Štyri ročné obdobia Záhoria: leto

Panoráma Skalice z kalvárie

Blíži sa finále

     Aj keď sa v poslednom čase rozdiele medzi ročnými obdobiami stierajú, tak stále môžeme tvrdiť, že rok má štyri ročné obdobia. Posledná časť, ktorá vám utvorí ucelený obraz o Záhorí bude preto zameraná na najteplejšie obdobie roka, na leto. Práve tento čas väčšina z nás využíva na nejakú dovolenku, výlet či odpočinok pri vode. Práve v znamení poslednej zmienenej vody sa bude niesť aj tento článok, hoci pre Záhorie nie je typická nejaká výrazná vodná plocha. Nabaľte si preto do batoha krém na opaľovanie, plavky, veľa pitnej vody a vyrážame do cieľovej rovinky!

Kráľovské leto pri potoku, umelom jazere alebo pri rieke?

     Symbolický ale aj skutočný okruh po Záhorí dokončíme v jeho severozápadnej časti. Pre túto oblasť nie sú geograficky typické ani hory Malých Karpát či piesková nížina s borovicami. Za to by ste tu našli mierne kopce a nížinu formovanú pri štátnej hranici dominantnou riekou Moravou. K tomu všetkému z historického hľadiska má práve táto časť Záhoria najväčšiu spojitosť s panovníkmi a to už od čias Veľkej Moravy až po Habsburgovcov.

Kopčany

Odľahlý mlyn 

     Aj keď mlyn v osade Trajlínky nepatrí k známym turistickým atrakciám rozhodol som sa ho tiež spomenúť v tomto projekte. Podľa môjho názoru tieto vidiecke stavby ležiace ďaleko od civilizácie, sú výnimočné práve svojou odľahlosťou a tým, že sa v nich čas akoby zastavil. Takéto budovy dostali šancu vyhnúť sa premenám doby a zároveň sú osamotením majákom niekde pri potoku v obkľúčení boru a pastvín s kravami. Tu vás nebude otravovať žiaden turista, možno iba tak husi prebiehajúce cez chodník. Je však tiež pravdou, že tu možno nebudete mať čo po chvíli obdivovať ale to asi aj pri nejakom pamätníku, ktorým sú v podstate aj tieto osamotené budovy. 

Tri štáty

     Náš prvý kontakt s hraničnou riekou Moravou počas putovania po Záhorí zažijeme, na jednom špeciálnom mieste. Ide o trojštátie, čiže o bod v ktorom sa stretajú hranice troch štátov. Tento bod by ste našli v mieste, kde sa rieka Dýje vlieva do Moravy. Vďaka takto stanovenej hranici ľahko odhalíte ktorý trojuholník zeme patrí Rakúsku, ktorý Česku a ktorý Slovensku. Na slovenskej strane tu k tomu nájdete aj sochu, ktorá má pripomínať absurdnosť minulého režimu a na skutočnosť, že týmto miestom viedla železná opona.

Len jedna ropa

     Odbočíme na chvíľu od rieky Morava a budeme teraz skúmať miesto spojené s inou tekutinou a to ropou. Hoci tento nerast nie je typický pre Slovensko, tak v meste Gbely stále stojí pamätník k prvému ropnému vrtu na území Československa ako aj metské múzeum.

Najstarší dochovaný na Slovensku

     Počiatky štátnosti Slovenska sú preukázateľne späté s ranofeudálnym štátom Veľkej Moravy. Avšak problém spočíva v tom, že nám z tohto obdobia ostalo len pramálo pamiatok. Veď niet sa čo čudovať, keď tento štátny útvar existoval v 9. storočí. Z toho dôvodu môže byť Záhorie hrdé, že sa jedna taká stavba na jeho území nachádza. Nie je to naozaj hocijaká stavba ale kopčiansky kostol je najstarším na Slovensku. V dedine sa ešte k tomu nachádza žrebčín, ktorý bol súčasťou kráľovského komplexu neďalekého Holíča. Žrebčín sa postupne rekonštruuje a zväčšuje svoje výstavné priestory.

Sídlo Márie Terézie

     Hlavnou dominantou mesta Holíč je ich zámok. Sídlo obklopené vodnou priekopou a kedysi aj francúzskymi záhradami vzniklo prestavaním pôvodného vodného hradu. Najväčšiu slávu zažila národná kultúrna pamiatka v čase panovania Márie Terézie kedy tu trávila svoj čas. Teraz tu môžete čas stráviť na rôznych podujatiach akými je napríklad stredoveký festival Rotenstein. Ďalšou stopou Habsburgovcov v meste je budova keramickej manufaktúry Majolika, pri ktorej ležia zvláštne megality. Okrem tradičných kresťanských stavieb sa za mestom vypína ešte jeden unikát a to veterný mlyn Povjetrňák. Ak vás však nezaujíma až tak história a architektúra, skúste zavítať do Holíča aspoň počas dní hudobného festivalu Cibuľa fest.

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 

Photos by Filip Jurovatý

‹ ›

1 - trojmedzie; 2 - makové pole; 3 - Gbely; 4-5 - Kopčany; 6-7 - Rotenstein; 8-10 - Skalica

Kráľovské mesto na záver

     Záhorie má nielen svoje typické plodiny ale aj gastronómiu. Hoci si trdelník privlastňujú rôzne národy strednej Európy, tak ochrannú známku k tejto sladkej pochúťke má len Skalica, teda poznáme skalický trdelník. Avšak to nie je jediná pochúťka slobodného kráľovského mesta obohnaného stredovekými hradbami. Blízke vinice stoja za ďalšou európskou ochrannou známkou a to za označením skalický rubín. Krásne historické centrum mesta ponúka veľa pamiatok no tá najznámejšia leží za jeho hradbami a volá sa Rotunda sv. Juraja. Nuž a aby sme dokončili tento letný diel pri vode, tak za mestom sa môžeme preplaviť na Moravu z prístavu na Baťovom kanále.

Kruh sa uzavrel

     A je to tu drahí priatelia! Ak ste sa prečítali množstvom textu až sem verte, že ste už takmer na konci. Nie však života ale len tohto projektu, v ktorom som vám hádam čo najlepšie predstavil hlavné atrakcie rodného kraja zatiaľ prostredníctvom fotky a textu. Môžete sa však tešiť na veľké finále a to na jedno video, ktoré vás prevedie všetkými krásami Záhoria.

Od Trojmedzia k Dunaju

     Na začiatku augusta som podnikol veľa výletov, jeden z nich bol aj do časti Bratislavy. Sám som hovoril, že som išiel na výlet do Oroszváru a Dunacsúnu, ale keďže by si všetci mysleli, že už som v Maďarsku tak pekne po slovensky - Rusovce a Čunovo. To, že tieto miesta som označoval v maďarčine je z toho dôvodu, že spolu s Jarovcami sú to najmladšie časti pripojené Slovenku. Ako som písal vo svojej bakalárskej práci, bolo toto "Bratislavské predmostie" pripojené k ČSR po druhej svetovej vojne, čo malo v konečnom dôsledku posunutie hraníc. Okrem súkromných záležitostí som hľadal v tomto regióne zaujímavé miesta a našiel som ich.

     Prvé miesto kam videli moje kroky bolo späté práve s hranicami. Chcel som vidieť miesto, kde sa stretajú hranice troch štátoch - Slovensko-Rakúsko-Maďarko (SK-A-HU). Veru tak som sa vybral z Čunovo, kam ma zaviedol autobus po turistickej ceste... nuž ale to táto cesta nemala ísť priamo po štátnej hranici, resp. územím Maďarska, teda to by mi ani tak nevadilo ako zle označenie na tabuli (nemohla byť umiestnená už na území Maďarska a preto som sa vydal na cestu iným chodníkom, ktorý ma zaviedol do pola, ešte že som po pol hodine sa pozrel na moje GPS súradnice, kde som z toho pola zase musel ísť tam kam treba). Po prejdení poľných chodníčkov a prekročení cesty, železnice ba dokonca diaľnice som došiel k vytúženému miestu. Treba podotknúť že práve na tomto mieste ako jedinom na Slovensku sa nachádza jedna z oficiálnych ciest do Santiago del Compostela (Svätojakubská cesta). Miesto trojmedzia je zaujímavé výstavou sôch, neviem či nazvať to Múzeum sôch v prírode je na mieste, ale budiš. Na pamiatku železnej opony bol ponechaný malý symbolický kus ostatného drôtu priamo na hraničnom stĺpe. Nuž a aby to k tomu miestu v poli nebolo málo je tu aj miesto na odpočinok - trojhranný stôl s erbmi symbolizujúce jednotlivé štáty hraníc.

     Veľa turistických ciest tu nevedie, preto som sa vrátil po tej istej do Čunova, kde som sa vybral cez hrádzu Dunaja k najvychytenejšiemu miestu v okolí - Danubiana Meulensteen Art Museum (skrátene Danubiana). Toto miesto sa mi veľmi páčilo, spolu so skanzenom v Martine musím povedať, že to bolo jedno z najkrajších miest čo som toto leto navštívil. Vzdušnosť priestoru, betonové chladné steny, lesklá podlaha, všade prítomnosť Dunaja (múzeum leží na umelom polostrove) a samozrejme umenie. Každým krokom som sa k tomu nadchýnal, lebo som okom fotografa videl že sa mi mení celá kompozícia a je tu možné fotiť veľmi veľa rôznych fotiek. A keď som myslel, že som umením presýtený tak som zistil že som bol asi len v jednej tretine celého objektu. Tak som prešiel ku koncu oválnej časti, kde boli vystavené súčasné exhibície Jána Švankmajera a Laca Terena a odtiaľ do areálu. Rozmýšľam, čo také povedať, hmm asi to že neopierajte sa o plot čo je na streche budovy - je pod elektrinou a trošku vás to kopne ako mňa. Bol som unesený krásou.

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 

Photos by Filip Jurovatý

‹ ›

     Pri odchode z galérie/múzea som si všimol malú reklamu s názvom "Urob fotografiu - vyhraj litografiu!". Absolútne neviem čo čo je litografia, ale viem čo je to vyhrať a fotogafia, tak som si povedal, že sa do toho zapojím. Dva mesiace som viedol v súťaži a keď to vyzeralo, že už je koniec súťaž sa záhadne predĺžila a a následne 2 dni pred novým koncom ma predbehol človek ktorému sa za dva dni prihrnulo 2500 hlasov ... spolu s komentármi pod jeho fotkou, aby aj jemu na odplatu dali lajk. K tomu poviem ako idealista len - „Pravda a láska musí zvítězit nad lží a nenávistí“ Ako satisfakciu som dostal od galérie 2 lístky (plná cena je 8€ študent 4€ - takže aspoň niečo ušetrené),  ale ako satisfakcia za všetku moju námahu, propagáciu, doslova otravovanie ľudí, aby otravovali ďalších ľudí neviem či je to dostatočné.

     Cestou domov som sa ponáhľal do Rusoviec tak som chcel ísť z Čunova ešte jedným chodníkom, ale keď som tam na ceste zbadal 3 malé divoké prasiatka (v mikrosekudne mi bolo jasné, že tma niekde bude aj matka-chrániteľka), okamžite som to otočil o 180 stupňov a išiel pekne na MHD a dorazil v poriadku. V Rusovciach ešte cvakol jeden z dvoch zachovalých rímskych táborov na území Slovenska - Gerulata a tým som zakončil výlet.