Moje veľké slovenské leto: #15 Dolné Považie

Kúpeľný ostrov, Piešťany

     Dolné Považie je región na západnom Slovensku. V tejto časti Váh vstupuje do širokej nížiny a je ohraničený Malými Karpatmi a Považským Inovcom. Tento región susedí s regiónmi Malokarpatska, Podunajska (Žitný ostrov), Nitrianskom, Stredným Považím a mojim rodným Záhorím. Jeho hlavné centrum – Trnavu – nemusím predstavovať, keďže tu trávim väčšinu roka a článok o meste Hlohovec nájdete v archíve. V tomto článku sa preto zameriam na štyri výlety – Piešťany, Dolná Krupá, Smolenice a túru do Malých Karpát.
     Azda najznámejšie kúpeľné mesto Piešťany sa nachádza priamo na rieke Váh. Piešťany sú mestom oddychu. Na každom rohu sa tu predáva najlepšia zmrzlina na Slovensku. Všade je veľa rekreantov, parky sú plné kvetov, lekien, korytnačiek. Ľudia sa v tomto meste neponáhľajú, nemajú prečo. Chodia nakŕmiť hladné labute k rieke odkiaľ je to len kúsok po Kolonádovom moste ku Kúpeľnému ostrovu, kde sa liečila aj populárna cisárovná Sissi.

     V okrese Trnava nájdeme dve zaujímavé dediny – Dolná Krupá a Smolenice. V prvej spomínanej obci sa nachádza kaštieľ – jeden z ôsmich sprístupnených – kde nájdeme výstavu venovanú hudbe a hlavne slávnej návšteve Beethovena. Ten dokonca v tomto mieste skomponoval jeho slávnu skladbu Sonáta mesačného svitu. Svoju slávu tento kaštieľ už zažil. V minulom storočí, keď tu ešte žili majitelia, sa tu pestovalo vyše 6000 ruží. Dnes dominantou priľahlého parku je sekvoja z roku 1863. Park je veľký, pobehujú po ňom zajace, lietajú vtáky a hrajú sa deti, napríklad aj v umelej jaskyni.

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 

Photos by Filip Jurovatý

‹ ›

1-3 - Piešťany, 4-7 - Dolná Krupá, 8-11 - Smolenice, 12 - Malé Karpaty, 13 - výhľad na hrad Červený Kameň, 14 - v lese, 15-17 - Veľká Homola

     Článok o Smoleniciach som už písal. Avšak som sa vybral na toto miesto zase. Dedina ponúka veľa zaujímavých miest, viac ako niektoré mestá. Tento krát som bol len na dvoch miestach. Pred múzeom Molpír pribudla socha vynálezcu padáku, rodáka, Štefana Baniča. Na druhom mieste, zámku, sa mohlo tentokrát už fotiť aj interiér.



     Do tohto článku by som rád zaradil aj výlet, túru, do priľahlých Malých Karpát. Ráno 30. júla sme išli autobusom do Častej. Pri hrade Červený kameň začína žltý turistický chodník smerujúci do obce Píla pod hradom a odtiaľ zase do kopca. Na prvom rázcestí sme odbočili po modrej k rozhľadni k vrchu Kukla. Moja verná apka s turistickou mapu a GPS prvý krát ukázala chybu, prechádzali sme úsek, kde bola vysoká tráva, malinčie a potom po veľmi strmom kopci až na vrch. Táto, jedna z málo rozhladní na Slovensku, bola postavená skautmi a bola opretá lešením. Výhľad bol pekný na hrad Červený Kameň a na hory, do nížiny už pre sparno bol výhľad horší. Odtiaľto sme išli po modrej - už veľmi pohodlnom chodníku, kde na ďalšom rázcestí sa napojili zase na žltú, ktorá nás priviedla k Zochovej chate. Tu sme sa osviežili pivom a vybrali sa po veľmi frekventovanej červenej k druhej dvadsať metrovej rozhľadni na vrchu Veľká Homola. Tu už bol výhľad o veľa väčší - od vodného diela Gabčíkovo na Dunaji až po Jaslovské Bohunice. Miestami dokonca som dovidel cez hory až na Záhorie. Veža sa veľmi kývala ale to preto, lebo na ňu vyšlo aj 10 turistov namiesto maximálneho počtu päť. Konečne sme sa vybrali do Modry vtipne po modrom chodníku. Tu som na ceste narazil na diviaka, celú cestu som sa obával, že takúto zver natrafím a stalo sa. Bolo našťastie mŕtve, tak som ho len obišiel a šťastne prišli do obce.

~ kde sa Váh do Dunaja vlieva

     Bol 20. august 2015, čo bol vraj medzinárodný deň komárov. Tak ako inak ho môžem osláviť než návštevou mesta Komárno?! Tak som sa ráno vybral do mesta kde sa Váh vlieva do Dunaja. Cesta vlakom prebehla rýchlo. Ako prvé som však tu na juhu Slovenska nenavštívil jadro mesta ale bol som sa pozrieť na sútok riek a potom ešte som videl rímsky tábor Celemantia v neďalekej Ižy. Som rád, že aspoň niečo takto staré sa dochovalo na Slovensku, i keď toho na samotnom mieste nebolo veľa.

     Z každej strany mesta víta pri vstupe do mesta návštevníkov tabuľa o Komárňanskej pevnosti. Keďže vstupy sú len tri tak tom sa poponáhľal a stihol ju. Pevnosť sa podobala na tú z Leopoldova. Vo vnútri neboli žiadne exponáty, tak sme sa prešli chodbami starej pevnosti. Mali sme pritom reflektory v ruke aby sme si svietili na cestu. Mladý sprievodca nám aj ukázal zo strechy, ak je to možné nazvať strechou, objektu prístav a dodal "a tam v pozadí je TÁ Alžbetin most" alebo ešte povedal "boli tu TIE vojaci, TIE ruské vojaci nafarbili steny na červeno", aspoň nezabudnem prečo sú červené. 

     Mesto je pekné, historické, veľa pekných domčekov. K novším atrakciám mesta patrí Námestie Európy. Je to námestie, kde sú rôzne budovy symbolizujúce jednotlivé štáty Európy. Tento projekt, ako to na Slovensku býva zvykom, sa nedotiahol do konca. Časť námestia je nedostavaná, budovy sú poloprázdne a začínajú chátrať. 

     Na záver mojej cesty, neďaleko železničnej stanice, ma prekvapila budova, o ktorej som sa nedočítal na žiadnych turistických stránkach. Táto budova je bývalou vodárenskou vežou ale dnes vyzerá skorej ako veža z rozprávky. Od nej ma viedlo už len pár krokov na vlak, kde som sa vybral domov cez Žitný ostrov.

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 

Photos by Filip Jurovatý

‹ ›