Na začiatku októbra som realizoval jeden z posledných výletov roka 2015. Vybral som sa do Martina! Do centra regiónu Turiec som cetsoval skoro ráno vlakom. Najskôr zo Senice do Trnavy a potom rýchlikom na sever.
Z vlakovky vo Vrútkach som nasadol na MHD až na konečnú odkial som odcupital do skanzenu - Múzeum slovenskej dediny. Chcelo sa mi plakať šťastím. To miesto bolo nádherné! Všetky detaily boli krásne, pekná vôňa, počasie, príroda, kozičky na poli, cítil som sa akoby som sa vrátil o 150 rokov dozadu :) Naobedoval som sa pod zvoničkou a išiel ešte stihnúť prezrieť mesto.Prešiel národný cintorín, námestie, Matice ... všetko, čo som
chcel. Martinská stanica je zvláštna, veľké mesto a žiadna tabuľa, jedna lavička pre toľko ľudí a meškanie - no slovenská klasika.
Na výlete v Žiarskej kotline, ktorá historicky spadala do tekovskej župy, som bol dva krát. Prvý raz som navštívil hrad Revište za Žarnovicou. Tento výlet bol plný adrenalínu, keďže ma na tomto hrade naháňal rozzúrený čierny pes, ale utiekol som mu bez ujmy. Taktiež som navštívil kláštor v Hronskom Beňadiku, ale na moje šťastie tam nebol nikto, kto by ma previedol. Nuž, a smola tohto výletu skončila v Novej Bani kde meškal vlak asi hodinu. Druhý výlet bol po meste Žiar nad Hronom a na priľahlom hrade Šášov z ktorého bol nádherný výhľad do jesennej krajiny.
Ešte začiatkom jesene som navštívil ďalšie miesto na pohroní a to mesto Zvolen. Navštívil som najznámejšie miesta ako námestie, Zvolenský zámok a ešte som stihol vyjsť nad mesto na Pustý hrad.
K meninám som si spravil výlet do Horehronia. Už ako malé dieťa som obdivoval v časopise článok o hrade Ľupča a preto som si vybral toto miesto na návštevu a spojil to s blízkou Banskou Bystricou. Vyrazil som skoro ráno a išiel som vlakom do Trnavy, dotiaľ do Galanty až priamo do Banskej Bystrice, kde som prestúpil na autobus do Slovenskej Ľupče. Dedinka vyzerá pekne, sú tam pekné staré budovy, dva kostoly a zopár sôch. Nad obcou dominuje postupne sa rekonštrujúci sa hrad. Hrad bol taký, aký som si ho predstavoval. Vstupné bolo lacné na to čo hrad ponúkal - krásny výhľad, pekný interiér, expozíciu aj bielu pani. Ešte som kúpil pohľadnicu dal pivo z horehronia - Urpiner a išiel do piateho najväčšieho mesta Slovenska.
Železničná stanica v Basnkej Bystrici má pekné farebné vitráže podobne ako tá žilinská. Naproti tomu autobusová stanica je hanbou mesta, stojí tam nedostavaná, tipujem vyše 20 rokov, oplotená budova. Mesto tvorí podstate jedna dlhá línia, na ktorej stoja zväčša pekne historické budovy. V meste majú tiež hrad ale ja by som to týmto menom nenazýval i keď niekedy v histórii to mohol byť hrad. Ide len o komplex pár budov - barbakánu, renesančných budov v ktorých je galéria a múzeum a zvyšky hradieb. Centrum mesta tvorí pekné námestie, na ktoré je pekný výhľad zo šikmej veže. K záveru mojej cesty som sa vybral na pizzu - ktorých je veľmi veľa a odtiaľ ešte samozrejme k Múzeu SNP. Cesta domov pre vzdialenosť tohto miesta bola trošku komplikovaná. Autobusom spoločnosti RegioJet som sa dostal do Nitry odkiaľ s prestupmi vlakom do Trnavy a domov. Výlet sa mi páčil. Foto: 1.Obec Slovenská Ľupča 2. Gizelina sála 3.Socha Svätopluka od Kulicha 4. Hrad Ľupča 5.-7.Námestie SNP 8. Mestský hrad Banská Bystrica 9.-10. Múzeum SNP Insert title here
Bol 20. august 2015, čo bol vraj medzinárodný deň komárov. Tak ako inak ho môžem osláviť než návštevou mesta Komárno?! Tak som sa ráno vybral do mesta kde sa Váh vlieva do Dunaja. Cesta vlakom prebehla rýchlo. Ako prvé som však tu na juhu Slovenska nenavštívil jadro mesta ale bol som sa pozrieť na sútok riek a potom ešte som videl rímsky tábor Celemantia v neďalekej Ižy. Som rád, že aspoň niečo takto staré sa dochovalo na Slovensku, i keď toho na samotnom mieste nebolo veľa.
Z každej strany mesta víta pri vstupe do mesta návštevníkov tabuľa o Komárňanskej pevnosti. Keďže vstupy sú len tri tak tom sa poponáhľal a stihol ju. Pevnosť sa podobala na tú z Leopoldova. Vo vnútri neboli žiadne exponáty, tak sme sa prešli chodbami starej pevnosti. Mali sme pritom reflektory v ruke aby sme si svietili na cestu. Mladý sprievodca nám aj ukázal zo strechy, ak je to možné nazvať strechou, objektu prístav a dodal "a tam v pozadí je TÁ Alžbetin most" alebo ešte povedal "boli tu TIE vojaci, TIE ruské vojaci nafarbili steny na červeno", aspoň nezabudnem prečo sú červené.
Mesto je pekné, historické, veľa pekných domčekov. K novším atrakciám mesta patrí Námestie Európy. Je to námestie, kde sú rôzne budovy symbolizujúce jednotlivé štáty Európy. Tento projekt, ako to na Slovensku býva zvykom, sa nedotiahol do konca. Časť námestia je nedostavaná, budovy sú poloprázdne a začínajú chátrať.
Na záver mojej cesty, neďaleko železničnej stanice, ma prekvapila budova, o ktorej som sa nedočítal na žiadnych turistických stránkach. Táto budova je bývalou vodárenskou vežou ale dnes vyzerá skorej ako veža z rozprávky. Od nej ma viedlo už len pár krokov na vlak, kde som sa vybral domov cez Žitný ostrov. Insert title here
Na začiatku augusta som podnikol veľa výletov, jeden z nich bol aj do časti Bratislavy. Sám som hovoril, že som išiel na výlet do Oroszváru a Dunacsúnu, ale keďže by si všetci mysleli, že už som v Maďarsku tak pekne po slovensky - Rusovce a Čunovo. To, že tieto miesta som označoval v maďarčine je z toho dôvodu, že spolu s Jarovcami sú to najmladšie časti pripojené Slovenku. Ako som písal vo svojej bakalárskej práci, bolo toto "Bratislavské predmostie" pripojené k ČSR po druhej svetovej vojne, čo malo v konečnom dôsledku posunutie hraníc. Okrem súkromných záležitostí som hľadal v tomto regióne zaujímavé miesta a našiel som ich.
Prvé miesto kam videli moje kroky bolo späté práve s hranicami. Chcel som vidieť miesto, kde sa stretajú hranice troch štátoch - Slovensko-Rakúsko-Maďarko (SK-A-HU). Veru tak som sa vybral z Čunovo, kam ma zaviedol autobus po turistickej ceste... nuž ale to táto cesta nemala ísť priamo po štátnej hranici, resp. územím Maďarska, teda to by mi ani tak nevadilo ako zle označenie na tabuli (nemohla byť umiestnená už na území Maďarska a preto som sa vydal na cestu iným chodníkom, ktorý ma zaviedol do pola, ešte že som po pol hodine sa pozrel na moje GPS súradnice, kde som z toho pola zase musel ísť tam kam treba). Po prejdení poľných chodníčkov a prekročení cesty, železnice ba dokonca diaľnice som došiel k vytúženému miestu. Treba podotknúť že práve na tomto mieste ako jedinom na Slovensku sa nachádza jedna z oficiálnych ciest do Santiago del Compostela (Svätojakubská cesta). Miesto trojmedzia je zaujímavé výstavou sôch, neviem či nazvať to Múzeum sôch v prírode je na mieste, ale budiš. Na pamiatku železnej opony bol ponechaný malý symbolický kus ostatného drôtu priamo na hraničnom stĺpe. Nuž a aby to k tomu miestu v poli nebolo málo je tu aj miesto na odpočinok - trojhranný stôl s erbmi symbolizujúce jednotlivé štáty hraníc.
Veľa turistických ciest tu nevedie, preto som sa vrátil po tej istej do Čunova, kde som sa vybral cez hrádzu Dunaja k najvychytenejšiemu miestu v okolí - Danubiana Meulensteen Art Museum (skrátene Danubiana). Toto miesto sa mi veľmi páčilo, spolu so skanzenom v Martine musím povedať, že to bolo jedno z najkrajších miest čo som toto leto navštívil. Vzdušnosť priestoru, betonové chladné steny, lesklá podlaha, všade prítomnosť Dunaja (múzeum leží na umelom polostrove) a samozrejme umenie. Každým krokom som sa k tomu nadchýnal, lebo som okom fotografa videl že sa mi mení celá kompozícia a je tu možné fotiť veľmi veľa rôznych fotiek. A keď som myslel, že som umením presýtený tak som zistil že som bol asi len v jednej tretine celého objektu. Tak som prešiel ku koncu oválnej časti, kde boli vystavené súčasné exhibície Jána Švankmajera a Laca Terena a odtiaľ do areálu. Rozmýšľam, čo také povedať, hmm asi to že neopierajte sa o plot čo je na streche budovy - je pod elektrinou a trošku vás to kopne ako mňa. Bol som unesený krásou.
Pri odchode z galérie/múzea som si všimol malú reklamu s názvom "Urob fotografiu - vyhraj litografiu!". Absolútne neviem čo čo je litografia, ale viem čo je to vyhrať a fotogafia, tak som si povedal, že sa do toho zapojím. Dva mesiace som viedol v súťaži a keď to vyzeralo, že už je koniec súťaž sa záhadne predĺžila a a následne 2 dni pred novým koncom ma predbehol človek ktorému sa za dva dni prihrnulo 2500 hlasov ... spolu s komentármi pod jeho fotkou, aby aj jemu na odplatu dali lajk. K tomu poviem ako idealista len - „Pravda a láska musí zvítězit nad lží a nenávistí“ Ako satisfakciu som dostal od galérie 2 lístky (plná cena je 8€ študent 4€ - takže aspoň niečo ušetrené), ale ako satisfakcia za všetku moju námahu, propagáciu, doslova otravovanie ľudí, aby otravovali ďalších ľudí neviem či je to dostatočné.
Cestou domov som sa ponáhľal do Rusoviec tak som chcel ísť z Čunova ešte jedným chodníkom, ale keď som tam na ceste zbadal 3 malé divoké prasiatka (v mikrosekudne mi bolo jasné, že tma niekde bude aj matka-chrániteľka), okamžite som to otočil o 180 stupňov a išiel pekne na MHD a dorazil v poriadku. V Rusovciach ešte cvakol jeden z dvoch zachovalých rímskych táborov na území Slovenska - Gerulata a tým som zakončil výlet.
