Východným Slovenskom: #8 Dolný Šariš

Spiaci mních

     Typickým východoslovenským regiónom je Šariš, o ktorom ste sa už dozvedeli veľa informácii v predošlých článkoch. Avšak ešte som nespomínal jeho poslednú časť a preto to napravím v nasledujúcich riadkoch článku s názvom Dolný Šariš. Uvedomujem si, že toto pomenovanie sa asi bežne nepoužíva, ale tento názov mi prišiel asi najlogickejší vzhľadom na polohu pamiatok v okolí Prešova. Prevediem vás krajom plný na strážne hrady a prírodné pamiatky. Začíname!

     Opis tohto kraja začnem naozaj v dolnej, južnej, časti Šariša. Obec Budimír, patrila historicky do šarišskej župy, no v súčasnom administratívnom usporiadaní patrí do okresu Košice – okolie, keďže má k tomuto mestu o mnoho bližšie ako ku Prešovu. Do dediny som zavítal počas marcových výletov a namieril si to k jednému z dvoch kaštieľov. O tomto mieste som vedel už od štvrtej triedy na základke / uff to mi mohlo byť asi 10?/ keď som dostal atlas Slovenska. Pamätám si na tú dvojstránku slovenských hradov a kaštieľov, kde na pravej strane bol kaštieľ spomínaný v zozname sprístupnených pamiatok. Okolie budovy obklopuje menší park a na prvom poschodí sídli pobočka Slovenského technického múzea. Nikto tu práve nebol, tak som si výstavu prešiel v pokoji. Mohol som tu vidieť zaujímavé až bizarné hodiny, technické pamiatky a výstavu venovanú slovenskému vzoru. V dedine som strávil asi len 2 hodiny, keďže nebol už čas pred mojou cestou na západ a taktiež už tu nebolo nič čo by sa dalo obdivovať. Z Budimírom sa preto rozlúčim trošku poeticky básňou od spisovateľa Jonáša Záborského, ktorý pôsobil v tomto regióne....

/ Človek, Čas a Práca /

Človek a Čas povadili sa na ceste
a zo zvady prišlo až na päste.
Čas zvíťazil, Človek poď v úteky!
Čas za ním so šľahami cez hory a rieky.
Bol by ho dobil, keby nebol uskočil ku Práci.
Nekľajte jej, ľudia krátkozrací.

     Ďalšie zastávky po kraji boli už počas letného 14 dňového výletu, ktoré opíšem v chronologickom poradí. Keď som v tretí deň výletu opustil Čertovu skalu pri Starej Ľubovni, tak som vstúpil do šarišského regiónu. Po pár kilometrov sa nachádzala prvá zastávka - zrúcanina menšieho hradu v dedine Plaveč. Objekt je menší a bol práve v oprave. Vylepšiť výzor ruiny sa snažili nezamestnaní domáci cez aktivačné práce úradu práce. Hlavná dominanta hradu je jeho veža, ktorá je zároveň najzachovalejšou časťou komplexu.

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 

Photos by Filip Jurovatý

‹ ›

1-3 - kaštieľ Hanušovce nad Topľou; 4 - železničný viadukt; 5-8 - Kapušiansky hrad; 9 - výhľad na Šarišský hrad z Kapušianskeho; 10 - cesta z hradu; 11-14 - Plaveč; 15-18 - Spiaci mních; 19-22 - Hrad Kamenica; 23 - výhľad na Hanigovský Nový hrad

     Ešte v ten deň sa konali dve zastávky v tomto okolí. Ako Spiaci mních vyzerajú skaly bradlového pásma, ktoré sa vynárajú z miernych kopcov. Na ich vrchole pomerne dosť fúkalo, ale čo ma prekvapilo, je že niektoré kvety vyhľadávali práve túto náveternú stranu.

     Z bradlového pásma bolo dobre vidieť na ďalšiu zastávku, tiež postavenú na bradle - hrad Kamenica. Cesta väčšinou viedla lesom po žltej a bola sprevádzaná informačnými tabuľami. Z hradu ostalo už dosť málo, ale tiež tu bola snaha na jeho záchranu. Na hrade sa mi zase naskytol výhľad na iné miesta akými bol Šarišský hrad a Hanigovský Nový hrad.

     V šiesty deň výletu som opúšťal Zemplín a mieril si to na Prešov cez Hanušovce nad Topľou. Tu bolo pekné počasie a fotky kaštieľa, v ktorom je Vlastivedné múzeum, sa robili samé. Okrem tejto pamiatky som si odfotil menší zrekonštruovaný kaštieľ, archeopark postavený v areáli parku kaštieľa a vybehlo sa aj na kopec pozrieť sa k železničnému viaduktu.

     Spomínaný šiesty deň pokračoval k poslednej zastávke toho dňa – Kapušianskemu hradu. Prešov, resp. Solivar, bolo v minulosti veľmi strážené miesto. Z každej strany bolo obklopené nejakým hradom. Ten Kapušiansky vyzeral ako vojenský obranný hrad s veľmi drsným výzorom. Pamätám si ako veľmi v ten deň fúkalo na jeho kopci, až som sa divil, že jeho hradby nie sú z toho všetkého zvetrané.

     V siedmy deň som okrem pobehovania po Prešove, skočil na ďalší hrad v okolí. Zrúcanina hradu Šebeš je naozaj nepatrným hradom aj čo do rozlohy aj čo do zachovalosti. Myslím si, že keby sa tu posledné roky nerobil archeologický výskum, tak by sme už ani hrad nenašli. Po ceste do mesta sa spravila ešte menšia zastávka v priľahlej dedine Ľubotice, kde som si cvakol kostol - bývalú synagógu.

     Posledný krát som bol v tomto kraji v ôsmy deň výletu, keď som sa chystal už na cesty po Dolnom Spiši. Avšak stihol som prejsť ešte zaujímavé miesta západne od Prešova. Najskôr som zavítal k ďalšiemu hradu, kedysi sídlu župy – na Šarišský hrad. Hrad je ozaj veľký, vraj je v top pätke najväčších hradov Slovenska, a pomerne aj zachovalý. Nájdete tu množstvo ochranných bášt a hradné múry, za ktorými je skrytý donjon. Do tejto budovy sa dá vojsť aj na jeho strechu, aby sa vám naskytol výhľad na okolitý kraj.

     Predposlednou zastávkou bol Lačnov. Samotná osada, bývalá dedinka, nebola až tak zaujímavá ako pamiatky v jej okolí. Najskôr som sa chcel presvedčiť o lačnovskej anomálii. No neviem či som bol slepý ale optický klam, kedy sa predmety kotúľajú hore kopcom som akosi nevidel. Kroky ďalej išli ku zrúcanine hradu. Tento bol tak malý, že som si s celým hradom mohol spraviť selfie. Okruh po prírode som dokončil v Lačnovskom kaňone, ktorý bol takmer suchý ale zato šmykľavý. Neďaleko sa ešte nachádzala jaskyňa Zlá diera – po východňársky Zlá džura, ale tam som už nešiel.

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 

Photos by Filip Jurovatý

‹ ›

1-10 - Šarišský hrad; 11-12 - Hrad Lipovce pri Lačnove; 13-14 - Lačnovský kaňon; 15-16 - Fričovce; 17-19 - Budimír; 20-22 - Šebeš; 23 - synagóga Ľubotice

     Vyčerpaný z kaňonu, som si cvakol poslednú pamiatku regiónu a to kaštieľ vo Fričovciach. Pekná renesančná budova, typická skôr pre región blízkeho Spiša, dnes slúži ako hotel. Aj k tejto pamiatke vyberám jednu z básní Záborského o kaštieli ... 

/ Somár a mladý pán /

Ryčal somár pred kaštieľom svojím zvykom,
mladý pán ho obšíval s krikom:

„Ha, ako ten ošklivec trhá uši!
Či môže byť od teba dakto hlupší?“
„Môže veru.“ „A kto teda?“
„Panský syn, keď úrad hľadá.“

     Aj keď tento článok asi nepôsobil ako rozprávanie o nejakom súvislom regióne, ale len o pamiatkach v bezprostrednom okolí Prešova, tak dokázal sprostredkovať ďalšie krásy Slovenska. V tomto vidieckom regióne ma nadchol počet hradov, z ktorých vynikali mohutné ako aj tie takmer zaniknuté. Lúčim sa s krajom, ktorý pre mňa neznamená len značku piva, ale kraj v ktorom sú krásne mestá a hodnotné pamiatky či už z kameňa alebo z dreva.

Moje veľké slovenské leto: #16 Bratislava

     Posledným článkom zo série Moje veľké slovenské leto bude článok o meste, ktoré stojí v kúte republiky ale je pre ňu najvýznamnejšie lebo je to hlavné mesto. Prešporok, Pressburg, Pozsony, Wilsonovo mesto, Brezalauspurch, Blava všetky výrazy označujú to isté, pre mňa nádherné mesto, Bratislavu. Je veľmi ťažké napísať článok o meste v ktorom som strávil toľko času a pekných chvíľ, preto tento článok venujem len priblíženiu zážitkov z tohto leta.

     V horúcich letných dňoch som bol v meste viac krát, avšak vidieť pre mňa neznáme miesta som bol len zopár krát. K takejto návšteve Bratislavy patrila aj návšteva Botanickej záhrady Univerzity Komenského. Mám rád zvieratá, no v blízkej zoo som už ako dieťa bol. Túto záhradu som si vybral preto, lebo som si chcel vyskúšať nový fotoaparát Nikon d3300 fotením makro záberov kvetín a vidieť rozmanitosť rastlín, ktoré som ešte nevidel. Zo záhrady som sa v ten deň vybral pešo popri nábrežiu do centra a videl tak bližšie prvý krát Riverpark, rozostavaný Zuckermandel a veľa zaujímavých sôch popri nábreží.

     Druhým zaujímavým výletom bolo zavítanie, do pre mňa zaujímavej komunity Židov, do ich jedinej synagógy v meste – Ortodoxnej synagógy na Heydukovej. Synagóga bola toto leto otvorená pre verejnosť piatky a nedele, čiže cez víkendy okrem bohoslužobného dňa šábes. Odskočil som si preto sem zo stáže v Trnave v piatok poobede. Zľavnené vstupné bolo 3€ a nikde na internete som sa k informácii o vstupnom nedostal až pri platení. Po zaplatení som ako muž dostal jarmulku, ktorú som musel v svätyni nosiť na hlave. Okrem modlitebne, ktorá bola ozaj odlišná od interiéru mne známych kostolov, tu bolo aj zopár priestorov, kde boli vystavené náboženské predmety. Moju pozornosť tiež upútala čiara tiahnuc sa popri schodoch. Čiara symbolizovala časovú os významných medzníkov, rozkvetov aj pádov, Židov v meste.

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 

Photos by Filip Jurovatý

‹ ›

1 - Najvýznamnejšie archeologické nálezy z praveku na území Slovenska, 2- Listina poľského kráľa Žigmunda III., ktorou schvaľuje artikuly cechov mäsiarov v Spišskej Novej Vsi, 3 - Revolúcia 1848-49, 4 - Interiér Bratislavského hradu, 5-6 - Výhľad z hradu, 7 - Múzeum Karpatských Nemcov, 8-10 - Prírodovedné múzeum, 11 - Bitka pri Lamači, 12-15 - Ortodoxná synagóga, 16 - Nábrežie Dunaja, 17 - Riverpark, 18-19 - Botanická záhrada

     Počas leta, som ako správny študent, snažil využívať študentské zľavy. Avšak Slovenské národné múzeum myslí aj na ostatných ľudí. Podľa Príkazu generálneho riaditeľa SNM č. 3/2013 na zvýšenie návštevnosti a dostupnosti kultúrnych služieb sú vybrané slovenské múzea, ktoré spadajú pod SNM každú prvú nedeľu v mesiaci zadarmo. Bol som tak toto leto na Bojnickom zámku v auguste a chcel som tak navštíviť múzea v Bratislave v septembri. Na moje nemilé prekvapenie som zistil, že práve v ten deň bolo väčšina múzeí v meste zatvorená z dôvodu predsedníctva Slovenska v Rade Európskej únie. Múzeá som preto navštívil až 2. októbra. Hlavnú pozornosť som smeroval na Bratislavský hrad, kde som bol naposledy ako štvrták zo základne školy. Pred hradom bolo v nedeľu len pár turistov z ďalekého východu a fotili si hrad v sychravom počasí. Asi len málo z nich vedelo že, v opravenom bielučkom hrade okrem reprezentatívnych priestorov, kde pred pár dňami sa konal bratislavský summit, sídli Historické múzeum a ponúka k videniu najpodstatnejšie informácie o dejinách národa dnes zdarma. Po zakúpení bezplatného lístku som vstúpil do hradu. V podzemí bola venovaná expozícia Karolovi Veľkému, na prízemí zase histórii hradu, na prvom som videl hrad v litografiách a až na samom vrchu som sa dočkal toho, čo som tak dlho chcel vidieť. V súčasnosti hrad ešte neponúka všetky miestnosti časovej osi dejín Slovákov. Jedno krídlo bolo venované výstave cechov a pôsobeniu Ľudovíta Štúra ako aj celkový prehľad významných udalostiam pre národ v 19. storočí. Druhé krídlo vystavovalo najvýznamnejšie archeologické pamiatky z územia dnešného Slovenska do obdobia konca Veľkej Moravy. Bol som veľmi potešený, keď som prvý krát mohol vidieť takmer 25 tisíc rokov starú Moraviansku venušu, alebo aj praveké nádoby, ktoré si presne viem vybaviť v učebnici dejepisu. Návštevu hradu som pre neucelenú výstavu našich dejín prešiel rýchlejšie ako som plánoval a preto som si pozrel ešte pod hradom malé Archeologické múzeum. V tej istej budove sídli aj Múzeum Karpatských Nemcov a tiež múzeum najpočetnejšej menšiny na Slovensku -  Maďarov. Na záver dňa som si pozrel Prírodovedné múzeum pri nábreží Dunaja, prešiel okolo sochy T. G. Masaryka a zameral som sa v múzeu hlavne na expozíciu slovenskej fauny. Za najzaujímavejší exponát považujem makety Vyzy veľkej, mohutného jesetra, ktorý ešte minulé storočie plával v Dunaji až po oblasť Horného Rakúska.

     Bratislavské defilé, defilé fotiek pridaných na stránku panoramio sú fotky z Bratislavskej Bielej noci. Táto udalosť pôvodne vznikla v Paríži a neskôr sa rozšírila do veľkých svetových miest. Na Slovensku je staršia tradícia v Košiciach, ale už aj hlavné mesto spravilo druhý ročník festival súčasného umenia, hry so svetlom. Zahraniční aj domáci umelci netradične rozsvietili známe miesta mesta. Medzi najkrajšie hodnotím fontánu pri Eurovei, UFO, farebný strom v prezidentskej záhrade a inštaláciu očí za Tescom. Ešte som v Bratislave pofotil niečo málo z historickej Prusko-Rakúskej vojny z roku 1866 v Lamači, hoci pre výstavbu sa tento rok bitka musela uskutočniť už v susednej Záhorskej Bystrici.

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 

Photos by Filip Jurovatý

‹ ›

1-5 - Ondrej Maksi & BN Label - Harmony (Starý most), 6 - Most Apollo, 7 - Róbert Farkaš / sedemminut / - Mirror (Eurovea), 8 - VŠMU - Tunel (Schody medzi Svoradovou a Zámockou), 9 - Maotik - Light Sower (Grassalkovičova záhrada), 10-11 - BN Label - Maják (Most SNP)

     Na úplný záver, keďže nadchádza pre mňa významný rok v ktorom už nebudem mať toľko príležitostí na výlety ako doteraz, by som sa rád poďakoval všetkým čitateľom článkov a spoločným výletníkom z letnej série Moje veľké slovenské leto za čas strávený a venovaný pri mojich dobrodružstvách. Taktiež ďakujem redakcii Sóda, že zverejnili o mojich letných výletoch pekný článok.

     Zároveň by som rád touto cestou vyjadril veľké poďakovanie skvelým ľudom z panoramio.com, ktorí boli súčasťou môjho života od registrácie 4. júla 2007 až do zatvorenia stránky googlom 4. novembra 2016. Po takmer desiatich rokoch vzájomného spoznávania planéty Zem jedna významná éra môjho života končí, nekončí však život a preto ostáva už len tešiť sa aké prekvapenia život prinesie.