Moje veľké slovenské leto: #15 Dolné Považie

Kúpeľný ostrov, Piešťany

     Dolné Považie je región na západnom Slovensku. V tejto časti Váh vstupuje do širokej nížiny a je ohraničený Malými Karpatmi a Považským Inovcom. Tento región susedí s regiónmi Malokarpatska, Podunajska (Žitný ostrov), Nitrianskom, Stredným Považím a mojim rodným Záhorím. Jeho hlavné centrum – Trnavu – nemusím predstavovať, keďže tu trávim väčšinu roka a článok o meste Hlohovec nájdete v archíve. V tomto článku sa preto zameriam na štyri výlety – Piešťany, Dolná Krupá, Smolenice a túru do Malých Karpát.
     Azda najznámejšie kúpeľné mesto Piešťany sa nachádza priamo na rieke Váh. Piešťany sú mestom oddychu. Na každom rohu sa tu predáva najlepšia zmrzlina na Slovensku. Všade je veľa rekreantov, parky sú plné kvetov, lekien, korytnačiek. Ľudia sa v tomto meste neponáhľajú, nemajú prečo. Chodia nakŕmiť hladné labute k rieke odkiaľ je to len kúsok po Kolonádovom moste ku Kúpeľnému ostrovu, kde sa liečila aj populárna cisárovná Sissi.

     V okrese Trnava nájdeme dve zaujímavé dediny – Dolná Krupá a Smolenice. V prvej spomínanej obci sa nachádza kaštieľ – jeden z ôsmich sprístupnených – kde nájdeme výstavu venovanú hudbe a hlavne slávnej návšteve Beethovena. Ten dokonca v tomto mieste skomponoval jeho slávnu skladbu Sonáta mesačného svitu. Svoju slávu tento kaštieľ už zažil. V minulom storočí, keď tu ešte žili majitelia, sa tu pestovalo vyše 6000 ruží. Dnes dominantou priľahlého parku je sekvoja z roku 1863. Park je veľký, pobehujú po ňom zajace, lietajú vtáky a hrajú sa deti, napríklad aj v umelej jaskyni.

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 

Photos by Filip Jurovatý

‹ ›

1-3 - Piešťany, 4-7 - Dolná Krupá, 8-11 - Smolenice, 12 - Malé Karpaty, 13 - výhľad na hrad Červený Kameň, 14 - v lese, 15-17 - Veľká Homola

     Článok o Smoleniciach som už písal. Avšak som sa vybral na toto miesto zase. Dedina ponúka veľa zaujímavých miest, viac ako niektoré mestá. Tento krát som bol len na dvoch miestach. Pred múzeom Molpír pribudla socha vynálezcu padáku, rodáka, Štefana Baniča. Na druhom mieste, zámku, sa mohlo tentokrát už fotiť aj interiér.



     Do tohto článku by som rád zaradil aj výlet, túru, do priľahlých Malých Karpát. Ráno 30. júla sme išli autobusom do Častej. Pri hrade Červený kameň začína žltý turistický chodník smerujúci do obce Píla pod hradom a odtiaľ zase do kopca. Na prvom rázcestí sme odbočili po modrej k rozhľadni k vrchu Kukla. Moja verná apka s turistickou mapu a GPS prvý krát ukázala chybu, prechádzali sme úsek, kde bola vysoká tráva, malinčie a potom po veľmi strmom kopci až na vrch. Táto, jedna z málo rozhladní na Slovensku, bola postavená skautmi a bola opretá lešením. Výhľad bol pekný na hrad Červený Kameň a na hory, do nížiny už pre sparno bol výhľad horší. Odtiaľto sme išli po modrej - už veľmi pohodlnom chodníku, kde na ďalšom rázcestí sa napojili zase na žltú, ktorá nás priviedla k Zochovej chate. Tu sme sa osviežili pivom a vybrali sa po veľmi frekventovanej červenej k druhej dvadsať metrovej rozhľadni na vrchu Veľká Homola. Tu už bol výhľad o veľa väčší - od vodného diela Gabčíkovo na Dunaji až po Jaslovské Bohunice. Miestami dokonca som dovidel cez hory až na Záhorie. Veža sa veľmi kývala ale to preto, lebo na ňu vyšlo aj 10 turistov namiesto maximálneho počtu päť. Konečne sme sa vybrali do Modry vtipne po modrom chodníku. Tu som na ceste narazil na diviaka, celú cestu som sa obával, že takúto zver natrafím a stalo sa. Bolo našťastie mŕtve, tak som ho len obišiel a šťastne prišli do obce.

Moje veľké slovenské leto: #7 Stredný Spiš

Kežmarský zámok

     Tatranským regiónom som už prechádzal cestou do Košíc. Priamo v Tatrách som bol len raz a to zo školy. Vybral som sa preto spoznať tento kraj bohatý na nádhernú prírodu a mestá zdobené nemeckou architektúrou. V tomto článku sa budem venovať dedinke Strážky a mestám Kežmarok a Poprad, ktoré ležia v regióne Spiš, presnejšie v jeho strednej časti.

     Do Kežmarku som cestoval 7. júla, ako inak v skorých ranných hodinách. V Trnave, mojom prestupnom meste, som nasadol na rýchlik „Horalky-Sedita“ a veru vybral som sa do tých našich „Horaliek“. V Poprade som chvíľu blúdil na vlakovke, ale stihol som prípoj do Kežmarku. Hlásili krásne jasné počasie ale akosi sem od západu dofúkali oblaky. Vybral som sa rovno za hlavnou atrakciou tohto mesta na Kežmarský zámok. Ten patrí spolu hradmi Stará Ľubovňa a Spišským hradom k trom hradom Prešovského kraja, kde sa za platí vstupné. Zámok sa práve rekonštruuje, bolo tam pár robotníkov ale stále bol prístupný. Na moje milé prekvapenie som zistil, že prehliadka nestojí 3,50€ (aj s fotením) a netrvá 80 minút, ale z dôvodu rekonštrukcie stojí len 1€ (vrátane fotenia) a prehliadka trvá 30 minút. Aj tak si myslím, že sa tento kraj hlboko podceňuje, lebo to čo sme mohli vidieť na zámku je na slovenské pomery nadštandard aj keď to trvalo len polhodiny. Na prehliadke sa mi páčilo, že sme vstúpili do prvej veže pri bráne, tam nám sprievodkyňa porozprávala históriu hradu a ďalej sme sa presúvali vždy do ďalšej veže po vnútornej pavlači. Hrad má, na slovenské pomery, bohatý interiér. Z hradu som sa presunul do mesta. Toto mesto má krásne uličky, s veľmi peknými budovami. K najvýznamnejším pamiatkam mesta patrí kostol zapísaný v UNESCO a evanjelické lýceum, kde študovali hlavní slovenskí predstavitelia v časoch monarchie. Z Kežmarku som na ceste domov sa zastavil v Poprade, kde som mal ešte hodinu čas,  ktorý som využil na prehliadku desiateho najväčšieho slovenského mesta. Mesto vzniklo spojením viacerých obcí. Najzaujímavejšiu časť – Spišskú Sobotu som si nechal na druhý výlet, tak som pozrel aspoň historický Poprad a namieril si to domov.

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 

Photos by Filip Jurovatý

‹ ›

1-2 - dočasná výstava v Kaštieli Strážky, slovenská moderna; 3-4 - Kaštieľ Strážky, 5 - kostol a zvonica Strážky, 6 - Kežmarok, 7 - Zvonica v Kežmarku, 8 - Červený evanjelický kostol, 9 - Evanjelický kostol (UNESCO), 10-14 - Kežmarský zámok, 15 - Spiš, 16-18 - Spišská Sobota, 19-20 - Poprad

     Druhý výlet do tohto kraja bol zameraný na obec Strážky a časť Popradu – Spišskú Sobotu. Tu som sa vybral v utorok 12. júla, zase ráno vlakom smer Poprad-Tatry. Vlak trošku meškal, čo mi však nevadilo. V Strážkach má každý dom veľkého psa, asi na ochranu majetku... V dedine sa nachádza nádherný kostol so zvonicou a hlavne s kaštieľom. Park bol pekne udržiavaný a všade boli nápisy, aby ľudia smelo chodili po tráve a spravili si piknik. Keďže som došiel v takom neatraktívnom čase na prehliadku, tak ju spravili iba mne - čo bola veľká výhoda, lebo som si čas prehliadky skrátil na polovicu, aby som stihol vlak. Aspoň mi nemusela sprievodkyňa hovoriť naučené slová, ale som sa jej sám pýtal. Objekt patrí Slovenskej národnej galérii, ale je to podľa mňa takým mixom medzi múzeom poslednej rodiny, ktorej bol aj impresionista Ladislav Medňanský a na druhej strane galériou ale už len s dočasnými výstavami. Vlak som stihol a v Poprade moje kroky smerovali do časti Spišská Sobota. Kedysi väčšie a významnejšie mesto ako Poprad, ktorého sa stalo jeho súčasťou zívalo prázdnotou. Za tú necelú hodinku, čo som sa prechádzal som stretol taxi, maďarských turistov hľadajúcich potraviny a jedného Košičana na bicykli. Námestie bolo nádherné, bolo tam veľa krásnych detailov, pekne udržiavané - hoci niektorá fasáda by sa mohla vylepšiť, všetko nádherné len sa tu vytratil život a nie len turistický.

Spišská Sobota

Letný výlet do Smoleníc

     Ideálnym jednodňovým výletom v letných mesiacoch je návšteva obce Smolenice. Dedina leží v okrese Trnava pozdĺž malokarpatskej cesty, ktorá sa tiahne od Pezinka po blízky Trstín. Pre lepší prehľad o mojej ceste prikladám mapu.

     Do dediny som sa prepravil autobusom, domov zase vlakom.  Autobusová zastávka leží v strede obce, od nej som sa vybral juhozápadným smerom. Na prvej pravotočivej zákrute som sa zašiel touto uličkou, kde na jej konci stojí starý pivovar Erdödyovcov.  Budova je štvorkrídlová s uzavretým nádvorím. Pôvodne budoval slúžila ako pivovar a neskoršie aj liehovar Krištofa Erdödyho. Pokračujúc juhozápadným smerom som chcel zísť z cestnej komunikácie a ísť turistickým chodníkom do Karpát, ale môj plán nevyšiel. Tento chodník je podľa miestnych už roky neoznačený a zarastený. Tak som sa namiesto plánovanej odbočky vydal stále rovno po komunikácii, ktorá ma priviedla k čističke vôd, vodovod, neviem čo to presne bolo ale odtiaľ viedla už len lesná cestička ku kaplnke Karmelskej Panny Márie.  V interiéri, budovy z 17. storočia, sa nachádza pôvodný oltár z motívom Panny Márie s dieťaťom, ale dnu sa nedostanete. Cestou okolo krížovej cesty pri kaplnke a po poľnej ceste a poli bol pekný výhľad na časť Smoleníc. Konečne som sa dostal do časti chatovej oblasti Jahodník, odkial vedia turistická trasa ku jedinej sprístupnenej jaskyni v Malých Karpatoch – jaskyňa Driny.  Do jaskyne sa podarilo preniknúť až v roku 1932, typickou výzdobou pre túto jaskyňu sú sintrové záclony so zúbkovitým lemovaním. Jaskyňa je otvorená od 10:00 do 17:00, vstupuje sa vždy každú celú hodinu a prehliadka trvá 35 minút. Nezabudnite sa teplo obliecť! Aktuálna cena vstupu je 5€ pre dospelých, 4€ pre študentov a 7€ pre fotenie. 

     Na ceste do dediny, táto časť kedysi tvorila samostatnú obec – Neštih (dnes je súčasťou Smoleníc pod názvom Smolenická Nová Ves) kráčam okolo rodného domu najvýznamnejšieho rodáka z tejto obce vynálezcom padáka Štefana Banič. Ďalej po trase sa nachádzajú Božie Muká a Stará škola s Bustou Baniča. Dvojkrídlový objekt je bohato zdobený uličnou fasádou. V budove je aj jeho pamätná izba. Smerujúc ulicou Obrancov mieru do centra dedine sa nachádza Kostol Nanebovzatia Panny Márie s Kaplnka Navštívenia Panny Márie a cintorínom, kde je pochovaný Štefan Banič, jeho hrob má tvar padáka.   Na Smolenickom „námestí“, miesto kde som vystúpil z autobusu (zastávka Smolenice, OcÚ) sa nachádzajú mnohé drobné stavby ako Socha Sedembolestnej Panny Márie. Nádherné neskorobarokové súsošie Bolestnej Matky s Kristom, vystavané na masívnom vysokom členitom podstavci. Dal ho postaviť Ján Novaky na prelome 18. a 19. storočia. Súsošie je umiestnené v pôvodnej ohrade tvorenej šesťbokými stĺpmi zakončenými pologuľovou hlavicou, ktoré sú pospájané železnými klieštinami. Ďalšími stavbami sú Smolenický pranier, zvonica a pomník padlým vojakom - dva pomníky kompozične zladených do jedného celku a venovaných padlým vojakom zo Smoleníc v prvej a druhej svetovej vojne. Pomníky vyhotovil František Ott z Trstína. Zvonica. Viditeľnou budovou je zemianska kúria Kollerovcov. Táto dvojkrídlová budova s bohato zdobenou uličnou fasádou s erbom rodu, ktorú dal roku 1875 prestavať Július Koller, je dnes využívaná ako obecný úrad. Za kúriou sa v minulosti nachádzali dve kaplnky a park skladbou drevín podobný parku v kaštieli. 

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 

Photos by Filip Jurovatý

‹ ›

1 - pivovar, 2 - vstup do jaskyne, 3 - Stará škola a busta, 4 - Hrob Štefana Baniča, 5 - Smolenické námestie, 6 - Expozícia múzea Molpír, 7 - Hradisko Molpír

     Smerom hore dedinou, stále po SNP stojí  budova  Múzeua Molpír so slnečnými hodinami a sochu sv. Jána Nepomuckého.  Múzeum je otvorené tiež len v letných mesiacoch okrem pondelkov medzi 10 a 16 hodinou. Vstupné je 0,40€ pre dospelých a 0,20€ pre študentov.  Na dohľad od múzea sa nachádza Neskororenesančný kostol Narodenia Panny Márie z roku 1644 s cenným renesančným zariadením (pred kostolom je viac ako 350 ročná chránená lipa vysadená súčasne s výstavbou kostola) a Kaplnka sv. Michala. Od kostola som sa vybral do kopca (po ceste k hradisku sú informačné tabule obce) za hradiskom Keltov- Molpír. Hradisko tu bolo už v staršej dobe železnej (halštatská doba), šiestom storočí pred Kr. Na rozlohe 12 – 14 hektárov rozprestieralo veľké hradisko Molpír. Skladalo sa z troch nádvorí chránených valmi. Impozantné opevnenie bolo postavené z voľne kladeného kamenia, spevnené násypmi a drevenými konštrukciami. Našli sa tu základy veží, opevnených brán a okrúhla bašta. Z vnútornej strany najvyššieho opevnenia bol pristavaný rad obytných drevených zrubov. Na najlepšie chránenom, hornom nádvorí, „akropole“, boli tiež rady terás s obydliami. Nachádzalo sa tu aj Kultové miesto, ktorého miesto bolo vytesané do skaly (202 x 6 m). V ňom boli tri obetiská (ohniská), pri nich lebka a kosti asi dvojročného dieťaťa, rozbité mesiačikovité a geometrické idoly. Dokladom kultu je aj ľudská lebka v základoch jedného domu. Zistili sa stopy po vyspelej remeselnej výrobe a spracovávaní železa a bronzu. 

     Cestou do dediny z tejto krátkej odbočky sa zase zastavím pri kostole a vchádzam na jeho cintorín, kde je Kaplnka sv. Vendelína. Postavená bola Pálffyovcami ako rodinná kaplnka čo dokumentuje nápis na priečelí kaplnky (Na večný odpočinok sebe i svojim. Jozef Pálffy gróf z Erdödu. 1896) ako aj drevený kríž v interiéri. Okolo kaplnky sú rozmiestnené sochy kamenných mníchov prenesené z kláštora Katarínka. Štyri nadživotné skulptúry františkánskych mníchov vytesaných v 18. storočí pochádzajú z priečelia kostola rádu františkánov na sv. Kataríne pri Dobrej Vode. Podľa príslušných atribútov dnes vieme určiť iba sv. Františka z Assisi a sv. Antona z Padovy. Z cintorína vedie chodník  do lesa – ku krížovej ceste. Nad cintorínom sa v lese nachádza ešte jedna skrytá kaplnka Nanebovstúpenia Pána. Jednopriestorová stavba zaklenutá valenou klenbou s hlbokými, ostrými lunetami pochádzajúca z konca 17. storočia. Vstupný renesančný portál v minulosti zdobil erb Erdödyovcov a niku nad ním pieskovcová socha Madony z renesancie resp. skoršieho obdobia. Pôvodný oltár kaplnky pochádzal zo zrušeného františkánskeho Kostola sv. Kataríny pri Dechticiach, rovnako ako organ, lavice i ostatné súčasti zariadenia. V interiéri sa zachoval dodnes iba nádherný organový parapet, bohužiaľ bez organového prospektu. 

     Z tohto kopca som sa vybral za najväčším symbolom obce k Smolenickému zámku. Zámok je však majetkom Slovenskej akadémie vied preto je pre verejnosť otvorený iba v lete, okrem pondelka medzi 10 a 18 hodinou. Vstup je každú celú hodinu a vstupné je pre dospelých 1,50 € a pre deti, dôchodcov 0,70 €. V areali sa nachádza Anglický romantický park, udržiavaný rodinou Pálfiovcov. Z pôvodného zariadenia hradu sa zachovali najmä benátske zrkadlá, zvyšok interiéru historikov nenadchne. Hrad poskytuje krásne výhľad na celé okolie a na jeho príjazdovú cestu k hradu, ktorú postavili za jednu noc, keď na zámku sa stretli predstavitelia ČSSR a sovietskeho prvého tajomníka Nikitu Chruščova.

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 

Photos by Filip Jurovatý

‹ ›

1 - Kostol, 2 - Cintorín, 3 - Kalvária, 4-7 - Smolenický zámok

     Zo zámku vedie Zámocká ulica, pozdĺž ihriska hlavnej ulici. Ešte pred pešo-túrou k vzdialenej železničnej stanici vedie odbočka do ulice Za bránou kde je Kaplnka sv. Rócha s cintorínom. Tadiaľto som sa vybral popri továrni Chemolaku k vlakovej zastávke Smolenice, odkiaľ mi išiel priamy spoj do Senice.