Po dlhšom čase som zase podnikol výlet. Prvý výlet v roku 2015 bol na severné Slovensko do hornatého regiónu Oravy. V tomto kraji je veľa krásnych miest na pozretie, ale ja som si vybral len to jedno, a to najnavštevovanejší hrad na Slovensku.
V piatok 3. marca som v skorých ranných hodinách vycestoval vlakom do Trnavy, kde som prestúpil na rýchlik. Po pár rokoch som znova sedel v rýchliku a čudoval sa, že je tak preplnený. V tento deň som vo vlaku spolu s prestupmi strávil približne 13 hodín. Obec Kraľovany tvorí križovatku, kde som vystúpil a prestúpil na "Oravku" - vlak, ktorý vedie celou Oravou. Hoci v kalendári bol už marec a na Záhorie už pomaly prichádzala jar, tak v tomto kraji bola stále zima a všade veľa snehu. Z vlakovej stanice Oravský Podzámok je to k fotogenickému hradu len na skok. Pod hradom sa nachádza budova, ktorá slúži ako pokladňa. Hrad je pre verejnosť otvorený celý rok okrem apríla, aj keď je rozdiel ísť naň v hlavnej sezóne alebo v zimnej. Rozdiel je najmä v dĺžke prehliadky, keďže v zime nie je dovolený prístup do Horného hradu (Citadela) pre neupravený prístup. Prehliadka po hrade začne pri vstupnej bráne kadiaľ vedie Dolným hradom cez nádvoria k Strednému hradu, v ktorom je umiestnená hlavná expozícia. Hradné múzeum je bohaté najmä na dobové zbrane ale tiež sú tu pekne dekorované salónky s poľovníckymi motívmi. Veľmi peknou miestnosťou je tzv. Rytierska sála, ktorá dnes slúži ako miestnosť pre civilný sobáš. Táto miestnosť je dekorovaná maľbami, ktoré zachytávajú stredoveké okolie hradu. V kontraste s historickými časťami hradu je interiér paláca Jána z Dubovca, ktorý požíva veľmi atypický vzhľad. Expozícia venovaná zvieratám regiónu ako aj časť ľudových remesiel je umiestnená v prostredí, ktoré bolo veľmi necitlivo zrekonštruované vzhľadom na toto historické miesto. Z hradu je krásny výhľad na krásne hory v regióne Orava. Insert title here
Na Orave dobre, na Orave zdravo sa spieva v ľudovej piesni, ale keďže Orava sa nachádza ďaleko od západného Slovenska musel som sa rozlúčiť s týmto nádherným krajom a nastúpiť opäť na vlak. Pre viac fotiek z výletu pripájam link na moje panoramio.
Ideálnym jednodňovým výletom v letných
mesiacoch je návšteva obce Smolenice.
Dedina leží v okrese Trnava pozdĺž malokarpatskej cesty, ktorá sa tiahne
od Pezinka po blízky Trstín. Pre lepší prehľad o mojej ceste prikladám
mapu.
Do dediny som sa prepravil autobusom,
domov zase vlakom. Autobusová zastávka leží v strede obce, od nej som sa vybral juhozápadným
smerom. Na prvej pravotočivej zákrute som sa zašiel touto uličkou, kde na jej
konci stojí starý pivovar Erdödyovcov.
Budova je štvorkrídlová s uzavretým
nádvorím. Pôvodne budoval slúžila ako pivovar a neskoršie aj liehovar Krištofa
Erdödyho. Pokračujúc juhozápadným smerom som chcel zísť z cestnej komunikácie
a ísť turistickým chodníkom do Karpát, ale môj plán nevyšiel. Tento
chodník je podľa miestnych už roky neoznačený a zarastený. Tak som sa namiesto
plánovanej odbočky vydal stále rovno po komunikácii, ktorá ma priviedla k čističke
vôd, vodovod, neviem čo to presne bolo ale odtiaľ viedla už len lesná cestička
ku kaplnke Karmelskej Panny Márie. V interiéri, budovy z 17. storočia,
sa nachádza pôvodný oltár z motívom Panny Márie s dieťaťom, ale dnu sa
nedostanete. Cestou okolo krížovej cesty pri kaplnke a po poľnej ceste a poli
bol pekný výhľad na časť Smoleníc. Konečne som sa dostal do časti chatovej
oblasti Jahodník, odkial vedia turistická trasa ku jedinej sprístupnenej
jaskyni v Malých Karpatoch – jaskyňa
Driny. Do jaskyne sa podarilo
preniknúť až v roku 1932, typickou výzdobou pre túto jaskyňu sú sintrové
záclony so zúbkovitým lemovaním. Jaskyňa je otvorená od 10:00 do 17:00,
vstupuje sa vždy každú celú hodinu a prehliadka trvá 35 minút. Nezabudnite
sa teplo obliecť! Aktuálna cena vstupu je 5€ pre dospelých, 4€ pre študentov a 7€
pre fotenie.
Na ceste do dediny, táto časť kedysi
tvorila samostatnú obec – Neštih (dnes je súčasťou Smoleníc pod názvom
Smolenická Nová Ves) kráčam okolo rodného domu najvýznamnejšieho rodáka z tejto
obce vynálezcom padáka Štefana Banič. Ďalej po trase sa nachádzajú Božie Muká a
Stará škola s Bustou Baniča.
Dvojkrídlový objekt je bohato zdobený uličnou fasádou. V budove je aj jeho
pamätná izba. Smerujúc ulicou Obrancov mieru do centra dedine sa nachádza Kostol Nanebovzatia Panny Márie s Kaplnka
Navštívenia Panny Márie a cintorínom, kde je pochovaný Štefan Banič, jeho
hrob má tvar padáka. Na Smolenickom „námestí“, miesto kde som vystúpil
z autobusu (zastávka Smolenice, OcÚ) sa nachádzajú mnohé drobné stavby ako
Socha Sedembolestnej Panny Márie. Nádherné neskorobarokové súsošie Bolestnej
Matky s Kristom, vystavané na masívnom vysokom členitom podstavci. Dal ho
postaviť Ján Novaky na prelome 18. a 19. storočia. Súsošie je umiestnené v pôvodnej
ohrade tvorenej šesťbokými stĺpmi zakončenými pologuľovou hlavicou, ktoré sú
pospájané železnými klieštinami. Ďalšími stavbami sú Smolenický pranier, zvonica a pomník padlým vojakom -
dva pomníky kompozične zladených do jedného celku a venovaných padlým vojakom
zo Smoleníc v prvej a druhej svetovej vojne. Pomníky vyhotovil František Ott z
Trstína. Zvonica. Viditeľnou budovou je zemianska kúria Kollerovcov. Táto dvojkrídlová budova s bohato zdobenou uličnou
fasádou s erbom rodu, ktorú dal roku 1875 prestavať Július Koller, je dnes
využívaná ako obecný úrad. Za kúriou sa v minulosti nachádzali dve kaplnky a
park skladbou drevín podobný parku v kaštieli. Insert title here
1 - pivovar, 2 - vstup do jaskyne, 3 - Stará škola a busta, 4 - Hrob Štefana Baniča, 5 - Smolenické námestie, 6 - Expozícia múzea Molpír, 7 - Hradisko Molpír
Smerom hore dedinou, stále po SNP stojíbudova Múzeua
Molpír so slnečnými hodinami a sochu sv. Jána Nepomuckého. Múzeum je otvorené tiež len v letných
mesiacoch okrem pondelkov medzi 10 a 16 hodinou. Vstupné je 0,40€ pre dospelých
a 0,20€ pre študentov. Na dohľad od múzea
sa nachádza Neskororenesančný kostol
Narodenia Panny Márie z roku 1644 s cenným renesančným zariadením (pred
kostolom je viac ako 350 ročná chránená lipa vysadená súčasne s výstavbou
kostola) a Kaplnka sv. Michala. Od
kostola som sa vybral do kopca (po ceste k hradisku sú informačné tabule
obce) za hradiskom Keltov- Molpír. Hradisko tu bolo už v staršej dobe
železnej (halštatská doba), šiestom storočí pred Kr. Na rozlohe 12 – 14
hektárov rozprestieralo veľké hradisko
Molpír. Skladalo sa z troch nádvorí chránených valmi. Impozantné opevnenie
bolo postavené z voľne kladeného kamenia, spevnené násypmi a drevenými konštrukciami.
Našli sa tu základy veží, opevnených brán a okrúhla bašta. Z vnútornej strany najvyššieho
opevnenia bol pristavaný rad obytných drevených zrubov. Na najlepšie chránenom,
hornom nádvorí, „akropole“, boli tiež rady terás s obydliami. Nachádzalo sa tu
aj Kultové miesto, ktorého miesto bolo vytesané do skaly (202 x 6 m). V ňom
boli tri obetiská (ohniská), pri nich lebka a kosti asi dvojročného dieťaťa,
rozbité mesiačikovité a geometrické idoly. Dokladom kultu je aj ľudská lebka v
základoch jedného domu. Zistili sa stopy po vyspelej remeselnej výrobe a
spracovávaní železa a bronzu.
Cestou do dediny z tejto krátkej
odbočky sa zase zastavím pri kostole a vchádzam na jeho cintorín, kde je Kaplnka sv. Vendelína. Postavená bola Pálffyovcami
ako rodinná kaplnka čo dokumentuje nápis na priečelí kaplnky (Na večný odpočinok
sebe i svojim. Jozef Pálffy gróf z Erdödu. 1896) ako aj drevený kríž v interiéri.
Okolo kaplnky sú rozmiestnené sochy kamenných mníchov prenesené z kláštora
Katarínka. Štyri nadživotné skulptúry františkánskych mníchov vytesaných v 18.
storočí pochádzajú z priečelia kostola rádu františkánov na sv. Kataríne pri
Dobrej Vode. Podľa príslušných atribútov dnes vieme určiť iba sv. Františka z
Assisi a sv. Antona z Padovy. Z cintorína vedie chodníkdo lesa – ku krížovej ceste. Nad cintorínom
sa v lese nachádza ešte jedna skrytá kaplnka
Nanebovstúpenia Pána. Jednopriestorová stavba zaklenutá valenou klenbou s
hlbokými, ostrými lunetami pochádzajúca z konca 17. storočia. Vstupný renesančný
portál v minulosti zdobil erb Erdödyovcov a niku nad ním pieskovcová socha
Madony z renesancie resp. skoršieho obdobia. Pôvodný oltár kaplnky pochádzal zo
zrušeného františkánskeho Kostola sv. Kataríny pri Dechticiach, rovnako ako
organ, lavice i ostatné súčasti zariadenia. V interiéri sa zachoval dodnes iba
nádherný organový parapet, bohužiaľ bez organového prospektu.
Z tohto kopca som sa vybral za najväčším
symbolom obce k Smolenickému zámku.
Zámok je však majetkom Slovenskej akadémie vied preto je pre verejnosť otvorený
iba v lete, okrem pondelka medzi 10 a 18 hodinou. Vstup je každú celú hodinu a vstupné
je pre dospelých 1,50 € a pre deti, dôchodcov 0,70 €. V areali sa nachádza
Anglický romantický park, udržiavaný rodinou Pálfiovcov. Z pôvodného zariadenia
hradu sa zachovali najmä benátske zrkadlá, zvyšok interiéru historikov
nenadchne. Hrad poskytuje krásne výhľad na celé okolie a na jeho
príjazdovú cestu k hradu, ktorú postavili za jednu noc, keď na zámku sa
stretli predstavitelia ČSSR a sovietskeho prvého tajomníka Nikitu Chruščova. Insert title here
Zo zámku vedie Zámocká ulica, pozdĺž
ihriska hlavnej ulici. Ešte pred pešo-túrou k vzdialenej železničnej stanici
vedie odbočka do ulice Za bránou kde je Kaplnka
sv. Rócha s cintorínom. Tadiaľto som sa vybral popri továrni Chemolaku
k vlakovej zastávke Smolenice, odkiaľ mi išiel priamy spoj do Senice.
Slovensko je krajina plná hradov, zámkov, pevností, opevnení ale aj zrúcanín. V pohorí Malé Karpaty, na západnom Slovensku, ich leží veľa. Potulkami po tomto regióne, som sa pokúsil preskúmať a pofotiť zákutia historických objektov a podeliť sa o svoje zážitky z nich. Hoci som ich navštívil v rôzny čas, budem o nich písať tak ako pokračuje hrebeň Malých Karpát od severovýchodu k juhozápadu. Najsevernejším strážnym hradom v týchto horách je hrad, resp. zrúcanina Čachtice, ktorý leží v okrese Nové Mesto nad Váhom. Hrad som navštívil minulé leto, sobotu 2. augusta 2014. Cesta do okresného mesta, je pohodlná a rýchla, ľahko sa dá do tohto mesta dopraviť autobusom z blízkych regiónov, ale aj veľmi jednoducho vlakom, keďže leží na najdôležitejšej slovenskej železničnej trati spájajúce Bratislavu a Košice. Na vlakovej / autobusovej stanici začína turistický chodník 8114 označený žltou farbou, ktorý prevedie turistu z mesta okolo Kostola Narodenia Panny Márie až do úpätia hôr k hradu. Keďže, túto plánovanú cestu som neprešiel, lebo bolo veľmi horúco môžem len podať údaje, ktoré som si zistil predom že táto cesta by trvala 3 hodiny a je dlhá okolo 10km (dobre o trase je písané tu http://turistika.oma.sk/8114). Do obce Čachtice som sa nakoniec prepravil autobusom z Nového Mesta nad Váhom. Skorej než sa vyberiete do kopca ku hradu, ktorý z obce nie je vidieť lebo je skrytý v horách, mal by pred výstupom, kým má veľa síl prejsť si aj krásy obce. V obci sa nachádza krásny opevnený kostol, gotická kaplnka, múzeum, drevená socha Alžbety Báthory a pár vychytených turistických reštaurácií. Po ceste, ktorá nemá chodník sa pomaly, dostanete až k hradu, treba sa držať pri kraji, keďže najmä v lete sa tu preháňa veľa áut z celého Slovenska. Hrad, teda skorej to čo z neho zostalo, prešiel nedávno rekonštrukciou, keďže sa toto miesto stalo známe vďaka Krvavej pani z Karpát, tak na tomto mieste, sa musí vyberať vstupné, hoci Vás neprevedie sprievodca len pri vstupe dostanete malý letáčik.Vstup bol 2,50€ pre dospelých a 1,50€ pre ostatných (študenti, deti, dôchodcovia). Pochodil som veľa hradov a musím povedať, že stav v akom je hrad zachovaný je približne pomerný k zrúcaninám Branč alebo Gýmeš - na ktorých sa nevyberá vstupné. Návštevník sa prejde po areáli, spraví pár pekných fotiek s výhľadom do krajiny a môže ísť domov. Cestu nazad som si však nevybral, ako sa snažím skoro vždy, takú istú ale zišiel som z druhej strany čachtického hradného brala do malej obce Višňové (zelený turistický chodník 5119), kde je vlaková stanica a vybral sa tade na Myjavu, odkiaľ sú dobré spoje do Senice. Insert title here
1-2 - Čachtice, 3-5 - Dobrá Voda, 6-7 - Smolenice, 8-9 - Ostrý Kameň, 10 - Korlátko, 11-12 - Plavecký hrad Podobne schovaný hrad v Malých Karpatoch je hrad Dobrá Voda. Odporúčam vyraziť na hrad v jarných mesiacoch, kým nie je les zelený, aby ste si užili pohľad na neho, inak budete vidieť len múry medzi stromami. K hradu sa dostanete z oboch strán Karpát. Ja som vyrazil z tej západnej strany, z dediny Hradište pod Vrátnom, najskôr po modrom potom po červenom chodníku. Typickou črtou hradu je jeho zachovalá dominantná stena horného hradu. Na hrade sa dá pravdepodobne opekať (bolo tam ohnisko). Z hradu vedie cesta, okolo židovského cintorína, do obce Dobrá Voda. V obci pôsobil básnik Ján Hollý a balí sa tu voda Zlatá studňa. Ďalšou schovanou krásou neďaleko dedinky je kláštor Katarínka, vedie ku nej modrý turistický chodník z dediny. Tu už na Trnavskej strane Karpát je to blízko do dedinky Naháč, kde je pre zmenu pamätná izba Juraja Fándlyho ale hlavne je tu autobusová zastávka, aby sme sa dostali domov. Od Trnavskej strany je pekný výhľad na Smolenický zámok. Do dediny sa dá ľahko dostať autobusom, ako i vlakom hoci vlaková zastávka je ďalej od obce. Informačné tabule v obci Vás ľahko privedú k hradu. Hrad je prístupný verejnosti len v mesiacoch júl a august. Vstupné je viac-menej symbolické 1,50 / 0,70€ čo aj odpovedá tomu čo vo vnútri uvidíte. Hrad je vlastníctvom Slovenskej akadémie vied a je to vyhľadávané sobášne miesto. Z pôvodného interiéru sa zachovalo veľmi málo. Zaujímavosťou je prístupová asfaltová cesta, ktorá vedie k hradu. Bola postavená za 1 noc pred príchodom Chručšova. Zo zámockej veže betónovej veže je krásny výhľad po okolí. Posledným hradom v okrese Trnava je hrad Ostrý kameň. Tento hrad sa vypína v nadmorskej výške 562 metrov a v minulosti slúžil ako strážny, pohraničný hrad nad neďalekou významnou cestou - Via Bohemia, ktorá prechádzala pod hradom. Prístup k zrúcanine je z obce Buková ako aj Smolenice. Ja som zvolil cestu len z Bukovskej priehrady, ktorá je veľmi strmá, keďže smeruje až k najvyššiemu vrchu Malých Karpát - Zárubom. Z hradu je taktiež pekný výhľad na široké okolie.
Nemenej významným hradom ležiacim na českej ceste bol tiež hrad Korlátka. Hrad sa nachádza v obci Cerová-Lieskové v časti Rozbehy a vedie k nemu turistický chodník. Spolu so štyrmi veternými vežami je dobre viditeľný nielen z Bukovskej strany ale aj zo Záhoria. Hrad patrí k najmenej zachovaným hradom Malých Karpát. Z obce Cerová okrem na hrad Korlátka je vidno na ďalší záhorácky hrad - Plavecký hrad. Priamo z dedinky Plavecké podhradie sa veľmi ľahko a za krátky čas dostanete k hradu. Hrad má pomerne dobre zachovalú vstupnú bránu a tvorí dominantu nad celým krajom. Neďaleko Plaveckého hradu v stredoveku existoval drevený hrad, ktorý sa však nezachoval. Tento hrad ležal v obci Kuchyňa a podobné archeologické nálezisko nezachovalého hradu je aj v Pezinku. Jedným z najkrajších malokarpatských hradov je Červený Kameň. Poľovnícky hrad Pálfyovcov sa nachádza v obci Častá v okrese Pezinok. Z dediny vedie chodník priamo k hradu. Hrad má veľmi bohatý interiér a tiež veľké podzemné priestory. Interiér sa nesmie fotiť. Insert title here
1-3 - Červený Kameň, 4 - Pajštún, 5 - Dračí hrádok, 6 - Biely Kameň, 7-8 - Devín, 9-11 - Bratislavský hrad V južnej časti Malých Karpát ležia na jednej trase 3 zrúcaniny. Všetko tieto tri objekty som prešiel jeden septembrový deň v roku 2013. Zo záhorackej strany som najskôr prešiel hrad Pajštún pri Stupane, ďalej pri obci Borinka okolo strážnej veže Dračí hrádok a na druhej strane Karpát som vyšiel pri hrade Biely Kameň, ktorý leží za Svätým Jurom.
Na úplnom konci pohoria Malých Karpát ležia dva prístupné slovenské hrady - Devín a Bratislavský hrad.K obom hradom vedie ľahký prístup z mesta. Devín leží na sútoku riek Moravy a Dunaj. Dominantou hlavného mesta Slovenska je Bratislavský hrad. Hrad je viditeľný takmer z každej strany mesta. Vedľa hradu sa nachádza najvyšší zákonodarný orgán Národná rada Slovenskej republiky.
Pre podrobnejší prehľad o polohe hradov pripájam mapku ako aj odkazujem na svoju stránku na panoramiu, kde mám publikované fotky z výletov.
