Maďarsko sto rokov po Trianone

Rok 2020 je v mnohých ohľadoch zaujímavý rok. Tým čo radi plánujú výlety dopredu ako ja musel spraviť nejednu vrásku. No nie je dôležité pozerať len do budúcnosti ale aj do minulosti. Pred sto rokmi tento rok sa dotvorili maďarské hranice. Medzník, ktorý niekto oslavuje a niekto preklína, bude asi ešte dlho živou témou. Pre mňa to bola však ďalšia výzva spoznať krajinu a skúsiť priblížiť jej ducha práve v tento rok či už cez jej dejiny alebo spoznaním jej miest.

 Spoznanie Maďarska som si rozložil na dva výlety – Budapešť a výlet ostatných miest krajiny. Pôvodne sa mali výlety odohrať na jar a to v čase keď kvitnú ovocné stromy do 4. júna, aby videá o výletoch uzreli svetlo sveta ešte pred spomínanou storočnicou. Žiaľ, pre zavreté hranice sa všetko posunulo.

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 

Photos by Filip Jurovatý

‹ ›

 Prvý výlet sa uskutočnil do Budapešti a to od 17. do 19. júla 2020. Výlet začal v Bratislave odkiaľ sa išlo autobusom do mesta. Metro M3 sa čiastočne opravovalo no na hotel sme trafili ľahko. Krásny veľký mezonetový apartmán ležal v strede mesta. Živé uličky pri ňom boli cez deň plné vetešníctva a v noci ešte živšie mladých ľudí a hudby. Júl je v tento rok pomýlený a stále upršaný. V piatok sme preto z hotela išli pozrieť po 14 rokoch tropicarium. Miesto sa vôbec nezmenilo. Cestou nazad sa mi pukol filter na dji osmo+ a išli sme už len na byt lebo sa rozpršalo. Mne to ale nedalo a vybral som sa okolo ôsmej sám ešte na Gellértov vrch a dobre som urobil lebo sa mi mesto odvďačilo najkrajšími výhľadmi počas modrej hodinky. V sobotu sme po výdatných raňajkách zamierili na Námestie hrdinov a do parku lenže tam nás zastihla prietrž mračien a tak sme ledva utiekli do staručkého metra. Ďalšou zastávkou sa stalo Národné múzeum, kde som najskôr podpísal doklad, že môžem natáčať a zároveň sme mohli všetci navštíviť múzeum zadarmo. Unavení sme ešte zaskočili do blízkej tržnice a po Váci utca až k štýlovej cukrárne Gerbeaud. Posledné hodiny dňa už boli venované len hlavným pamiatkam Pešti a Budína. Prešli sme okolo baziliky k parlamentu ďalej po nábreží cez most až sme vyšli na kopec, kde ležala Rybárska bašta a hrad. Noc sme privítali neďaleko hotela s drinkom na rušnej uličke Gozsdu udvaru a zakončili tak jeden náročný ale pekný deň. Koniec prvého výletu nastal v nedeľu kedy sme sa vrátili autobusom na Slovensko.

 

Druhý výlet bol po celej krajine a uskutočnil sa od 22. do 27. augusta 2020. Cesta začala v Bratislave. Győr je pekné mesto so symetrickými uličkami a s pozoruhodnými pútačmi pri vstupe do obchodov. Ešte som nevidel toľko obchodov s oblekmi po kope ako v tomto meste. V Ostrihome som bol už tretí krát v živote. Prekvapilo ma tu, dlhé čakanie na výhľad z kupole baziliky. Podobne sa dlho čakalo aj k hradu Visegrád. Ten bol asi najmenej zaujímavým hradom čo som navštívil na dovolenke a mixom rôznych stavebných úprav. Nevyzeralo pekne keď na fasáde bol vidieť pôvodný kameň, nový kameň, tehly, betón, drevo a neviem čo všetko. Posledná zastávka bola v pohodovom mestečku Szentendre. Nestihli sme návštevu skanzenu ale za to sme stihli langoš, zmrzlinu, cimbalovú hudbu na námestí a prejsť zaujímavé uličky mesta.

Druhý deň začínal na vidieku v novučkom penzióne, ktorý vlastní mladý pár – Maďar a Francúzska. V deň menín sa zavítalo do rázovitej dediny Hollókő, potom sa išlo cez Mátru do Egeru na guláš a cez Miškovec na hrad Boldogkő. Ubytovanie bolo v obci Mád ležiacej v tokajskej vinárskej oblasti.

Ráno sme vyrazili z obce neskôr lebo na nás zabudli a preto raňajky pohotovo pripravil kuchár Józsi. Prešli sme cez Sárospatak, kde sú vinné pivnice a hrad až k ukrajinským hraniciam. V dedinkách Tákos a Csaroda sme navštívili staručké kalvínske kostoly a do prvého z nich sme sa dostali len tak, že som volal na číslo na dverách. Stará pani žiaľ vedela len maďarsky no pochopili sme sa. V Debrecíne sme si dali obed a chutný zákusok. Ubytovanie bolo v Bekéšskej Čabe.

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 

Photos by Filip Jurovatý

‹ ›

V štvrtý deň sme najskôr zavítali do slovenského oblastného domu. Pozreli výstavu a potom išl ido dvora, kde sa stretávajú vyslúžilé učiteľky a hrajú karty. Tu nás pohostili aj pálenkou a dokonca sme sa rozprávali s nimi po slovensky. V Segedíne ma najviac uchvátila orgánová hudba v krásnej synagóge. Pri platení obedu som nechal tringeld, aby som nedostal veľa mincí no až neskôr mi došlo, že 30 HUF je závratných 9 centov. V Moháči, na mieste pamätníku bitky, nie je toho veľa čo vidieť. Za to v Pécsi sú krásne pamiatky a veľa kvetinových záhonov. Záver dňa bol s drinkom v meste Siófok na Balatóne.

V piaty deň sa len odpočívalo v živom turistickom meste Siófok. V posledný šiesty deň sa prešlo Zádunajskom do Bratislavy. Po ceste sme sa zastavili pri kaštieli v Készthely, pri hrade v Sümeg a Sárvári a napokon v krásnom meste Šopron.

Od ruchu veľkomesta cez očarujúci vidiek existuje mnoho dôvodov prečo zavítať práve do Maďarska. Južný sused Slovenska ponúka niečo pre každého či už je to paprikou presýtená kuchyňa, tradície, odpočinok pri vode alebo spoznanie miest spoločnej histórie. Myslím si, že po tomto výlete už môžem povedať, že poznám Maďarsko a som rád, že som túto krajinu mohol navštíviť v tento pohnutý rok.

Retro Panoramio: #6 Maďarsko

     Medzi prvé návštevy cudziny patrili cesty do Maďarska. K južným susedom som prvý krát išiel v roku 2005 a 2006. Zo základnej školy sme sa vybrali cez Ostrihom do Tropicária v Budapešti, pozreli Rybársku baštu a boli na originálnom čínskom trhu, kde som zjednával ceny tovaru. Pre úspech výletu sme výlet zopakovali aj ďalší rok. Teraz keď som dospelý som si tieto výlety chcel pripomenúť a preskúmať viac a po svojom. V roku 2014 som išiel do Ostrihomu a v roku 2016 som išiel do Budapešti. O tejto ceste nájdete článok na mojom blogu.

     Od 17. novembra 2014 v Slovenskej republike môžu študenti a dôchodcovia cestovať vo vnútroštátnej preprave vlakmi bezplatne. Tento populistický krok sa veľa ľudom nepáčil ale ja som ho počas môjho štúdia využil nespočet krát. Najskôr som tomu neveril a nechápal či to funguje na všetky vlaky, keďže spočiatku bolo okolo toho veľa zmätku. Keď už bolo jasné, že sa dá takto cestovať všade v republike vybral som sa výletovať. Prvý výlet bol práve do hraničného mesta Štúrovo, kde som sa prešiel aj do maďarského Ostrihomu. 

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 

Photos by Filip Jurovatý

‹ ›

Fotky z Ostrihomu / Esztergom a z Tropicarium Campona

     Mám rád Ostrihom na jeseň. Určite musí tento kraj vyzerať pekne aj v iných ročných obdobiach, ale atmosféra mi pripomenula detstvo. Zo železničnej stanice sme rýchlo prešli Štúrovom a vybrali sa do mesta prvých uhorských kráľov. Štátnu hranicu tvorí rieka Dunaj cez ktorý spája dva štáty obnovený most Márie Valérie. V Ostrihome  je veľa kostolov, pekné staré uličky a nájdeme tu aj pár pamätníkov.

     Najväčšou dominantou okolia je rozhodne Ostrihomská bazilika. Chrám je osemnástou najväčšou cirkevnou budovou sveta a teda aj najväčšou v Maďarsku. Súčasnú podobu má bazilika od polovice 19. storočia, keďže pôvodná stavba bola po odchode Turkov v zlom stave. Z kupoly je krásny výhľad mimo iné aj na sochu korunovácie prvého uhorského kráľa, svätca, Štefana, ktorý mal tu na hradnom kopci sídlo.

Budapešť

     Bolo dávno po skúškach a blížili sa moje 23. narodeniny, tak som sa rozhodol obdarovať ako inak než výletom. Po desiatich rokoch som sa rozhodol opäť zavítať do maďarského hlavného mesta - Budapešť. Na konci mesiaca január v roku 2016 v sychravom počasí som nasadol na vlak do Kútov a odtiaľ vlakom EC Petrov do Budapešti. Nechápem ako je možné, že v takýchto medzištátnych vlakoch nie je WiFi. Po prechode slovensko-maďarských hraníc som sa rozhodol vyfotiť zopár foto - z krajiny, ktorú som ešte nefotil. Tak som s mojim fotoaparátom NIKON D60 vyfotil 1-2 zábery na Dunaj, keď v tom... :-( fotoaparát sa pokazil! Áno! Na trojdňovom výlete, ešte len vo vlaku! Prvé kroky v Budapešti preto smerovali do servisu Nikon (je v Budapešti a pre Slovensko až v Prahe), tam mi povedali, že skorej ako do piatich dní sa neopraví, tak mi neostávalo nič iné ako fotiť toto mesto len na mobil - Samsung galaxy J5.

     V prvý deň výletu som prešiel (na mapke čiernou farbou značenú trasu) cestu okolo Dunaja, pozrel sa na miestne výhľady na Dunaj. V druhý deň som preskúmal modernú linku metra M4 a navštívil Múzeum (galériu) súčasného umenia ako aj Maďarské národné múzeum. Ešte som prešiel miestny trh, kúpil typické papriky a ochutnal guláš. A napokon v tretí deň som prešiel všetkými linkami metra a dostal sa až k Mestskému parku, pozrel aj Námestie hrdinov ako aj zvyšok známych budov v centre (fialová trasa na mape).

     Mesto Budapešť je naozaj krásne mesto s peknou architektúrou a atmosférou. Vôbec mi nevadilo miestami škaredé počasie a ošarpané budovy. Skorej som ostal smutný, že som nemohol zachytiť krásu tohto miesta kvalitnejšie. Budem mať teraz motiváciu, sem ísť zase, čo je zaujímavá parerela, lebo ako dieťa som tu tiež bol dva po sebe idúce roky (2005 a 2006) a potom desaťročie nič :-)

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 

Photos by Filip Jurovatý

‹ ›