Prvého augusta som navštívil sever Slovensko, konkrétne krajské mesto Žilina a neďaleký hrad Strečno. Ráno som sa teda vybral na svoj jednodňový výlet. Nasadol na vlak, prestúpil v Trnave a ledva som stihol prestup v Žiline, keďže sa práve opravuje pred Žilinou trať. Okolie je krásne, všade sú hory cez ktoré si Váh prediera cestu. Do tohto prostredia sa na vápencovom brale vypína strážny hrad Strečno. Práve slovo strážiť mu dalo názov, ktorý je odvedený zo staroslovienskeho slovo tohto významu. Železničná zastávka Strečno sa nachádza v susednej obci ale je to len malý kus cesty cez lávku do obce kde sa hrad vypína čiže trafiť k nemu je ľahká vec. Kopec bol strmý a moje ponáhľanie sa, aby som stihol prvý vstup bolo zbytočné, keďže otvárali až o pol hodinu neskôr. Vstupné bolo na môj vkus, a na pomery slovenského cestovného ruchu ako aj na expozíciu drahé. Pre dospelého 5 euro a pre študenta 3 euro. Čo si myslím, že je naozaj veľa pozrieť sa na zrekonštruovanú zrúcaninu, kde som videl zub mamuta (ktorý tu ani v živote nebol), jeden výhľad na krajinu a za jednu skladbu Chopina odohranú v kaplnke.
Keď som prišiel do Žiliny, prvé čo ma uvidivilo bolo množstvo mestských policajtov na stanici ako aj po meste. Najskôr som to nechápal ale potom keď som išiel okolo smetiaka a vyskočil na mňa občan bolo mi to jasné. Taktiež bolo veľmi veľa skla rozbitého na chodníkoch a kolorit dopĺňali šťangasti na lavičkách s krabicou v ruke. Štvrté najväčšie mesto Slovenska ma malé centrum, pobehal som do pol hodiny tak som mal čas sa naobedovať. Bohužiaľ k ďalším sklamaniam patrila zavretá mestská veža - Burianova veža. Na internete som sa dočítal, že je otvorená len utorky a štvrtky v nezmyselný čas a že pred vstupom treba podpísať akési čestné vyhlásenie pre prípad asi žeby som sa tam zabil. Takto sa teda nebuduje turizmus. Umenie som nenašiel ani v hale umenia - Kunsthalle, lebo sa práve táto stará synagóga prerába. Milé bolo od robotníkov, že mi dovolili aspoň vstúpiť dovnútra. Tak aby to nevyzeralo, že len na toto mesto nadávam vybral som sa do ďalšej časti Považského múzea a do Budatínskeho zámku. Tento vodný hrad ležal kedysi v močiaroch Váhu a tvorila ho len jeho veža. V súčasnosti je okolo neho príjemný anglický park a priľahlé budovy. Nuž to by nebola Žilina, aby keď niekto chce vidieť kus peknej architektúry, aby to išlo ľahko! Zámok sa teda nachádza bokom od centra tak som sa vybral pešky k nemu... samozrejme cesty špinavé, hrbolaté, skoro som sa potkol, turistická trasa žiadna tak som blúdil kade sa dalo, prešiel po dvojprúdovkou až som došiel na druhú stranu Váhu. Silno katolícky kraj nepoužíva symbol kríža len na námestí kde ho drží Metod v ruke ale aj novší monument Jozefa Miloslava Hurbana na koni. Veď Žilina je sídlom národniarov, sídlom Slovenskej národnej strany. Na druhej strane Váhu som musel hľadať chodníček, ktorý ma priamo zaviedol ku koľajnici, tú som rýchlo popreskakoval, aby ma nesekol vlak. O tom, že je zámok blízko ma teraz už informoval len názov ulici... tak medzi rodinnými domčekmi som sa k nemu konečne dopracoval. Hrad sa opravuje, čiže prístupná je len spomínaná veža. Ako je to už zvykom z pôvodného hradu tam bol asi jeden exponát a zvyšok boli odniekiaľ z okolia (aj to boli asi radi, že našli). Bodkou za výletom mal byť výhľad z veže, na to som sa tešil ale nedávalo mi to zmysel, že aký výhľad keď veža má predsa strechu a žiadne výrazné okná. Tajomstvo bolo v rekonštrukcii veže! Pri nej pozdvihli strechu o magických 30 centimetrov čo malo za následok to, že ak je niekto dostatočne pružný a dlhý môže sa vpichnúť do cimburia a v horizontálnej polohe sa pozerať na symbol štátu - zástavu ako vlaje nad domčekmi, železnicou, komínmi brutalitsickou žilinskou vežou.
GREAT PHOTOS!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! Kind regards. Nadia.
OdpovedaťOdstrániťВЕЛИКОЛЕПНО!!!!!!!!!!!!!!!
OdpovedaťOdstrániť