; 11 - Braňo Bernár - Jakub Pišek/Vlnka/SK; 12 - Róbert Farkaš/Scobs ⇇⇈⇉⇊/SK; 13 - BN Label/Pod krídlami/SK; 14 - Luke Jerram/Museum of the Moon/UK; 15-16 - Ondrej Maksi-Jana Potiron/rozHLAS/SK; 17 - Collectif Coin/Globoscope/FR; 18-19 -  Boris Vitázek/Izba národa/SK; 20-23 - U Rehušov; 24 - Hlboké

     Posledný zážitok, o ktorom napíšem, bude z októbrovej bratislavskej Bielej noci. Tretí ročník bratislavského festivalu a druhý, ktorý som navštívil mal oproti minulému roku viac objektov na pozorovanie a teplejšie počasie - keďže sa konal o mesiac skôr. Avšak bol v porovnaní s minulým ročníkom poslabší po vizuálnej stránke, najmä nábrežie bolo značne slabšie. Ufo na moste SNP nesvietilo ako minulý rok, len mierne lúče dopadali do Dunaja ba ani Starý most tak nežiaril len z neho vychádzali tancujúce lúče do neba. Zato miesta, na ktorých boli minulý rok atrakcie slabšie prekvapili. Za TOP krásy zaraďujem fontánu na Gotku (Námestie Slobody pred Úradom vlády) a rozmanito nasvietenú pyramídu Slovenského rozhlasu. Za ďalšie krásne projekcie považujem svetelné show na budove Národného múzea ako aj na TESCO-u na Kamenom.



     Aj keď som sa tento rok nechcel špecializovať na západné slovensko, tak predsa len som navštívil zopár miest. Taktiež som navštívil ďalšie miesta Záhoria, o ktorých tu nepíšem, ale to si nechám zatiaľ pre seba, aby to mohlo byť neskôr väčším prekvapením. Biela noc bola azda po minuloročnej skúsenosti povinnosťou a samozrejme jej dám šancu aj budúci rok. Veď súčasného umenia nie je nikdy dosť :-)