Moje veľké slovenské leto: #14 Okolie Trenčína

Hrad Beckov

     Okolie Trenčína navštevujem pravidelne, aspoň raz ročne sem zavítam. Tento rok som tu už raz bol v dedinke Haluzice, kde majú stredoveký kostolík a zaujímavú tiesňavu. Taktiež často chodím do Trenčína. V tomto článku sa zameriam na kúpeľné mestečko Trenčianske Teplice, Trenčiansky hrad a hrad Beckov.

     Do Teplíc som sa vybral ešte v auguste. Hoci som mal v úmysle ísť sem medzi posledné výlety od Tatier k Dunaju musel som využiť jedinečnú príležitosť. V letných mesiacoch cez víkendy a výnimočne cez niektoré dni tu premáva historická úzkokoľajná električka z Trenčianskej Teplej do Trenčianskych Teplíc. To čo autobus prejde za štyri minúty tejto starej dáme trvalo osemnásť avšak za to čaro to stálo. Vstupenka bola tiež symbolická – 0,20€. V mestečku nájdete veľa kúpeľných domov, pekný park a spomienku na Art film fest. Ten sa už odsťahoval do Košíc ale ostali po ňom dva pamätné mosty s dostičkami slávnych hercov domácej aj svetovej scény.

     Druhý výlet v tomto regióne bol tiež neplánovane už v auguste. Na strednom a východnom Slovensku bolo zamračené, tak som nechcel sedieť doma a vybral sa na Beckov. Z autobusu som si to zamieril rovno k dominante obce na vysokom brale - na hrad. Teta za kasou bola veľmi milá a poblahožela mi peknú prehliadku (- čo sa obvykle nestáva). Hrad sa postupne mení a opeknieva. Naposledy som tu bol ako dieťa a čo si tak matne pamätám bolo to tu oproti tomuto stavu divoké. Teraz sú tu chodníky, expozície, výklad, spevnené zábradlia a stále opravujú múry. Z hradu som išiel na kopec nad obcou, aby som mal krásnu panorámu. Záverom som sa vybral podporiť malé múzeum obce Beckov. Teta bola tiež milá a šťastná, že nejaký turista zavíta aj do tejto kúrie. Vstupné stálo 0,80€ pre študenta a celé za 1,50€ - píšem to sem, lebo zase ako v Uhrovci Trenčianske múzeum nikde neuviedlo túto sumu (ah Trenčianske múzeum!). Cesta domov prebehla v poriadku a bol som šťastný z pekného letného počasia.

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 

Photos by Filip Jurovatý

‹ ›

1 - Stará električka (Trenčianska Teplá), 2-3 - Most slávy, 4 - Trenčianske Teplice, 5 - Kúpeľný dom Hamann, 6 - Vstup do Trenčianskeho hradu, 7 - Kasárne,  8 - Omarova studňa, 9 - Mučiareň, 10-13 - Trenčiansky hrad, 14 - Výhľad z hradu na mesto, 15 - Čakám ťa! 16 - Beckovské múzeum, 17-22 - Hrad Beckov

     Na záver som tiež neplánovane a tiež v auguste skončil na hrade v Trenčíne. Pôvodne som v ten deň, keď som sem išiel mal ísť na hrad Vršatec a Lednicu, ale... nešiel vlak a keby došiel náhradný autobus nestihol by som rýchlik. Na Trenčianskom hrade som bol tretí krát a už tu viac ani neprídem. Tak ako som rozhorčene napísal do google recenzie, tak to napíšem aj sem! K dobrým veciam na hrade patrí výhľad, ktorý isto láka turistov. Turisti nebuďte slepí! Takýto výhľad na mesto je aj z dolného nádvoria a pre ešte viac šetrných môžete ísť od kostola pod hradom lesnou cestou k hradbám a máte zaručenú súkromnú romantiku s výhľadom na mesto! A teraz sa pustiť do tých negatív (keď ich je toľko, že kde začať...).

▪         Vstupné: je zbytočne rozdelené až do troch okruhov A,B a C. V áčku môžete sa prejsť po nádvorí, v B máte aj výhľad z veže a v C prístup do interiérov. Cena je tiež neprimeraná, k tomu čo naozaj hrad ponúka, trošku sebareflexie by nezaškodilo.

▪         Neinformovanosť: úžasná stránka Trenčianskeho múzea nespomína vstupné v pobočkách v Uhrovci alebo v Beckove. Tak pre zmenu tu sa nespomína, že sa nemôže fotiť v interiéroch – dôvod nikto nevie. Asi by niekto ukradol tých pár artefaktov, keby sa dostal až hore k hradu... Ale aby sa predišlo úplnej neinformovanosti hneď pri kase stojí zmätený pán, ktorý vám popíše cestu k Zápoľskemu palácu, kde začína prehliadka (je to isto lacnejšie ako dať spolu so vstupenkou plánik, alebo plánik na vstupenke, čo už). Takže som sa tohto pána aj opýtal kde sú toalety, na čo priama odpoveď nebola ale, že sú tu. Tak som ich našiel. Hurá.

▪         Služby: celé zle. Jedna kaviareň a jeden biedny stánočok kde chudučký chlapec v kockovanej košeli ušitej asi z obrusu sa hral na mobile. Haló! Takto sa biznis nerobí! Do dobových šatov obliecť, nejakú hudbu pustiť usmievať, prihovárať a ide sa!

▪         Hudba: nechcem, aby to znelo fajnovo ale aj tá tu chýbala. Areál ohromný a počuť tak šum mesta a diaľnice v pozadí. Keď už som tu objavil asi najkrajšie miesto – mučiareň, tak som dole po schodoch v takmer úplnej tme schádzal k voskovým figurínam. Bolo to pekné miesto ale hudba by dorobila svoje. Nehovoriac, že to mohli spraviť aj inde po hrade.

▪         Atrakcie: keď som bol na hrade Ľubovňa, súčasťou prehliadky (ktorá ma stála o 0,50€ menej a to bolo spojené vstupné so skanzenom!) bolo aj sokoliarska show. Tu sokoliari boli ale, že vystúpenie je hlavne pre deti a každé dve hodiny. Tak som si vyfotil sovičky a to bolo tak všetko.

▪         Zákaz vstupu: všade samí zákaz! ide o formu, skoro tomu až vadí, že musia turisti tadeto chodiť. Zákaz vstupu bol do hodinovej veže pri druhej bráne alebo aj na tretie poschodie vynovených kasárni, nehovoriac o ich balkóne.

▪         Fotenie: Viem, že na Slovensku je to riešené vždy inak – buď v cene, buď príplatok alebo niekde je to zakázané. Vtedy sa začnem pýtať ako aj tu prečo tomu tak je. Nuž zákaz platí od tohto roka, alebo minulého a vzťahuje sa na interiér. Treba podotknúť, že Trenčín nie je viedenský Schönbrünn ale hrad, kde v okruhu B uvidíte dve miestnosti smerom do veže a v okruhu C prázdny palác, zvyšky rotundy s pár artefaktmi a Ľudovítov palác s obrazmi umelcov, ktorí určite nežili v stredoveku. Nemyslím si že tieto diela sú tak hodnotné, aby ste si ich nemohli vyfotiť, keď už platíte také vstupné.

Zhrnutie, hrad je krásnym architektonickým dielom, ale obdivujte ho radšej z vonku. 

Moje veľké slovenské leto: #13 Stredné Považie

Lednické bradlo

     Región Stredného Považia predstavuje oblasť kotliny Váhu približne od Púchova po Trenčín. V článku však pridávam aj ďalšie mesto v Trenčianskom kraji - Považskú Bystricu, ktorú som už nechcel pridávať už tak rozsiahlemu predošlému článku. Takže moje cesty tento krát viedli ešte aj do mesta Púchov, na zrúcaniny hradov Lednica, Vršatec, Košeca a do mesta Ilava.

     Prvý kontakt s týmto krajom bola návšteva mesta Púchov. O tomto meste som vedel z jednej knižky, ktorú som dostal ako výhru v súťaži. Dozvedel som sa z nej, že tu žili ľudia už 300 rokov pred naším letopočtom a tvorili tzv. Púchovskú kultúru. Viac o tejto zaujímavosti nájdete v miestnom múzeu. Taktiež pri slove Púchov sa mi hneď vybaví spojenie Makyta Púchov (oblečenie) a Matador Púchov (pneumatiky), V meste som strávil len hodinku a to keď som sa vracal z Hričova a pozrel centrum, kde majú pekne spravenú pešiu zónu. K prekvapeniam patrilo zistenie, že v meste majú pamätnú faru s pamätnou tabuľou o Jánovi Ámosovi Komenskom. Najkrajšia stavba mesta je zrekonštruovaná železničná stanicu, ktorá však v nedeľu vyzerala veľmi opusteno. Keďže Púchov je aj železničný uzol smerom do Prahy, stojí tu aj rýchlik na trase Bratislava-Košice a teda cesta domov už prebiehala v poriadku.

     Druhý už zaujímavejší výlet bol Ilava-Lednica-Vršatec. Ilava je síce okresný mestom, ale nevyzerá na to. Okrem známej väznice tu majú nemocnicu a z historických budov ešte budovu pivovaru, inak je to malé ospalé mesto. Oproti tomu sa mi zdalo zaujímavejšie v obci Lednické Rovne, kde bolo zaujímavé námestie a vyzeralo to tam viac urbanisticky. Autobus ma teda doviedol až do Lednice. Nad obcou sa vypína bralo, kde na troch skalách je dvojkríž (len tá proporcia so štátnym znakom bola už odlišná :-) ) a pod ním hrad. O hrad sa starajú a opravujú. Jedinečnosť hradu spočíva v tom, že z prvej veže do areálu musíte prejsť dierou vytesanou v skale. To však nie je jediné čo tu je vytesané, majú tu aj schody v brale, ktoré vás dovedú k nádhernému výhľadu na obec. A ozaj k výhľadu vedie ešte zaujímavejší dlhý rebrík, ktorý pre bezpečnosť má aj kruh okolo seba (cítil som sa ako keby stúpam do vysokej budovy). Z hradu som išiel po modrej ďalej. Mal som na celú dnešnú túru štyri hodiny – čo som si myslel počas túry, že už nestíham, tak som miestami zrýchlil začo som vyľakal spiacu srnku, ktorá utiekla do lesa. Nakoniec som do Vršatského Podhradia prišiel nie za tri hodiny ale asi o pol hodiny skorej a mal dosť času vidieť ďalší hrad. Tento bol o veľa rozpadnutejší ale aj tak stále bolo pár miest zachovalých. Sklamal ma zákaz vstupu na horný hrad z ktorého by som mal fantastický výhľad na celé pohorie. Pobehal som ešte okolie, aby som mal pekný záber aj z iného uhla a šťastne stihol autobus do civilizácie. 

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 

Photos by Filip Jurovatý

‹ ›

1-4 - Považský hrad, 5-7 - Považská Bystrica, 8 - nová železničná stanica v Púchove, 9 - Hrad Košeca, 10 - Ilavský hrad, 11 - Dvojkríž "s trojvŕším", 12-13 - Hrad Lednica, 14 - Lednické bralo, 15 - cesta do Vršatského Podhradia, 16 - výhľad do na Stredné Považie, 17-18 - Hrad Vršatec

     V piatok 16. septembra som sa vybral na ďalší výlet. Najskôr som z Ilave išiel do Košeckého Podhradia. Tu na kopci som videl pekný výhľad na krajinu a malý múr z Košeckého hradu (rozdiel jedného písmenka medzi Košecou a Košicami, no v hradoch je rozdiel tak v umelom osvetlení). Potom som docestoval do Považskej Bystrice, kde som išiel na ďalší hrad. Hrad bol pekný, rekonštruovali ho a konzervovali. Z hradu mi utiekol autobus tak som sa na vlakovku prešiel, čo nevadilo, lebo vlak meškal. Vadilo však, že vlak meškal až 55 minút tak som došiel domov až o šiestej. Cesta domov bola asi aj tak najzaujímavejšia cesta za celé leto. Cestoval som so zaujímavými ľuďmi - tetuškami, čo išli do Senca strihať vinič a asi nikdy nešli vlakom, pätnásťročný potetovaný študent základnej školy čo išiel za frajerkou a jej otcom čerstvo prepusteným z väznice a sociálny prípad matky s tromi malými deťmi, ktoré boli pokakané, nosili ešte vo svojom veku plienky, a ukazovali na každého vo vlaku so slovami ty si posr*tý... Cítil som sa ako súčasťou nejakého filmu (komédie? tragédie) a nie, že je to realita.

Moje veľké slovenské leto: #4 Dolný Zemplín a Abov

Vyhliadková veža Tokaj, Malá Tŕňa

     Na pozvanie kamaráta som sa vybral ja na ďaleký slovenský východ. V nedeľu 11. septembra som sa vybral do Košíc. Z Bratislavy som nešiel cez Žilinu ale vyskúšal som cestu juhom cez Zvolen, aby som videl aj tento kraj, najmä región Gemer. Takto som mohol prvý krát vidieť aj hrad Krásna Hôrka. V Košiciach sme len prespávali do stredy a zvyšok dní trávili inde, najmä na Dolnom Zemplíne a v okolí Košíc (Abov).

     V pondelok začala už cesta do Čiernej nad Tisou zaujímavo, keď sme si nestihli kúpiť lístky na stanici. To bolo ešte fajn. Vlak prechádzal celým krajom, vychádzalo slnko nad vinicami až sme došli doslova na konečnú. Zo známej železničnej stanice Čierna nad Tisou sme pešo išli cez Malé Trakany k trojmedziu Slovensko-Maďarsko-Ukrajina. Tu začína druhý zážitok. Po asi piatich minútach prezerania kolíkov slovenskej a ukrajinskej trikolóry priletel jeep a v ňom dvaja policajti (Tünde a Dionýz) cez vysielačku komunikovali cez systém kondor, ktorý im už hlásil náš príchod. Chceli po nás doklady a pýtali sa odkiaľ sme. Samozrejme, sme nič trestné nespravili, len sme nevedeli, že pred vstupom do pohraničného pásma Schengenu je povinné ohlásiť vstup. Vraj takéto výjazdy majú často. Pozreli sme teda ešte hraničnú rieku Tisa, v ktorej v strede sa spájajú všetky tri štáty a išli nazad do Čiernej. Už vtedy som oľutoval výber mojej obuvy. Minibusom sme sa zastavili v Kráľovskom Chlmci (všetci si pýtali lístok do Királyhelmec len my po slovensky), kde sme odfotili zvyšky hradu - múr s dvomi oknami. Námestie v tomto meste sa volalo Miléniové a boli na ňom Arpádovci a socha maďarského stepného dobytka s typickými rohmi. Autobusom sme sa po chvíli dostali do Malého Horeša (na autobusovom lístku suverénne bola stanica označená ako Kisgéres). V tejto dedinke nájdete až 82 vinných pivníc (aj keď si myslím, že v pivniciach máte nájsť pivo a nie víno, pre mňa, Záhoraka, je bližší bohemizmus sklípek). Tu sa stala ďalšia pikoška, došlo na mňa volanie prírody. Pri každej pivnici bolo posedenie ale nikde ani jedna kadibútka! Nuž... príroda bola silnejšia. Z pivníc sme sa zastavili v dedinke na nanuk a radler, teta predavačka nás počula rozprávať po slovensky tak bola v rozpakoch. Keď sme mali platiť opýtala niečo čo znelo ako aňut? alebo tak nejako. Potom bolo vidieť ako premýšľa a vyšlo z nej len tri nula štyri euro, zaplatili sme teda 3,04€ a išli na bus. Cestou po tomto juhovýchodnom kraji sme videli konečne pekný hrad vo Veľkom Kamenci. Šikovne sme stihli prestup na vlak v Somotore a došli do kraja Tokaj. Z Čerhova sme sa odviezli do Malej Tŕne, kde sme hľadali nejaké pohostinstvo, no nikde ho nebolo, hoci na mapkách regiónu bolo značené. Miestni hovorili, že tu krčma nie je ale, pivo áno. Trošku sme nechápali ale išli kade nás posielali. Museli sme sa sa teda ďalších ľudí pýtať, kde tu je pivo až sme vošli do dvora rodinného domu. Bolo to divné, nikto tam nebol, ale smäd bol silný. Tak som do otvorených dverí zakričal haló! ozvalo sa áno? a ja na to pivo??? Vyšla stará dáma, ktorej sme vysvetlili stav, pousmiala sa a ukázala na dvere sklepu (tu už môžem použiť asi slovo sklep), zišiel som dolu po schodoch zobral dve fľaše, zaplatili a šťastne sa pohostili. Teplo a alkohol spravilo svoje ale nejako sme došli k novinke kraja a to vyhliadkovej veže Tokaj v Malej Trńi. Názov projektu Tokaj je len jeden asi reaguje na to, že tento región na hraniciach je síce slovensko-maďarský ale značkou tokajské víno možno označiť len víno zo slovenskej strany z týchto šiestich dedín. Z veže bol pekný výhľad ale už nám zostalo málo času na cestu k vlaku, tak sme sa snažili dostať k nemu. Z novej mapky regiónu sme vyčítali, že cez vinice vedie cyklotrasa, nuž tak sme sa po nej vydali. Bola však tak zle značená, že sme skončili v poli dopichaní od komárov a nestihli vlak. Do Košíc sme došli autobusom.

Malý Horeš

     Druhý deň bol zameraný viac na hrady. Začali sme tým Košickým. Ruina sa rozprestiera sa v horách nad Košicami smerom k ich ZOO. Keďže Košice sú druhé najväčšie mesto v republike, tak aj táto ruina tak vyzerá. Pôdorysy sú konzervované a v noci osvetlené, v bývalom átriu hradu je amfiteáter a pri hradbe je vyhliadková veža. Nuž nič to nemení na tom, že zrúcaninu by som zaradil skorej k zaniknutým hradom. Ďalším hradom bol hrad Slanec (nečakane) v Slanských vrchoch. Hrad už roky opravujú a vyzerá pekne zachovalý, ale podľa mňa patrí k tým menším, tak na ňom nebolo toľko čo vidieť. Prekvapilo ma, že na informačnej tabuli bola fotografia interiéru, ktorý vyzeral honosne, takže to muselo byť ešte pred vyše storočím pekné sídlo. Zo Slanca nasledovala strašná cesta do Trebišova. Vlakom sme museli ísť do Michalian, kde sa prestupuje na druhý vlak. Ten však nešiel pre výlukové práce a išli sme ďalej náhradným autobusom, nie však až do Trebišova, ktorý je od Michalian len tri dediny. Výluka bola len pre prvé dve dediny. Tak nakoniec sme došli vlakom do Trebišova a tu už na mňa prišla únava. Došli sme do opraveného kaštieľa v ktorom však toho veľa nebolo okrem bývalej jazdiarne, kde maďarskí poľovníci vystavujú vypchaté zvieratá z exotických krajín. Už v parku mi bolo zle, asi som mal nejakú virózu alebo úpal ale bol som nemožný. Vyfotil som ruiny hradu Parič a mauzóleum najväčšieho rodáka Júliusu (Gyula) Andrášyho - predsedu uhorskej vlády neskôr ministra zahraničných vecí a možného milenca princeznej Sissi. V meste majú ešte zaujímavý kostol so stredovekými freskami, reliéfmi a kreslom, ktoré bolo venované kráľovi a sedel na ňom aj pápež Ján Pavol II. Večer som mal zimnicu a vypotil som zo seba chorobu. 

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 

Photos by Filip Jurovatý

‹ ›

1 - Ráno v Čiernej nad Tisou; 2 - Koniec leta; 3-4 - Trojmedzie; 5 - Zastavený čas na železnici v Čiernej; 6 - Kráľovský Chlmec; 7-10  - Vinné pivnice Malý Horeš; 11 - Veľký Kamenec; 12-14 - Vinohradnícka oblasť Tokaj; 15 - Košický hrad; 16 - Hrad Slanec; 17-19 - Kaštieľ a jazdiareň Trebišov; 20 - Hrad Parič; 21 - Park; 22 - Mauzóleum Andrášiovcov; 23 - Nočné Košice; 24 - Hrad Turňa

     V posledný deň som sa už asi viac tešil domov ako na posledný výlet. Bol som už moc unavený. Išli sme na hrad do Turny nad Bodvou. Oblasť Turny, myslí sa tým táto dolina rieky Turňa, tvorila historickú súčasť spoločnej Abovsko-Turnianskej župy (Abaúj-Torna vármegye). Nad dedinou sa týčil krásny hrad, podľa recenzií som očakával, že bude veľmi zarastený ale nebol. Bol to typický obranný hrad a nazval by som ho lastovičí hrad, preto lebo ich tu bolo neúrekom. Z Turny som stihol skvelo prípoj na rýchlik a spal som v ňom s prestávkami až do Senice.