Východným Slovenskom: #2 Zamagurie a Horný Spiš

Ľubovniansky hrad patrí k mojim najobľúbenejším :)

     Určite ste už počuli o kraji zvanom Zamagurie. No viete kde by ste ho hľadali? Keď sa nad tým chvíľu zamyslíte tak odpoveď by asi znela, že kraj bude schovaný niekde „za Magurou.“ Táto odpoveď by bola aj správna, len by ju chcelo trošku spresniť. Zamagurie je malá oblasť  v severnej časti Spiša, ohraničená hrebeňmi pohoria Spišská Magura a riekou Dunajec. Nuž a keď spomínam toľko pojem Spiš tak to je pre zmenu historický región východného Slovenska a zároveň jeden bývalý administratívny celok. Ten však minulosti siahal až od Gelnice po poľské hranice. Tento článok ale nebude o celom veľkom regióne, bude zameraný len na jeho hornú časť, ktorej súčasťou je aj oblasť Zamaguria ale aj Poľský Spiš – čiže časť Spišskej župy, ktorá v súčasnosti patrí Poľsku.

     Veľká časť verejnosti stotožňuje Horný Spiš a Zamagurie so súčasným okresom Stará Ľubovňa. Ja by som sa radšej držal historického vnímania a preto do tohto regiónu zaraďujem len severnú časť Spišskej župy, ktorá môže začínať približne od Spišskej Belej. Toto mesto na brehu rieky Poprad má typické východoslovenské námestie v tvare šošovky. Jeho dominantu tvorí Kostol sv. Antona s renesančnou zvonicou. Okrem týchto sakrálnych stavieb neďaleko centra nájdete aj druhý kostol a ak pôjdete po náučnom chodníku nájdete aj budovu bývalej synagógy. Spišská obec má okrem krásnych zachovaných stavieb bohatú minulosť, ktorú formovali výrazné osobnosti. Prvým známym rodákom bol impresionistický maliar Ladislav Mednyansky. Ten však pochádzal z kaštieľa v časti Strážky, o ktorom som písal článok minulý rok. Druhá slávna osobnosť mesta tiež rada zachytávala krásu ľudských momentov ale už prostredníctvom prvých fotografických prístrojov. Tie nájdete v múzeu na námestí a dozviete sa tu aj viac o živote priekopníka, vynálezcu a fyzika, ktorým bol Jozef Maximilián Petzval.

     Cestou po Spiši som zavítal aj do jeho poľskej časti. Ten vznikol po prvej svetovej vojne ako následok vymedzovania hraníc nových štátov. Ako to však býva vymedziť hranice od stola bolo jednoduchšie ako ich naozaj vytvoriť v národnostne zmiešanom území. Z toho dôvodu táto hranica ešte kolísala pred a počas druhej svetovej vojny. Jednou z obcí, ktorá takto patrila chvíľu Poľsku a potom tzv. Slovenskému štátu bola aj Nedeca. Okrem toho, že sa tu počas druhej svetovej vojny narodil známy slovenský herec Michal Dočolomanský, je obec známa pre svoj hrad, po poľsky nazývaný ako „Zamek Dunajec v Niedzicy.“ Hrad leží nad pravým brehom rieky Dunajec, ktorá je pod hradom skrotená priehradou, čím vytvára dojem hradu na veľkom jazere. Pri vstupe do areálu musíte zaplatiť parkovné na platenom parkovisku, kde sa dá platiť aj eurami. No pri vstupe do hradu už budete musieť platiť zlotymi (12 resp. 14 zloty, čo predstavuje približne 3 eurá) alebo zaplatiť kartou. Hrad v Niedzici je veľkým turistickým lákadlom a je často zmieňovaný za najatraktívnejší poľský hrad. Jeho interiér je však skromný. Najskôr vás sprievodca prevedie typickou stredovekou mučiarňou, potom sa zastavíte pri studni, s ktorou sa viaže jedna povesť a k záveru vybehnete na horné poschodie, kde uvidíte ešte pár priestorov a výhľad z terasy do okolia.

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 

Photos by Filip Jurovatý

‹ ›

1 - Štartovacím miestom na cesty bol Kežmarok; 2 - Zvonica s bociánom v Belej; 3 - Námestie s múzeom; 4-10 - Poľský hrad v Nedeci / Niedzici s typickým záberom naň z hrádze priehrady, kde v pozadí vidieť aj hrad v Czorsztynie; 11-15 - Červený Kláštor; 16 - Cypriánov herbár; 17-19 - Klenby a interiér kláštora; 

     Ďalšou zastávkou výletu bola slovenská zamagurská pohraničná dedina Červený Kláštor. Názov dediny je odvodený z blízkeho kláštora, v ktorom pôsobil aj známy fráter Cyprián. Najznámejší slovenský mních preslávil miesto tvorbou unikátneho herbára, rozvojom farmácie a legendou o ňom samotnom. Tá hovorí, že zostrojil prístroj, ktorým zletel z blízkeho vrchu Tri koruny začo čakal lietajúceho mnícha trest v podobe doživotného väzenia v kláštore. Takýto trest musel znamenať ozajstnú izoláciu. Dnes je však areál kláštora vyhľadávaný pre krásnu prírodu Národného parku Pieniny známeho hlavne splavovaním Dunajca na pltiach. Samotný kláštor ma hlavne zaujal tým, že ma tam nehnal žiaden sprievodca a mohol som si v pokoji vychutnať všetky jeho krásy ako som uznal za vhodné.
     Jednou z najtypickejších dediniek Zamaguria je dedinka Osturňa. Je to veľmi ťahavá dedina ale aspoň si tak prezriete každý drevený dom detailnejšie. 

     Z Červeného Kláštora viedla cesta k zvyškom stredovekého hradu nad obcou Holumnica. Ak by ste však čakali väčšiu zrúcaninu tak vás sklamem. Z hradu Holumnica sa zachovalo len pár vysokých múrov obrastených žihľavou. Je to však stále viac čo sa zachovalo z hradu v blízkom Podolínci. Ten sa premenil na obytný dom ale aspoň mestu ostali ochranné hradby. Za nimi objavíte ďalšie spišské mestečko s námestím, ktorému opäť robí dominantu kostol a zvonica. Na ceste z mesta si však za mestskými hradbami všimnite aj peknú budovu kláštora. Záver cesty druhého dňa veľkého výletu po východe skončil v kúpeľnej obci Vyšné Ružbachy. Tu som odbehol cvaknúť ešte Biely dom a kráter s jazierkom.

     Tretí deň začal cestou do administratívneho centrom Horného Spiša Starej Ľubovne. Minulý rok som sa tu zastavil na hrade a tento rok som sem mieril tiež kvôli nemu. Nechcel som však ísť do jeho interiéru ale pofotiť si ho z okolitých kopcov. Vybral som sa preto na hrad zo severnej strany a namieril si na náprotivný kopec nad rómskou osadou Podsadek. Tak ako minulý rok, tak aj tento rok bola poľná cesta z hradu dolu k osade „zdobená“ ľudskými exkrementami. Pred osadou som to namieril ku kopcu nad osadou, kde som chcel mať krásny pohľad na hrad spolu s Tatrami v pozadí. Na moje nešťastie slnko bolo už asi moc vysoko a z Tatier som videl len vzdialené biele pásy snehu miesto želanej siluety. Na ceste k ďalšej zastávke som ešte v húštine našiel odpočívajúcu užovku.

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 

Photos by Filip Jurovatý

‹ ›

1-4 - Osturňa; 5 - Zvyšky hradu Holumnica; 6-8 - Podolínec; 9 - Vstupný areál do kúpeľov...; 10 - Biely dom; 11 - Kráter s jazierkom; 12-14 - Pohľady na Ľubovniansky hrad zo severnej strany a z kopca nad Podsadkom; 15 - Stará Ľubovňa v pozadí a osada Podsadek v popredí; 16 - Skrývajúca užovka; 17 - Z poľnej cesty ku Čertovej skale; 18-19 - Čertova skala v rieke Poprad;

     Posledná zastávka na Hornom Spiši stojí doslova na jeho hranici so Šarišom. Kedysi sa určite ľudia tomuto miestu vyhýbali už len pre jeho temný názov Čertova skala. Svoje pomenovanie dostal skalný útvar preto, lebo nikde v okolí sa nenachádza žiadna iná skala, s ktorou by mohol mať súvis. Azda aj preto sa so skalnou ihlou spája povesť s blízkym Ľubovnianskym hradom. Podľa povesti má byť pod skalou pochovaná čarodejnica, ktorej upísal dušu hradný pán za to, že mu hrad postaví. Ten sa však z temnej moci včas dostal a skala, ktorou chcela čarodejnica zbúrať hrad sa stala jej pomníkom.

     Tak ako každý región má aj oblasť Horného Spiša, čo ponúknuť svojim návštevníkom. Pre mňa osobne je oblasť spojená hlavne s krásnymi hradmi a to najmä so Starou Ľubovňou, ktorú považujem za jeden najkrajší slovenský hrad. 

Retro Panoramio: #10 Slovenské hrady

     Najlepšie na záver. Mojou láskou sú hrady ❤ Takisto je mojou láskou Slovensko! A pretouu najkrajším spojením na mojich výletoch boli výlety po slovenských hradoch, a že ich máme na Slovensku neúrekom! Dokonca sme prvá krajina na svete na počet obyvateľov k počtu hradov!
     Skorej než sa pustím do tohto rozsiahleho fotočlánku musíme si zadefinovať o čom tento článok bude. Pojem Slovensko definovať je zbytočné, avšak čo všetko sa dá predstaviť pod pojmom hrad?



     Pôvod slova (etymológia) hrad vychádza zo staroslovanského základu grad. Slovo grad, označovalo opevnené sídlo, preto dnes tento pojem v juhoslovanských krajinách znamená mesto a nie hrad. V západnej, rímskej, civilizácii pojem označujúci tento objekt vychádza z latinského castrum. V angličtine sa slovo skomolilo na castle, v taliančine castello, v španielčine castillo, v rumunčine castel. Tento slovotvorný základ z latinčiny prešiel aj do slovenčiny ale v iných formách a význame ako hrad. Z jednej verzie slova castrum - der Kastell, kastély - sa vyvinuli dve slovenské slová kaštieľ a kostol (v druhých jazykoch slovo kostol je totožné so slovom cirkev - church, templom, église, Kirche). Medzníkom medzi hradom a kaštieľom boli zámky - Schloss, termín sa začal používať v období renesancie. Posledný pojem, ktorý súvisí s hradmi je jeho rozpadnutá verzia, čiže zrúcanina alebo ruina.

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 

Photos by Filip Jurovatý

‹ ›

1 - Beckov, 2 - Bratislava, 3 - Devín, 4 - Pajštún, 5 - Dračí Hrádok, 6 - Biely Kameň, 7 - Česklís (Bernolákovo), 8 - Dievči hrad, 9 - Pevnosť Komárno, 10 - Červený Kameň, 11 - Plavecký hrad, 12 - Ostrý Kameň, 13 - Smolenice, 14 - Korlátko, 15 - Dobrá Voda, 16 - Holíč, 17 - Branč, 18 - Čachtice, 19 - Tematín, 20 - Topoľčanský hrad, 21 - Nitra, 22 - Oponice, 23 - Gýmeš, 24 - Hrušov

     Už sme si vysvetlili rozdiely medzi podobnými výrazmi ale ako taký hrad vyzera(l)? Hrady počas storočí často menili svoju tvár a taktiež záviselo, kde sa nachádzal.  Podľa prvého (časového) kritéria boli prvé hrady drevené. K prestavbe na kamenné hrady na našom území došlo za vlády Bela IV., keď do našej krajiny vpadli Tatári v rokoch 1241-42 (preto väčšina hradov bola postavená v 13. storočí). Kamenný hrad zdôrazňoval  často vo svojom názve, že je z kameňa a to buď nemeckým výrazom Stein alebo maďarským Kő. Z toho dôvodu výraz Rotenstein, Vöröskő a Červený Kameň znamenajú to isté. Na Slovensku by sme našli len jeden tehlový hrad a tohrad Parič v Trebišove, keďže kameňa bolo vade dostatok a tehly boli drahšie. Keď obdobie gotiky ustúpilo renesancii hrady sa začali meniť na zámky, paláce, ale stále si držali svoj obranný, politický účel alebo pustli. Dôvod pustnutia bol jednoduchý, často sa hrady nachádzali na neprístupnom mieste, rozpadali sa, boli na nich nevyhovujúce podmienky, preto si šľachta postavila v blízkosti kaštieľ (Oponice). Druhé kritérium výzoru hradu záviselo od jeho polohy. Kráľovské sídla boli rozsiahle ako bol Bratislavský hrad, keď tu panovala Mária Terézia. Taktiež niektoré hrady boli sídlami žúp, stolíc alebo na hradoch sídlili dobové úrady (Oravský hrad, Modrý Kameň). Na Slovensku je však väčšina hradov strážnych (niekedy to vyplýva priamo z názvu Strečno - strážiť) tie sa nachádzali na skalách ale museli byť aj v nížine. V nížine, doline bolo najprirodzenejšie miesto k obrane pri vode, preto sa nazývali vodnými hradmi (Budatín, Sereď). V neskoršom období obrannú funkciu na nížinách vystriedali pevnosti. Špecifikom sú hrady v banských oblastiach (Banská Bystrica, Kremnica, Starý Zámok). Objekty na prvý pohľad hrady nepripomínajú, skorej to sú opevnené kostoly s pár palácmi.

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 

Photos by Filip Jurovatý

‹ ›

1 - Slovenská Ľupča, 2 - Banská Bystrica, 3 - Levice, 4 - Živánska veža, 5 - Sivý Kameň, 6 - Bojnice, 7 - Uhrovský hrad, 8 - Trenčín, 9 - Ilava, 10 - Košeca, 11 - Vršatec, 12 - Lednica, 13 - Považský hrad, 14 - Bytča, 15 - Súľov, 16 - Hričov, 17 - Lietava, 18 - Budatín, 19 - Strečno, 20 - Starhrad, 21 - Oravský hrad, 22 - Liptovský hrad, 23 - Likava, 24 - Liptovský Hrádok

     Ak si otvoríte priloženú mapku, zistíte, že som na nej zaznačil objekty tromi farbami. Nájdete tu sprístupnené hrady - čiže tie, kde platíte vstupné, potom tie kde neplatíte a na záver ešte sú tam kláštory a to najmä z toho dôvodu, že v období tureckej okupácie veľa z nich sa prestavalo a malo obranný charakter. Ďalej si na mapke všimnite či špendlík má vo vnútri krúžok - vtedy som hrad ešte nenavštívil ale nemá a teda som si úspešne rozšíril svoju fotozbierku. Ku dňu vydania článku som stihol prejsť približne 72 slovenských hradov a podobných opevnení najmä zo západného a stredného Slovenska. 

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 

Photos by Filip Jurovatý

‹ ›

1 - Stará Ľubovňa, 2 - Kežmarok, 3 - Markušovce, 4 - Turňa nad Bodvou, 5 - Košický hrad, 6 - Slanec, 7 - Parič (Trebišov), 8 - Veľký Kamenec, 9 - Csonkavár (Kráľovský Chlmec), 10 - Krásna Hôrka, 11 - Fiľakovo, 12 - Halič, 13 - Divín, 14 - Vígľaš, 15 - Zvolen, 16 - Pustý hrad, 17 - Šášov, 18 - Revište, 19 - Kremnica, 20 - Dobrá Niva, 21 - Starý Zámok, 22 - Nový Zámok, 23 - Bzovík, 24 - Modrý Kameň

     Do budúcna by som rád prešiel najradšej všetky body mapy. No veľa z bodov je takmer zaniknutých hradov, tak by som rád videl aspoň 18 vybratých miest. Medzi ne určite patria Spišský hrad, Hrad Krásna Hôrka, Červený kláštor, Plaveč, Zborov, Viniansky hrad, Jasenov, Brekov, Čičva, Kapušanský hrad, Kláštorisko, Muráň, Šomoška, Čabraď, Sitno, Sklabiňa, Zniev a Blatnica.