Translate

nedeľa 24. septembra 2023

K počiatkom civilizácie do (ne)pokojného Izraela a Palestíny


Jeruzalem z Olivovej hory

Musím sa priznať, že niektoré kultúry či krajiny ma priťahujú výrazne viac ako iné. K takýmto magnetom snáď odjakživa radím židovskú kultúru. Pravdepodobne najviac ma fascinuje jej duch v tom, že po všetkých útrapách, ktoré si Židia zažili stále dokážu nájsť silu neprestať vo svojom úsilí (pre)žiť, vyznávať svoje náboženstvo či udržovať tradície a majú silu dokázať svetu ich plnohodnotné postavenie medzi národmi. Je preto logické, že keď som chcel spoznať bližšie jedinečný mix zavítal som priamo do Izraelu a Palestíny. Všetky fotky z výletu, ktorý sa uskutočnil na prelome leta a jesene 2023, sú v tomto fotoalbume.

V článku sa dozviete:

Dôležité informácie pred cestou
Harmonogram
Zaujímavosti
Vyčíslenie výletu / financovanie


Cestopisné video o výlete do Izraela a Palestíny


Dôležité informácie pred cestou

Blízky východ a zvlášť tieto krajiny môžu vyvolávať obavy z bezpečnosti. Je to odlišný kraj, no po skúsenostiach môžem tvrdiť, že oblasť je pre turistov bezpečná. Pred cestou nebolo potrebné sa očkovať ani vybaviť víza, no pre istotu prišlo k nahláseniu vycestovania (na MZVEZ SR). Čas výletu sa vybral na september, kedy je tu stále príjemne teplo až horúco, pričom už je hlavná turistická sezóna uzavretá. Výletu zodpovedal aj výber športového oblečenia, no takisto som mal na pamäti, že na cirkevných miestach sa vyžaduje zahalenie ramien a kolien. Tradície a sviatky zohrávajú významnú úlohu, a preto pred cestou bolo dôležité dôkladne naplánovať aj presuny, keďže cez šabaty nejazdí žiadna verejná doprava. Prepravovalo sa teda letecky a následne verejnou dopravou. Pred cestou som ešte skontroloval doklady (potrebný je pas), foto-techniku, lieky a zamenil aj časť hotovosti na nový izraelský šekel (ďalej ako „NIS“). Nebral som si cestovný adaptér nakoľko zásuvky sú mierne odlišné ale postačujú na naše spotrebiče. Pred cestou je vhodné mať cestovné poistenie, a keďže ho mám uzavreté na celý rok, tak ho neuvádzam nižšie vo výdajoch.

Insert title here
  • Popisok 1
  • Popisok 2

Photos by Filip Jurovaty


1 - 2 Akko; 3 - 4 Tabgha; 5 - Haifa; 6 - 7 Jeruzalem


Harmonogram

Harmonogram výletu bol stanovený na 14/15 dní. Cestopisné video najlepšie vystihuje zážitky z výletu, no pre úplnosť zhrniem chronologický plán:

1. deň:

odchod ráno z Bratislavy do Viedne a let do Tel Avivu, odtiaľ presun do Haify

2. deň:

Galilejské jazero a Haifa

3. deň:

Haifa a Akko

4. deň:

Betlehem a historická časť Jeruzalema

5. deň:

tržnica a múzeá Jeruzalema

6. deň:

výlet k Mŕtvemu moru - Ein Gedi, Masada a Ein Bokek

7. - 12. deň:

Eilat

13. - 14. deň:

Tel Aviv

15. deň:

prílet do Európy


Počas výletu vyšlo pekné, teplé až horúce počasie. Dážď ma nezastihol, no pršalo v jednu noc. Počas výletu som z plánov vynechal Múzeum Izraela (dôvod nižšie) a nedostal som sa do Bahai svätyne v Haife, keďže som mal na ňu vyhradený čas a išiel k nej z nesprávneho vchodu - zo spodných záhrad. Vchod do budovy je z vrcholu kopca.


Zaujímavosti

  • Preprava a cesty. Počas výletu po tomto kraji som využil rôzne druhy dopravy a to lietadlo, sherut, autobus, vlak, lanovku a taxi. Sherut je lokálny výraz pre share taxi, čiže zdieľané taxi no išlo skôr o van. Je to typický prostriedok z letiska Ben Gurion po celej krajine a využíva sa najmä keď nepremáva verejná doprava, ako tomu bolo aj cez môj príchod cez šabat. Nevýhodou takého prostriedku je, že vodič čaká kým sa mu naplní deväť miestne vozidlo. Ja som našťastie čakal len pol hodinu no jedna pani vyše dvoch. Vymotanie z letiska je tak na pol hodiny. Nedostáva sa pečiatka do pasu no stroj vystaví „modrú“ kartu, ktorú je dobré mať pri pase. Je tomu tak preto, lebo niektoré arabské krajiny robia problémy ak sa v pase objavuje izraelská pečiatka, a preto to takto Izrael obišiel. Ľudia boli na letisku nápomocní. Podľa mňa najdôležitejšia rada, ktorú som dostal bolo stiahnutie si aplikácie moovit. Je to veľmi šikovná aplikácia, ktorá ukáže spojenia na ľubovoľné miesto v reálnom čase aj s prestupmi. Pre cestovateľa, ktorý chce jazdiť samostatne po krajine je nutnosť si zabezpečiť rav-kav kartu. Vzhľadom na šabat sa mi to podarilo až nasledujúci deň. V Izraeli funguje len jeden prepravca na rozdiel od Slovenska a nikdy sa neplatí cestovný lístok priamo u vodiča. Z toho dôvodu vymysleli túto šikovnú kartičku, ktorú som si kúpil na informáciách na stanici a dobil na ňu kredit. Karta sa dá dobiť aj cez automaty, ktorú sú nielen na staniciach ale aj na MHD zastávkach. Karta sa prikladá len pri vstupe do prostriedku k terminálu, kde sa aj ukáže koľko peňazí sa z nej za cestu strhne (taktiež na to ukazuje aj aplikácia moovit). Trasy po meste väčšinou stáli 5,50 NIS (1,35€). Kartu som dobil dovedna len dva razy a mal na nej kredit približne za 300 NIS. Podľa môjho názoru je verejná doprava výhodná, lacná a časovo spoľahlivá. Odporúčam využiť verejnú dopravu pri jednodňovom výlete k Mŕtvemu moru. Zájazdy za odvoz v tomto čase si vedeli vypýtať 50-60€ no pri využití verejných autobusov takáto cesta vyjde do 13€. Okrem rav-kav sa dá použiť aj lístok kúpený na informáciách a to sa využilo dovedna dva razy a to na diaľkový spoj do Eilatu, kde boli obavy, že by mohol byť autobus plný, a preto sa lístky zakúpili vopred. V dopravných prostriedkoch je vždy USB prístup, takže som mohol nabíjať mobil a sú perfektne klimatizované. Železničná stanica ako aj iné verejné miesta (skúsenosť mám z obchodných domov a pošty) má kontrolovaný vstup, čiže je nutnosť vložiť batožinu na scan ako sa tomu robí na letisku. Pri vstupe na perón ako aj z neho sa pre vstup priloží rav-kav karta. Potom sa už voľne pohybuje po stanici a vlaku čo má za následok, že vo vlakoch nie sú revízori. Oznámenie o tom, že nasleduje ďalšia zastávka znie takto "hatahana habaa..." a je to celkom vtipné, ak sa to počúva opakovane na dlhých cestách. Odlet nebol komplikovaný, no let (vraj ako býva zvykom) mal meškanie. 

  • Tradície, náboženstvo a sviatky. Pred príchodom do Izraelu som mal veľké obavy ako budem fungovať v tejto krajine cez ich sviatky. Už príchod ako aj odchod vychádzal na šabat a v strede dovolenky bol k tomu Roš Ha-šana, čiže Židovský nový rok. Šabat začína v piatok približne hodinu pred západom slnka a trvá takto do západu slnka v sobotu. Je potrebné povedať, že cez šabat je v podstate všetko zatvorené a verejná doprava nepremáva. Z toho dôvodu sa z letiska využil hore uvedený sherut, ktorý perfektne prišiel až k hotelu. V praxi treba povedať, že niektoré obchodíky boli otvorené. Obyvatelia krajiny pristupujú k náboženstvu a teda aj tradíciám odlišne. Silný religiózny charakter má logicky Jeruzalem. Atmosféra mesta bola výrazne odlišná od iných miest. Okrem obmedzení sa ma sviatky nijako nedotkli, čiže som nevidel napríklad rozdiel v strave počas sviatkov. Miestne svätostánky môžu vyzerať odlišne od tých v Európe a častokrát pripomínajú skôr pevnosti. Pri vstupe sa vyžaduje mať zahalené ramená a kolená, a preto je potrebné sa vhodne obliecť lebo sa môže stať, že Vás na miesto nevpustia (prípadne Vám môžu požičať šatku). Z týchto dôvodov som pri plánovaní pristúpil k tomu, že sa zvolil jeden deň kedy sa prešiel Betlehem ako aj historický Jeruzalem.

  • Podnebie, poloha a životné prostredie. Izrael s Palestínou ležia v oblasti, kde je veľmi sucho a teplo, čomu som prispôsobil aj oblečenie. Teploty tu cez deň kolísali medzi 30-40 stupňami. Vnútorné priestory boli klimatizované a toto teplo nepôsobilo preto neznesiteľne. Vône tejto krajiny ma nejako neprekvapili ale sú mierne odlišné od európskych. Na cestách vidno autá najmä bielej či sivej farby. Len výnimočne sa dá zazrieť iná farba. Verejný priestor je udržovaný a čistý. Na rozdiel od Slovenska som nepostrehol pohodené žuvačky. Drobné odpadky sa tak ako asi všade váľali po chodníkoch. Avšak ich likvidácia mi prišla efektívnejšia ako u nás, keď vodným prúdom bol chodník vyčistený a nečistoty zachytilo smetiarske auto. Mierne viac odpadkov pri ceste bolo v Palestíne. Ulice sú tu zelené a všetky rastliny majú zabezpečený prísun kvapôčkovej vody cez hadice. Za veľké mínus považujem, že sa tu v podstate nerecykluje. Plasty sa tu hojne používajú a je tu stále štandard, že pri nákupe sa grátis zabalí nákup do plastovej tašky. Voda z vodovodu je pitná no aj tak som častejšie používal balenú vodu.
  • Ľudia, spoločnosť a jazyk. Izrael je svojim spôsobom verziou Spojených štátoch Amerických. Nielen vo väčších mestách, kde sa dá automaticky očakávať mix národností je vidieť, že obyvateľstvo sem prišlo z rôznych kútov sveta. Nápisy na dopravných tabuliach či vo verejnom priestore sú písané takmer vždy trojjazyčne – hebrejsky, arabsky a latinkou. Môžem potvrdiť, že sa tu takmer s každým dalo plynulo dohovoriť po anglicky. Je tu avšak veľmi často počuť ruština, pričom je tomu najmä preto lebo veľa Židov sa sem presťahovalo po rozpade Sovietskeho zväzu, keď sa počet obyvateľov štátu zvýšil takmer o tretinu. Ruštinu bolo takmer výhradne počuť na pláži v Eilate. Na uliciach či vo verejnej doprave často možno zazrieť ozbrojených vojakov a vojačky. Zbraň je vždy výrazná a meria približne meter. Najväčší kultúrny šok môžu vzbudzovať ortodoxní židia. Viac o nich nižšie pri opise Jeruzalema. V Izraeli sa platí Novým izraelským šekelom. Kurz je v súčasnosti približne taký, že za 1€ sa dostane 4 NIS. V zásade všade sa dalo platiť kartou. Po príchode som si chcel zabezpečiť aj SIM kartu s dátami. Výrazne neodporúčam kúpu na letisku, lebo ponúkajú nevýhodný balík za veľa peňazí. Bolo vhodné vyčkať a kúpiť to neskôr. Dáta sú tu lacné. Za 30 GB dát som zaplatil približne 13€. Potraviny v Izraeli sú k našim pomerom drahé. Ceny sú v podstate viac ako dvojnásobné slovenským. Až na výnimky nebolo vidieť na uliciach bezdomovcov. Ľudia tu sú veľmi nápomocní a častokrát aj sami od seba ponúkli pomoc (letisko, pošta). Na cestách naopak často autá trúbia, no pred priechodom pre chodcov hlavne v Eilate už na diaľku zastavia, aby dali prednosť. K mentalite Židov patrí aj úcta k demokracii, ktorá je silná čoho som bol svedkom, keď protestujúci išli vo vlaku z Tel Avivu do Jeruzalema, kde potom trvalo neskutočne dlho sa vymotať z železničnej stanice. Je tu časový posun jednej hodiny viac.
  • Strava. V Izraeli som skúsil aj pochutiny typické pre blízky východ. Šavarna sa podobá kebabu pričom miesto majonézy v nej bol humus. Šakšuka sa podáva na raňajky a ide o rajčinový pretlak s vajcami. Na raňajky sa taktiež konzumuje sladká halva, a podobá sa na mäkký turecký med. Len výnimočne je súčasťou raňajok šunka či salám. Raňajky sa podávajú od 7:30 do 10:00. Typickou potravinou je humus, ktorý sa je s pita chlebom a dobre chutí aj s falafelom. Typickým sladkým dezertom je kunafa, no lepšia výslovnosť je knaféé. Povrch bol cukrovo chrumkavý a vnútro tvorilo cesto so syrom. Alkohol je tu výrazne drahý – najlacnejšie víno sa dá kúpiť od 7€. Osviežujúcim a od teraz mojim obľúbeným nápojom je čerstvá šťava z granátového jablka. Cena pohára (menej ako 3 dcl) sa pohybuje medzi 5-6€. V Izraeli sú stále početné malé obchodíky, večierky, pričom sú aj rôzne špecializované – sú tu napríklad obchody s ruskými potravinami.

Video o dejinách Izraelu a Palestíny

  • Plán verzus realita. Vzhľadom na geografiu krajiny sa vybrali štyri miesta na prespanie odkiaľ sa robili lokálne výlety. Začalo sa s Haifou (výlet ku Galilejskému jazeru a obdeň do Akka), potom do centra krajiny, do Jeruzalema (samotné mesto, blízky Betlehem a jednodňový výlet v Mŕtvemu moru), južné letovisko Eilat a pred odchodom Tel Aviv. V Akku sa kúpil jednotný lístok do všetkých mestských múzeí a pamiatok (podkladnica v hradbách, rytierske sály, Okašiho galeria, rytiersky tunel a synagóga). Kultúrny šok som zažil v Jeruzaleme. Ten začal už spomenutým uvítaním na stanici plnej protestantov, kde bolo ťažké vyjsť zo stanice. V Jeruzaleme žije výrazné množstvo ortodoxných židov. Muži nosia bielu košeľu, čierny kabát, čierne nohavice z ktorých visia dlhé biele nite a na hlave okrem kippy majú výrazný klobúk. Tvár im pokrýva zväčša brada a nad spánkami im už od detstva rastú pramene vlasov, ktoré si hlavne z dlhej chvíle naťahujú čím sa im pramene krútia. Ženy majú pokrývku hlavy a obliekajú sa nevýrazne. Väčšinou ich možno zazrieť s kočíkom a množstvom detí. Ak má žena čas, napríklad čaká na MHD alebo sa v nej vozí, tak si vytiahne tóru a študuje text. Títo ľudia len zriedkavo majú smartfon a ešte stále skôr používajú tlačidlové telefóny. Ak som aj zazrel, že majú novšiu techniku, tak ju tiež využili na čítanie tóry alebo pozerali videá iných ortodoxných (možno to bol rabín). Muž k žene nie je veľmi nápomocný. V autobuse, ktorý je preplnený, si ako prvý sadne a žena márne hladá miesto kam zaparkuje kočík. Toto správanie, hluk a tlačenica v jeruzalemských autobusoch mi neboli sympatické a ma to unavovalo. Všetci ľudia v tomto meste nečakajú na to čím niekto z vozidla vystúpi – hlavne, že oni prví nastúpia. Jeruzalem má pekné a významné pamiatky ale nemám záujem sa sem už vrátiť pre odlišnú atmosféru spôsobenú silnou religiozitou. Nepekná spomienka mi zostane na Izraelské múzeum, kde som mal dovolené natáčať no neodbytná security pani mi nedovila používať moju kamerku. Vraj preto že je na (podotýkam krátkej) rukoväti a to by otravovalo návštevníkov. Po výmene názorov som radšej múzeum nenavštívil. Ďalšou zastávkou, kde som narazil na realitu bol Betlehem. Autobus z Jeruzalema zastavil pred bránou do Palestiny. Tu sa ľahko prešlo pešo na druhú stranu, kde už čakali neodbytní arabskí taxikári. Žiaľ, cesta od vstupu do krajiny do centra mesta bola pre múr komplikovaná, a preto sa využili ich služby. Správnu pešiu trasu som zaznačil do hore-uvedenej mapy. Ostatní obyvatelia Palestíny už boli milí, ba aj vtipkovali. Na ceste späť izraelská strana už vykonávala prehliadku pri vstupe do štátu. V Ein Gedi som zostal prekvapený, že sa mohlo do oázy vstúpiť len po prvý vodopád (asi 5 min chôdze). Je tomu preto, lebo pred 2 týždňami odpadla skala, ktorá zabila chlapčeka, a teraz sa tam zabezpečujú stabilizačné práce. Vstup do vody Mŕtveho mora nebol ničím výnimočným. Brodilo sa chvíľu vo vode. Rozdiel nastal až keď som si išiel ľahnúť na chrbát. Vtedy som sa cítil ako nafukovačka, ktorá doslova vystrelila na hladinu. Povlak kože ostal po chvíli mlazgavý. Vo väčšej hĺbke boli na dne vidieť výrazné kryštály soli. Odporúča sa preto ísť do vody v obuvi, aby neprišlo k poraneniu. Krvácať v takejto slanej vode by nebolo nič príjemné. Červené more nemalo takmer žiadne vlny, voda bola priezračná a osviežujúca a vstup kvôli kamienkom bol bolestivý. Z Eilatu sa dá spraviť výlet do jordánskej Petry. Vstup cez hranice je časovo náročný, a preto sa nevypláca to absolvovať ako je jednodňový výlet. Ponúkané ceny dvojdňových výletov (obsahuje poplatky za prechod hraníc, raňajky, nocľah a preprava na miesto - čiže nie vstup do Petry a ostatné jedlo) začína od 300€. Tel Aviv ma príjemne prekvapil svojou uvoľnenou atmosférou. Obchody tu boli otvorené aj cez šabat, ľudia tu venčili veľkých psov a miestami bolo cítiť závan marihuany. Pláž bola piesočná a  bola plná ľudí, ktorí si užívali slnečné chvíle a veľa z nich športovalo. More malo príjemné vlny, v ktorých sa horšie plávalo no skôr sa v nich dobre skákali 

Vyčíslenie výletu / financovanie

Výlet do Izraelu a Palestíny na jednu osobu (išlo sa vo dvojici) od 9.9. do 23.9.2023 vyšiel na 1987,20,- €. Jednotlivé položky výletu stáli takto:

Preprava:

436,11

,-€,

čo predstavovalo

21, 9%

výdajov.

Ubytovanie:

1046,61

,-€,

čo predstavovalo

52,7%

výdajov.

Strava:

277,29

,-€,

čo predstavovalo

14,0%

výdajov.

Vstupy:

101,3

,-€,

čo predstavovalo

5,1%

výdajov.

Suveníry:*

107,17

,-€,

čo predstavovalo

5,4%

výdajov.

Iné:**

18,75

,-€,

čo predstavovalo

0,9%

výdajov.

Zvýšilo mi:

2

NIS





*Zo suvenírov som nakúpil: pohľadnice a ich následne poslal na pošte, náboženské drobnosti, sladkosti, magnetku, kozmetiku a soľ z Mŕtveho mora.
**Medzi ostatné náklady patrila: SIM karta a dobrovoľný príspevok v kostole.

Insert title here
  • Popisok 1
  • Popisok 2

Photos by Filip Jurovaty


1 - Betlehem; 2 - Ein Gedi; 3 - Masada; 4 - Ein Bokek; 5 - 6 Eilat; 7 - 9 - Tel Aviv


Záver

Po dovolenke v slnkom zaliatom kraji, kde leží Izrael a Palestína môžem pravdivo tvrdiť, že som zažil čas na atraktívnych miestach na spoznávanie ale aj na oddych. V krajine sú miesta spojené s náboženstvom a kultúrou židov, kresťanov aj moslimov, nádherné pláže, ruch veľkomesta ale aj prekvapivo krásna príroda ukrytá v drsnom prostredí. Po tejto skúsenosti už môžem povedať, že poznám kolísku západnej civilizácie, poznám Izrael a Palestínu.



utorok 6. júna 2023

Po tajuplnom Rumunsku

 

Hunedoara

Keď si vyberám kam vycestovať, tak sa pozerám na to či krajina môže ponúknuť zaujímavé miesta a či jej je kultúra niečím pre mňa zaujímavá. Na mojom cestovateľskom zozname sa takto ocitlo aj Rumunsko. Úmysel sem vycestovať exitoval podobne ako pre Portugalsko už od čias štúdia na vysokej škole. Prvý plán navštíviť krajinu upírov sa zrodil v roku 2015. Hlbšia a prepracovanejšia verzia spoznať celú krajinu vznikla na prelome rokov 2021/22. Do Rumunska sa preto malo ísť v roku 2022. To však nevyšlo a nakoniec sa podarilo sem ísť až na jar 2023. O tom čo mi výlet ukázal sa dočítate nižšie, no už teraz si môžete spraviť prvý dojem pozretím fotiek v tomto fotoalbume.

 

V článku sa dozviete

 

Dôležité informácie pred cestou

Harmonogram

Zaujímavosti

Vyčíslenie / financovanie

 

cestopisné video

Dôležité informácie pred cestou

Keďže Rumunsko leží podobne ako Slovensko v Európe a je aj členom Európskej únie (hoci nie v Schengenskom priestore), tak sa nevyžaduje pred cestou obšírnejšia príprava ako tomu bolo napríklad na poslednom výlete do Afriky. To znamená, že nebolo potrebné očkovanie ani lekárske vyšetrenie. Nakoľko som chcel spoznať krajinu do hĺbky a nechcel som len vidieť hlavné mesto s pár turistickými atrakciami v okolí, tak bolo rozhodnuté, že do krajiny sa nepôjde letecky, ale išlo sa autom. Čas výletu bol stanovený na neskorú jar, kedy je vonku teplo, nie však horúco, a nie je všade ešte veľa turistov. Tomuto ročnému obdobiu zodpovedalo aj oblečenie, ktoré prevažne tvorilo krátke tričká, kraťase a športová obuv. Pred cestou som skontroloval či mám všetky potrebné doklady, techniku, nabíjačky, lieky a kozmetiku a zamenil aj časť hotovosti na rumunský lei.

 

Harmonogram

Harmonogram výletu bol odlišný od posledných spoznávačiek, kde som sa snažil držať pomer 2/3 aktívnej dovolenky a 1/3 oddychu pri vode. Môže za to tvar krajiny a spôsob cestovania autom, kedy aj po dosiahnutí Čierneho mora existovala dlhá cesta na Slovensko s pár zastaveniami. Dovolenka v Rumunsku bola preto viac o spoznávaní a oddych bol hlavne v strede výletu. Plán výletu vyšiel na 9,5 dňa. Počasie vyšlo, bolo slnečno a polooblačno, len dva krát prišla búrka aj to počas presunu. Výnimočne sa stalo, že sa navštívili všetky miesta výletu. Cestopisné video nižšie ukáže detailnejšie krásy výletu no pre úplnosť zhrniem harmonogram:

  1. deň: cesta z Bratislavy do Oradey
  2. deň: Oradea, Kluž, Salina Turda
  3. deň: Turistika v Cheile Turzii, Biertan, Sighișoara
  4. deň: Saschiz, Archita, Viscri, Homorod, Rupea, Bran a Brašov
  5. deň: Peleș, Bukurešť (skanzen a mesto)
  6. deň: Bukurešť (parlament a múzeum)
  7. deň: oddych v Eforie Nord a Konstanca
  8. deň: Horezu, Sibiň
  9. deň: Hunedoara a Temešvár
  10. deň: Arad, Nadlak a cesta do Bratislavy 

Insert title here
  • Popisok 1
  • Popisok 2

Photos by Filip Jurovatý


Cheile Turzii - Kluž - Salina Turda - Cheile Turzii - Biertan - Sighișoara - Viscri - Bran - Brašov

 

Zaujímavosti

·       Podnebie, prostredie a cesty. Rumunsko sa v tomto ohľade nelíši toľko od Slovenska. Podnebie bolo len o pár stupňov teplejšie ako v tom čase na Slovensku. Cesty sú takisto podobné, čiže občas v dobrej kvalite občas v strašnej a sem tam sa vyskytne diaľnica, a sem tam miesto auta po nich ide kôň s povozom. Okrem toho pri cestách sa často vyskytujú opustené psy a taktiež v prírode sa často pasú stáda oviec. Najhoršia doprava je v Bukurešti. Je tam veľa bulvárov, ktoré ústia do mohutných kruhových objazdov a autá na seba stále vytrubujú. Na prostredí krajiny badať rozdiel, že ide o východnú Európu a Balkán. Väčšina panelákov tu nie je zateplená alebo ak je, tak veľmi kuriózne – byt po  byte. Nemusí byť teda celá budova zateplená ale len jej časť, čo vytvára bizarný pohľad. Domčeky sú aj ošarpané, aj udržiavané, no tunajšou špecialitou boli mohutné rómske „pagody.“ Milo ma prekvapila čistota ulíc, bez nečistôt a s veľmi kvalitne udržovanou zeleňou. Všadeprítomné boli rumunské zástavy. Vyskytovali sa hojne na uliciach ale aj na rodinných domoch.

·       Spoločnosť, ľudia a jazyk. Ľudia tu sú takisto podobní Slovákom, no azda trošku milší. Na turistických miestach, reštauráciách a hotelov ovládali angličtinu. Nebol komunikačný problém. Všade sa dalo platiť platobnou kartou. Nachádzajú sa tu obchodné reťazce známe aj na Slovensku.

·       Strava. Počas výletu som mal raňajky na hoteloch, počas dňa riešil hlavne snacky a hlavné jedlo väčšinou prišlo až po zložení sa na hoteli na koncu dňa. Vyskúšal som aj miestne špeciality. Veľmi chutná bola tradičná polievka csorba ako aj jahňacie stehno so zemiakmi na rozmaríne. Prekvapilo ma, že takmer všade podávali raňajky najskôr až po 8:00.



dejepisne video

Vyčíslenie / financovanie výletu

Výlet do Rumunska na jednu osobu od 26/27. mája 2023 do 4. júna 2023 vyšiel na 663,71,-€. Údaje sú uvedené iba v eurách na jednu osobu – sumy boli podľa potreby rozrátavané medzi štyroch výletníkov. Jednotlivé položky výletu stáli takto:

 

·       Preprava (benzín, parkovné, diaľničné známky v Maďarsku a v Rumunsko, taxi, mýto cez dunajský most): 91,90,-€, čo predstavovalo 13,8 % výdajov.

·       Ubytovanie: 241,50,-€, čo predstavovalo 36,4 % výdajov.

·       Strava: 201,30,-€, čo predstavovalo 30,3 % výdajov.

·       Vstupy: 77,80,-€, čo predstavovalo 11,7 % výdajov.

·       Suveníry (magnetky a sladkosti): 49,-€, čo predstavovalo 7,4 % výdajov.

·       Zvýšilo mi 12,- RON (približne 2,21,-€), čo predstavovalo 0,4 % výdajov.

 

Poistenie som tento krát do výdajov neuviedol, lebo som mal zaplatené celoročné cestovné poistenie, no rozhodne ho odporúčam ako povinný náklad pred cestou.

 

Insert title here
  • Popisok 1
  • Popisok 2

Photos by Filip Jurovatý

Peleș - Bukurešť (skanzen a parlament) - Konstanca - Horezu - Sibiň - Temešvár - Nadlak

 

Rumunsko je krajina, kde som zavítal k podobným lákadlám ako k tým, ktoré sú Slovensku a to za tajuplnými hradmi, do hornatej zalesnenej krajiny, k očarujúcim mestám a zachovalým vidieckym stavbám. Avšak je to odlišná krajina opradená povesťami. Niektoré príbehy sú vymyslené úplne a iné nemajú k pravde ďaleko no všetky potvrdzujú povesť krajiny, že ide o jeden z najtajuplnejších kútov východnej Európy.




sobota 10. decembra 2022

Za slonmi ale aj oceánom do africkej Tanzánie

Slony Africké v Národnom parku Tarangire

 Ani sám neviem prečo, ale vždy ma fascinovali africké divé zvieratá, z ktorých sa najviac vynímajú slony. Už som navštívil rôzne kúty sveta no väčšinou som objavoval len kultúrne pamiatky. Práve preto som sa rozhodol mať tentokrát inú motiváciu pri cestovaní a spoznať divočinu, ktorá sa mení a žiaľ, tiež pomaly stráca. Z toho dôvodu moje posledné kroky smerovali začiatkom decembra 2022 za slonmi ale aj teplým oceánom na čierny kontinent, do Tanzánie. Všetky fotky z výletu sú v tomto fotoalbume.

 V článku sa dozviete:

Dôležité informácie pred cestou

Harmonogram

Zaujímavosti

Vyčíslenie výletu / financovanie

Cestopisné video o potulkách po Afrike

 Dôležité informácie pred cestou

Hoci Afrika môže vyzerať exoticky a mnohí môžu mať obavy tam vycestovať, tak myslím si, že Tanzánia je bezpečná a k turistom veľmi priateľská krajina. Najvhodnejší čas k vycestovaniu sa odporúča počas našej zimy čiže od decembra do konca februára. Tanzániu som navštívil na začiatku decembra. Ceny všetkého v období vianočných sviatkov a Nového roka bývajú vyššie.

Pred cestou na kontinent (nie na ostrov Zanzibar) sa odporúča absolvovať očkovanie voči žltej zimnici a chrániť sa pred maláriou. V praxi bolo po prílete na Medzinárodné letisko Kilimanjaro vyžadované predloženie očkovania na žltú zimnicu ako aj vykonané kroky voči COVID19 (očkovanie / testy pre neočkovaných). Repelent proti komárom som používal len na safari a antimalaríka hoci sa majú doužívať aj po odchode z rizikového miesta som vysadil skôr. Prikláňam sa k názoru, že v Tanzánii nie je potrebné celkovo počas výletu používať antimalariká.

Do Tanzánie som teda vycestoval s nasledujúcimi dokladmi / písomnosťami – pas, covid pas, medzinárodný očkovací preukaz a víza.

Úradnou menou je tanzánijský šiling. Takúto menu vám na Slovensku nezamení žiadna banka ani zmenáreň a preto sa odporúča vycestovať do krajiny s hotovosťou – eurá alebo doláre. Po prílete som časť hotovosti zamenil a nechal si aj časť dolárov a platil podľa potreby.

Pred odchodom je dôležité sa dobre nabaliť. Okrem hore uvedených vecí odporúčam nabaliť:

·       fotoaparát s dobrým priblížením. Sprievodca na safari môže jazdiť len po vyjazdených cestách a zvieratá sú preto často ďaleko. Dobré priblíženie často supluje ďalekohľad a spravíte s ním aj kvalitné fotky.

·       cestovný adaptér (pre Spojené Kráľovstvo), ktorý som rovno doplnil o rozdvojku, a mohol tak vždy nabíjať notebook, mobil aj kameru.

·       lieky a zvlášť zamerané na lieky na trávenie.

·       kozmetika. Tanzánia leží pri rovníku čiže treba mať opaľovací krém s vysokým UV faktorom a veľmi odporúčam telové mlieko na hydratovanie pokožky

·       oblečenie. Hoci sa to nezdá, treba byť pripravený na chlad aj horúčavy a preto treba teplé aj ľahké oblečenie. V mojej výbave boli okrem tričiek, košieľ, ponožiek a spodnej bielizne nasledujúce: 1x nohavice, 1x tenisky, 1x sveter 1x ľahká vetrovka 1x slnečné okuliare, 1x čapica, 1x šľapky, 1x plavky; 1x pyžamo a 1x uterák. Najskôr som si myslel, že teplé oblečenie hneď zabalím po príjazde no nestalo sa tomu. Teplé oblečenie som využil hlavne pri prespávaní na safari – rána vedia byť naozaj chladné. Jediné čo som zistil, že mi chýbalo boli štuple do uší. Veľmi by sa mi hodili pri spaní v stane, keď som sa budil na každé zašuchotanie vetra o stan. Uterák som potreboval len pri prespávaní na safari v národných parkoch. Spacák bol zabezpečený no bez vankúša – tu som sa vynašiel a použil som oblečenie, ktoré som dal do plátennej tašky a mal tak provizórny vankúš.

Insert title here
  • Popisok 1
  • Popisok 2
  • Popisok 2
  • Popisok 2
  • Popisok 2
  • Popisok 2
  • Popisok 2
  • Popisok 2
  • Popisok 2
  • Popisok 2
  • Popisok 2
  • Popisok 2

Photos by Filip Jurovatý


1 - 4 Národný park Tarangire; 5 - 10 Národná park Serengeti; 11 camp; 12 masajská boma / dedina

Harmonogram

Harmonogram výletu bol stanovený až na 13 dní a bol výnimočný tým, že som výlet nepripravoval sám ale išiel s cestovkou – Dream Africa. Chronologický prehľad najlepšie vystihuje cestopisné video no pre úplnosť zhrniem plán výletu:

1. deň:                odchod navečer z Bratislavy do Viedne a let do Addis Abeba, Etiópia

2. deň:                prílet do Etiópie a následne odlet a nocovanie v Arushi pod Kilimandžarom

3. deň:                Národný park Tarangire

4. deň:                Národný park Serengeti

5. deň:                Národný park Serengeti a návšteva masajskej bomy/dediny

6. deň:                Národný park Ngorongoro a presun na Zanzibar

7. deň:                Stonetown

8. – 11. deň:      Rezort na východnom pobreží Zanzibaru

12. deň:              poobedný presun na letisko

13. deň:              ranný prílet do Európy

Počas výletu vyšlo pekné teplé počasie a výnimočne som stihol vidieť všetky zastávky.

Zaujímavosti

Vo videu neodzneli niektoré poznatky, o ktoré sa sumárne ešte rád podelím:

·       Podnebie a poloha. Tanzánia sa nachádza na južnej pologuli. Bola to moja prvá cesta do tejto hemisféry a preto som sa každú noc pozeral na hviezdy a súhvezdia, ktoré boli úplne odlišné od tých čo vidíme na Slovensku. V Afrike som uvítal v tomto ročnom období, že tu bolo o mnoho viac slnečných hodín. Východ a západ slnka je tu celoročne takmer v rovnakom čase, čiže úsvit je okolo 6:00 a k zatmeniu príde od 18:00 do 19:00. Krajina je pestrá na podnebie. Za nevýhody považujem suché časti, kde bol extrémne silný prach, ktorý mohol škodiť mojej videotechnike.


·       Životné prostredie. Táto krajina je v tejto oblasti plná protikladov. Prvým z nich sú cesty. Hlavné línie spájajúce krajinu majú takú úroveň, že o takej sa ani v našom európskom Slovensku nemôže snívať - bez škrabanca, sú široké, prvky na spomaľovanie, prechody pre chodcov a pod. Naopak cesty v správe obcí a tie, ktoré križujú národné parky sú na tak zlej úrovni, že je až nutnosť sedieť v obrovskom jeepe. To nám aj tak nepomohlo a dostali sme beztak dva krát defekt. Ochrana prostredia je tiež protichodná. Spomenutý jeep, v ktorom som prežil štyri dni na safari bola stará rachotina pamätajúca Československo. Nielen, že dostal defekty ale dokonca mu občas skapal motor. Pri jednom takomto incidente sme vyšli z auta a niektorí cestujúci si odbehli na potrebu. To sa žiaľ v národnom parku nerobí, pristihol ich ranger a náš sprievodca dostal zákaz vstupu do parku na ďalšie tri mesiace. Naopak mimo národného parku sa o bordel nikto nestará. Všade, a to aj v oceáne, sú pohodené plasty. Posledné zaujímavosti týkajúce sa krajiny sa týkali dodávania elektriny. Inými slovami boli tu časté výpadky a to najmä počas dňa – v noci už to bolo stabilné.

·       Ľudia. Či už miestni alebo turisti na safari ovládali angličtinu a to či už perfektne alebo aspoň rukami nohami. Miestni ľudia ma tak neprekvapili, keďže som už mal v minulosti skúsenosť s exotickou krajinou. Ľudia sú tu prívetiví, niekedy až moc otravní a cudzinec je pre nich chodiacia príležitosť vydolovať extra peniaze. Ľudia tu často počas dňa postávali na uliciach, alebo predávali rôzne drobnosti od banánov až po satelitné kotúče alebo, a to hlavne na kontinente, pásli kozy a dobytok. Na safari som sa v jeepe stretol s mixom národností – Fínsko, Nórsko, Nemecko, Južná Kórea, USA a Argentína. Osobitne musím spomenúť Američana s aziatskym pôvodom Tonyho. Táto osoba je neopísateľný fenomén, jadrový fyzik a vlastník fabriky na ohňostroje. Nikto mu nerozumel a radšej ani nechcel (spomínal, že odtiaľto ide to Malaka – čo nakoniec vysvitlo že je Monako), ku všetkému sa vyjadroval, stále sa usmieval a bol proste veľmi veľký podivín.

·       Slang. Každý obyvateľ Tanzánie sa k vám prihovorí slovami Hello, či svahilskými Jambo/Mambo a pridá, tak ako v Amerike frázu How are you, na ktorú sa ani tu nečaká odpoveď, resp. sa len odpovie dobre. K ďalším frázam, ktoré skôr či neskôr budete počuť je karibu – vitajte, hakuna matata – nemaj starosti a moje najobľúbenejšie pole pole (vyslovuje sa mäkko) čo znamená spomaľ, no skôr mi to pripomína španielske mañana, lebo tu má každý na všetko čas a nestresuje sa.  V Tanzánii sa oslovuje menom a nie priezviskom čiže ma volali Mr. Filip.

·       Strava. Raňajky neboli nikdy vo forme švédskych stolov a na moje pomery boli skromné. Jedlo bolo chutné a častá príloha bola ryža, cestoviny no najmä zelenina. Ovocie bolo sladké, šťavnaté a bolo ho vždy dostatok. Pil som len balenú vodu, ktorá je len neperlivá. Nenašiel som tu ich domáce sladkosti, ktoré by som mohol doniesť ako suvenír a preto som to vyriešil kúpou korenia, kávy Kilimanjaro a čaju. 

Video o dejinách Tanzánie

Vyčíslenie výletu / financovanie

Výlet do Tanzánie na jednu osobu od 28.11. do 10.12.2022 vyšiel na 3140,47,- €. Jednotlivé položky výletu stáli takto:

Cestovka (víza, ubytovanie, preprava, safari, provízia pre cestovku):

2511,-€

Poistenie:

114,92,-€

Zdravie (antimalariká, repelent, očkovanie na žltú zimnicu):

106,-€

Preprava na letisko Viedeň: 

10,85,-€

Platby v hotovosti*

311,-€

Platby kartou (strava v rezorte a daň za ubytovanie)

86,7,-€


 *Do Afriky som si bral 280,-$ (279,3,-€) a 70,-€. Eurá som si zamenil na tanzánijské schilingy (TZS) a neskôr aj niektoré doláre. Kurz v tomto čase bol približne taký, že za 4,-€ ste dostali 10 000 schilingov. Za hotovosť som nakúpil nasledovné veci: sim karta – 80 000 TZS; sprchový gel + opaľovací krém + telové mlieko – 48 500 TZS; pizza – 15,-$; masajská dedina – 15,-$; sprepitné sprievodcovi na safari – 50,-$; sprepitné kuchárovi na safari – 20,-$; pečivo – 2500,- TZS; výstava obchodu s otrokmi vo Východnej Afrike – 11 500,- TZS; korenie – 20 000,- TZS; balená voda – 3000,- TZS; výstava Freddieho Mercuryho – 8,-$; indický obed  18 000 TZS,-; korytnačky na Prison Island – 27,-$; sprepitné kapitánovi – 3000,-TZS; magnetka – 7000,- TZS; zanzibarská pizza – 10 000,- TZS; kultúrne podujatie – 20 000,-TZS; balenie kávy – 15 000,- TZS; magnetka – 9000,- TZS; plávanie s korytnačkami – 10,-$; panthenol – 10,-$; drink a jedlo po check out-e v rezorte – 25,-$; drobnosti na letisku – 11,-$. Okrem toho mi zvýšili nejaká hotovosť z pôvodného rozpočtu a to a 39,-$ a 17 750,- TZS, ktoré si nechám ako suvenír.

Insert title here
  • Popisok 1
  • Popisok 2
  • Popisok 2
  • Popisok 2
  • Popisok 2
  • Popisok 2
  • Popisok 2
  • Popisok 2
  • Popisok 2
  • Popisok 2
  • Popisok 2

Photos by Filip Jurovatý


1 - 2 Waikiki Resort Zanzibar; 3 - 6 Národný park Ngorongoro; 7 - 11 Stone Town

Záver

Návšteva Afriky mi ukázala zase niečo nové. Mohol som zažiť stále živú tradičnú kultúru, preskúmať pamiatky spojené s obchodom korenia či otroctva, užiť si pokoj na pohľadnicových plážach a obdivovať v jedinečných národných parkoch divoké zvieratá, no najmä slonov, s ktorými sa spája aj milé prirovnanie mať pamäť ako slon. Verím, že po cestovateľskom zážitku mi ešte dlho zostanú spomienky ako slonom na moje dojmy a pocity aké som mohol zažiť len na návšteve v Tanzánii.