Translate

utorok 21. augusta 2018

Štyri ročné obdobia Záhoria: video


     V nadväznosti na predošlé články o Záhorí si môžete na tomto mieste pozrieť finálne dielo. Ide o jedno video, ktoré zahrňuje významné miesta môjho rodného kraja a zároveň sa na celý región pozerá postupne v priebehu celého roka čím zachytáva kraj v každom ročnom období.
     Na tomto projekte som sa však nepodieľal sám a preto moje poďakovanie patrí viacerým osobám. V Senici ďakujem pánovi Petrovi Pivákovi za výklad v Škodáčkovom mlyne. Podobne ďakujem za výklad v pamätnej izbe v Hlbokom pani Tomášovej. Za spoluprácu pri cestovaní ďakujem Tomášovi Skalovi, ktorý so mnou prešiel Korlátko, Plavecký Peter, Plavecký hrad, výstup na Vysokú a jesenné Smrdáky ako aj Ľubke Oravskej so Silviou Rehákovou, s ktorými som prešiel Borský Mikuláš. Ďalej ďakujem za výklad pani Pecinovej v Kopčanoch a Gbeloch a Irene Reptovej v Prietrži. Takisto nesmiem zabudnúť na pani Pagáčovú, ktorá mi ukázala mlyn v Podbranči. Záverom patrí moje poďakovanie Barbare Braunovej, lebo len vďaka jej ochote ste mohli počúvať komentár k videu.


     Budem veriť, že video vo vás zanechalo dobrý dojem a preto budem veľmi vďačný ak ho podporíte like-om a tiež sa o krásy Záhoria podelíte priateľom, tak že toto video budete ďalej zdieľať.

piatok 17. augusta 2018

Štyri ročné obdobia Záhoria: leto

Panoráma Skalice z kalvárie
Blíži sa finále
     Aj keď sa v poslednom čase rozdiele medzi ročnými obdobiami stierajú, tak stále môžeme tvrdiť, že rok má štyri ročné obdobia. Posledná časť, ktorá vám utvorí ucelený obraz o Záhorí bude preto zameraná na najteplejšie obdobie roka, na leto. Práve tento čas väčšina z nás využíva na nejakú dovolenku, výlet či odpočinok pri vode. Práve v znamení poslednej zmienenej vody sa bude niesť aj tento článok, hoci pre Záhorie nie je typická nejaká výrazná vodná plocha. Nabaľte si preto do batoha krém na opaľovanie, plavky, veľa pitnej vody a vyrážame do cieľovej rovinky!

Kráľovské leto pri potoku, umelom jazere alebo pri rieke?
     Symbolický ale aj skutočný okruh po Záhorí dokončíme v jeho severozápadnej časti. Pre túto oblasť nie sú geograficky typické ani hory Malých Karpát či piesková nížina s borovicami. Za to by ste tu našli mierne kopce a nížinu formovanú pri štátnej hranici dominantnou riekou Moravou. K tomu všetkému z historického hľadiska má práve táto časť Záhoria najväčšiu spojitosť s panovníkmi a to už od čias Veľkej Moravy až po Habsburgovcov.

Kopčany
Odľahlý mlyn 
     Aj keď mlyn v osade Trajlínky nepatrí k známym turistickým atrakciám rozhodol som sa ho tiež spomenúť v tomto projekte. Podľa môjho názoru tieto vidiecke stavby ležiace ďaleko od civilizácie, sú výnimočné práve svojou odľahlosťou a tým, že sa v nich čas akoby zastavil. Takéto budovy dostali šancu vyhnúť sa premenám doby a zároveň sú osamotením majákom niekde pri potoku v obkľúčení boru a pastvín s kravami. Tu vás nebude otravovať žiaden turista, možno iba tak husi prebiehajúce cez chodník. Je však tiež pravdou, že tu možno nebudete mať čo po chvíli obdivovať ale to asi aj pri nejakom pamätníku, ktorým sú v podstate aj tieto osamotené budovy. 

Tri štáty
     Náš prvý kontakt s hraničnou riekou Moravou počas putovania po Záhorí zažijeme, na jednom špeciálnom mieste. Ide o trojštátie, čiže o bod v ktorom sa stretajú hranice troch štátov. Tento bod by ste našli v mieste, kde sa rieka Dýje vlieva do Moravy. Vďaka takto stanovenej hranici ľahko odhalíte ktorý trojuholník zeme patrí Rakúsku, ktorý Česku a ktorý Slovensku. Na slovenskej strane tu k tomu nájdete aj sochu, ktorá má pripomínať absurdnosť minulého režimu a na skutočnosť, že týmto miestom viedla železná opona.

Len jedna ropa
     Odbočíme na chvíľu od rieky Morava a budeme teraz skúmať miesto spojené s inou tekutinou a to ropou. Hoci tento nerast nie je typický pre Slovensko, tak v meste Gbely stále stojí pamätník k prvému ropnému vrtu na území Československa ako aj metské múzeum.

Najstarší dochovaný na Slovensku
     Počiatky štátnosti Slovenska sú preukázateľne späté s ranofeudálnym štátom Veľkej Moravy. Avšak problém spočíva v tom, že nám z tohto obdobia ostalo len pramálo pamiatok. Veď niet sa čo čudovať, keď tento štátny útvar existoval v 9. storočí. Z toho dôvodu môže byť Záhorie hrdé, že sa jedna taká stavba na jeho území nachádza. Nie je to naozaj hocijaká stavba ale kopčiansky kostol je najstarším na Slovensku. V dedine sa ešte k tomu nachádza žrebčín, ktorý bol súčasťou kráľovského komplexu neďalekého Holíča. Žrebčín sa postupne rekonštruuje a zväčšuje svoje výstavné priestory.

Sídlo Márie Terézie
     Hlavnou dominantou mesta Holíč je ich zámok. Sídlo obklopené vodnou priekopou a kedysi aj francúzskymi záhradami vzniklo prestavaním pôvodného vodného hradu. Najväčšiu slávu zažila národná kultúrna pamiatka v čase panovania Márie Terézie kedy tu trávila svoj čas. Teraz tu môžete čas stráviť na rôznych podujatiach akými je napríklad stredoveký festival Rotenstein. Ďalšou stopou Habsburgovcov v meste je budova keramickej manufaktúry Majolika, pri ktorej ležia zvláštne megality. Okrem tradičných kresťanských stavieb sa za mestom vypína ešte jeden unikát a to veterný mlyn Povjetrňák. Ak vás však nezaujíma až tak história a architektúra, skúste zavítať do Holíča aspoň počas dní hudobného festivalu Cibuľa fest.

Insert title here
  • Popisok 1
  • Popisok 2
Photos by Filip Jurovatý

1 - trojmedzie; 2 - makové pole; 3 - Gbely; 4-5 - Kopčany; 6-7 - Rotenstein; 8-10 - Skalica

Kráľovské mesto na záver
     Záhorie má nielen svoje typické plodiny ale aj gastronómiu. Hoci si trdelník privlastňujú rôzne národy strednej Európy, tak ochrannú známku k tejto sladkej pochúťke má len Skalica, teda poznáme skalický trdelník. Avšak to nie je jediná pochúťka slobodného kráľovského mesta obohnaného stredovekými hradbami. Blízke vinice stoja za ďalšou európskou ochrannou známkou a to za označením skalický rubín. Krásne historické centrum mesta ponúka veľa pamiatok no tá najznámejšia leží za jeho hradbami a volá sa Rotunda sv. Juraja. Nuž a aby sme dokončili tento letný diel pri vode, tak za mestom sa môžeme preplaviť na Moravu z prístavu na Baťovom kanále.

Kruh sa uzavrel
     A je to tu drahí priatelia! Ak ste sa prečítali množstvom textu až sem verte, že ste už takmer na konci. Nie však života ale len tohto projektu, v ktorom som vám hádam čo najlepšie predstavil hlavné atrakcie rodného kraja zatiaľ prostredníctvom fotky a textu. Môžete sa však tešiť na veľké finále a to na jedno video, ktoré vás prevedie všetkými krásami Záhoria.

štvrtok 9. augusta 2018

Štyri ročné obdobia Záhoria: jar

Habánska kaplnka vo Veľkých Levároch
Všetko začína
     Nový začiatok. Asi týmto spojením by som zhrnul, čo pre mňa predstavuje jar. Všetko sa preberá doslova zo spánku, dni sú konečne dlhšie, sivú oblohu rozžiari slnečný svit, kopovité oblaky sa kĺžu po oblohe a všade kvitnú pestrofarebné kvety, na ktoré mám však žiaľ alergiu. Posledné roky bolo pre mňa toto obdobie zakázaným časom. Teda obdobím keď som sa musel učiť a do prírody som vychádzal sporadicky. Tento rok som však konečne dostal trošku viac príležitosti a využil ju na priblíženie ďalšej časti Záhoria.

Borovice, piesok, púte a jar
     V prezentácii Záhoria sa postupuje ďalej v smere hodinových ručičiek. V tomto diele vám preto v podstate ukážem hlavne to, čo ukrýva Borská nížina a najmä okres Malacky. Začneme poslednými pamiatkami na úpätí Malých Karpát a budeme postupovať z najjužnejších častí na severozápad do miest, kde je všade piesok a borovice.  
Zelé čiže kapusta
     V čase keď príroda sa pozvoľna preberala zo spánku som nesedel doma ale prišiel do mesta Stupava. Na konároch sa v tom čase objavovali prvé pupene, vzduch bol konečne teplejší a na zemi sa objavili prvé snežienky a medvedí cesnak. Moje kroky po meste smerovali k hlavným dominantám mesta. Pofotil som preto kaštieľ, námestie s kostolom, synagógu a pár meštianskych domov. Čo som však necvakol v tomto ročnom období bolo zelé, čiže kapusta. Tú si domáci radi uctia aj počas tradičných Dni zelá.

Tajomstvo Karpát
     Neďaleko Stupavy sa týči hrad Pajštún. Zrúcanina sa nachádza na výraznej skale na ktorej môžete obdivovať hlavne zachovalé krakorce (prečnievajúce murivo). Nie je to však jediná stredoveká stavba ukrytá v tomto lese. Blízko Pajštúnu by ste tiež našli malú obrannú stavbu s názvom Dračí Hrádok. Žiaľ z tejto už ozaj ostalo len nepatrné množstvo. Ak sa ale z nej porozhliadnete, tak uvidíte na východ údolie. To nesie názov Medené Hámre a okrem kameňolomu v ňom nájdete vraj ľahko prístupnú jaskyňu či previs s poetickým názvom Notre dame. Žiaľ ja som po nej pátral už druhý krát v živote a zase som ju nenašiel! Na turistických mapách nie je a tá čo tam v blízkosti je označená je len menšia jaskyňa, brhloh. Tak snáď niekedy do tretice!

Mariánska púť
     Názov dediny Marianka nie je náhodný. Jeho pôvod by sme mohli odvodiť od mariánskeho kultu, ktorý tu vznikol na základe legendy z prvej polovice 11. storočia. Z toho dôvodu môžeme právom tvrdiť, že Marianka je najstarším pútnickým miestom na Slovensku. Život tejto obci vdýchli Paulíni, ktorí tu mali svoj kláštor. Tí však museli po reforme Jozefa II. opustiť dedinu a kláštor sa neskôr premenil na kaštieľ.

Insert title here
  • Popisok 1
  • Popisok 2
Photos by Filip Jurovatý

1 - Malacky ; 2-3 - Veľké Leváre; 4-7 - Šaštín; 8-9 - Borský Mikuláš; 10 - Pajštún

Prasa v erbe
     Pravdepodobne maďarské slovo malac čo znamená prasa sa stalo predlohou pre názov mesta Malacky. Asi teda nebude náhoda, že diviaka by ste našli aj v mestskom erbe. Ak zavítate do tohto mesta tak tu nebude mať veľa príležitostí obdivovať miestne pamiatky lebo je ich málo. Čo však patrí k ikonám mesta je určite Pálffyovský kaštieľ, maurská synagóga a čierny kláštor.

Zase Habáni
     Podobne ako v Sobotišti tak aj vo Veľkých Levároch tvorili súčasť obce Habáni. Dnes po nich ostali zachované domy v pamiatkovej rezervácii. Ďalej tak ako v Sobotišti tak aj tu by ste našli budovu kaštieľa, ktorý však neslúži potrebám múzea. Obec Veľké Leváre patrí k pekným, čistotným dedinám, kde nájdete aj veľa tabúľ s užitočnými informáciami. 

Prvá slovenčina a Búre
     Hoci sa to nezdá tak aj Záhorácke nárečie sa vnútorne delí. Kým v takej Senici či v okolí Bratislavy sa v podstate hovorí spisovne, tak v okolí Holíča a Skalice je dialekt výrazne odlišný. Niektorí jazykovedci hovoria priamo o skalickom nárečí. Špecifikom je aj centrálna časť Záhoria, kde sa takzvane uaká. Typickou črtou je zamieňanie U za L. Vhodným príkladom uákania je ľudová pieseň Išeu Macek do Mauacek šošovičku muácit. Nuž a akú má s týmto súvislosť obec Borský Mikuláš? Práve tu sa narodil Ján Hollý, ktorý spolu s Bernolákom stojí za prvou podobou slovenčiny, ktorá síce vychádzala zo západoslovenského dialektu ale rozhodne jej nebolo vzorom uákanie. Okrem jeho rodného domu môžete v obci obdivovať Ságelskú studničku kam často chodil na vychádzky.

Deň pracovného pokoja
     Každá zastávka na Záhorí je niečím jedinečná. Avšak len jedna jediná si môže povedať, že sa s ňou spája sviatok. Mariánsky kult, čiže vykonanie púte na cirkevné miesta spojených s Pannou Máriou, bol na našom území rozšírený už od stredoveku. To sa stalo neskôr predpokladom k vzniku pravidelnej púte, ktorá sa začala konať vždy 15. septembra. Najväčší význam zo všetkých mariánskych svätostánkov má práve Bazilika v Šaštíne, kde sa koná celonárodná púť. Okrem toho v tomto meste nájdete vodnú plochu Gazárku, rozpadnutú synagógu a budovu textilnej manufaktúry Kartúnky, ktorú založil manžel Márie Terézie František Lotrinský.

Ságalská studnička v Borskom Mikuláši
Nič nekončí
     Aj keď jarou začína nový kolobeh nemôžeme povedať, že jej koncom sa aj uzatvára. Len sa prirodzene posunie do ďalšej časti, ktorá má svoje mínusy a plusy ako každá iná časť roka. Ako na úvod tak aj na záver chcem povedať, že pre mňa je jar krásnym obdobím lebo konečne sa môžem niekde túlať. Verím, že vám bol tento článok inšpiráciou a budete sa túlať tiež po krásach Záhoria.

štvrtok 2. augusta 2018

Štyri ročné obdobia Záhoria: zima

Plavecký hrad deň pred Silvestrom

Úvodom
     Kedysi, ale to už bolo veľmi dávno, bola práve zima mojim najobľúbenejším ročným obdobím. To čo som vtedy na tomto období obdivoval, to práve teraz nemám rád. Myslím tým jej chlad kvôli ktorému musíte byť oblečený ako cibuľa. Taktiež nemám rád na zime oteplenie a s ním spojené vyhýbanie sa každej čľapkanici. Čo je však smutnejšie posledné roky zima už nie je v tomto kraji veľmi silná a preto môžem byť vôbec rád, že som zaznamenal pravé zimné fotky so snehom, o ktoré sa teraz rád podelím.

Zima v Malých Karpatoch
     Tento zimný diel bude zameraný na oblasť Malých Karpát zo záhorskej strany. Myslím si, že takáto formulácia najpresnejšie vyjadruje skutočnosť, že tu nebudú prezentované miesta z celého pohoria. Spolu s riekou Moravou na západe tvoria Karpaty na východe prirodzenú hranicu kraja. Avšak nemožno Záhorie stotožniť len s nížinou, ktorá leží medzi nimi. Do tohto rozmanitého kraja s typickým nárečím patrí aj časť bezprostredne dotýkajúca sa zmienených kopcov a práve preto v tomto diele sa zameriam na turistické ciele prístupné zo Záhoria.

sneh, mráz, silný vietor ... ale hlavne turisti, ktorí vedia doceniť aj takéto podmienky na vrchu Vysoká 

Prvý hrad
     Prvá zimná zastávka v kraji sa nachádza nad obcou Cerová. V časti Rozbehy by ste našli zrúcaninu hradu Korlátko. Odmietam o tomto hrade hovoriť ako o hrade Korlátka ako to používa odborná literatúra. Názov drobného hradu sa odvodzuje od maďarského Korlát kő, čiže Korlátov kameň.

Druhý hrad
     Hoci hrad Ostrý kameň už leží v Trnavskom okrese, tak by som ho skôr zaradil k Záhoriu. Odôvodňujem si to najmä preto, lebo v histórii jeho panstvo zahŕňalo oblasť Záhoria. Podobne aj výhľad z neho je uprený na tento kraj a potoky, ktoré sú v jeho bezprostrednej blízkosti stekajú tiež tam.

Malebná vidiecka architektúra
     Na Slovensku by ste našli desať dedín, ktoré si zaslúžili byť pre ich zachovanú architektúru súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudovej architektúry. O to viac môže potešiť Záhorákov skutočnosť, že zo západného Slovenska práve tento región vyniká a sú tu hneď tri takéto obce! Jednou takou je aj obec Plavecký Peter. Najviac pekných stavieb je sústredených okolo námestia ale takisto aj v ďalších uličkách, kde sa nachádza napríklad elektrický mlyn.

Tretí hrad
     Plavci alebo Polovci či Kumáni boli etnikum pôvodne pochádzajúce zo stepí na východ od Uhorska. Na území Záhoria sa usadili v stredoveku, keď ich hlavnou úlohou bolo strážiť vtedy nehostinné púštne pohraničie. Jednou zo štyroch záhorských dedín, kde sa zdôrazňuje spojitosť s ich predkami v názve obce je aj Plavecké Podhradie. V dedine sa dnes nachádza kaštieľ ale hlavne krásny hrad oproti vrchu Pohanská, kde bolo praveké hradisko.

Insert title here
  • Popisok 1
  • Popisok 2
Photos by Filip Jurovatý

1 - Korlátko; 2-3 - kopec nad Osuským; 4 - Ostrý Kameň; 5 - Plavecký Peter; 6-8 - Plavecký hrad 

Na záver turistika
     V rámci zimných potuliek po Malých Karpatoch som zavítal aj do obce Kuchyňa. V lete 2017 som tu bol hľadať zvyšky hradu a náučný chodník Bobria hrádza. Začiatkom roku 2018 som sem však išiel opäť spraviť pár záberov dreveného chodníka nad priehradou ale pre tento krát som sem zavítal hlavne pre turistiku. Kým najvyšší vrch Malých Karpát – Záruby som do projektu radšej nezaraďoval, tak druhý najvyšší vrch – Vysoká už smelo môžem, lebo sa nachádza rovno nad touto dedinou. Túra k vrchu nebola ľahká lebo bola tuhá zima, chodník zmizol v závejoch a veľmi fúkalo. Nakoniec sa však podarilo vystúpiť a zdolať ďalšiu výzvu.  

Záverom
     Aj keď už máte radi zimu alebo radšej teplejšie obdobia roka, tak neseďte doma ale využite čas napríklad na spoznanie týchto miest. Pohorie Malé Karpaty docenia aj menej zdatní turisti, lebo ponúka možnosti výletov do prírody, ktoré môžno spojiť aj s výletmi k architektonickým pamiatkam.

sobota 28. júla 2018

Štyri ročné obdobia Záhoria: jeseň

Ráno v Smrdákoch

Slovo na úvod
     Bolo to v jedno jesenné dopoludnie v roku 2017, kedy sa mi nič nechcelo robiť ale myseľ chcela vymyslieť niečo kreatívne. Premýšľal som pri pozeraní svojich čerstvých videí o strednom a východnom Slovensku nad tým, aká je tá moja vlasť krásna. Bol som rád, že som začal zachytávať krásy Zeme nielen fotkou ale už aj videom, ktoré zhrnie a lepšie priblíži pocity a náladu prostredia. Nuž a práve vtedy ma napadla myšlienka, ktorá stojí za celým týmto novým projektom. Opýtal som sa sám seba aké bude ďalšie miesto, ktoré takto zachytím? Samozrejme ma hneď napadli miesta mimo Slovenska, ktoré mám v hľadáčiku svojich cestovateľských snov a ktoré určite tiež navštívim, pofotím a natočím. Avšak vtedy som si uvedomil, že video by si mal zaslúžiť jeden špeciálny kraj a to ten v ktorom som vyrástol. Aj keď je o mne verejne známe, že nerád chodím dva krát na to isté miesto výletovať, tak v tomto prípade som sa rád  rozhodol spraviť výnimku. Ihneď som si zaznačil miesta Záhoria, ktoré by mal každý poznať a potom som si uvedomil, že je nemožné stihnúť ich prejsť za pár dní. Nuž ako sa hovorí – všetko zlé je na niečo dobré - a preto ma hneď napadla ešte lepšia myšlienka! Neponáhľaj sa. Sprav video postupne, lebo len tak zachytíš kraj taký aký je. Sprav video, ktoré zachytí Záhorie počas celého roka! Nuž a tak sa stalo. Avšak skôr ako vám odhalím to sľubované celoročné video rozhodol som sa nezabudnúť aj na fotku. Z toho dôvodu venujem prvé štyri články zo série Štyri ročné obdobia Záhoria, každému ročnému obdobiu a teda aj každej menšej lokalite tohto úžasného kraja. Poďme na to!

Jeseň v okolí rodného mesta
     Netrvalo mi veľmi dlho zhodnotiť, ktoré miesta by som jednoznačne videl v tomto projekte. Čo však už bolo náročnejšie bolo ich rovnomerné rozvrhnutie na štyri časti. Pri tomto delení ani neviem prečo som si spomenul na hodiny rétoriky. Tu nám pani prednášajúca zdôraznila, že publikum je pozorné hlavne na úvod a na záver prejavu. Z toho dôvodu som sa rozhodol dať na tieto dva konce miesta, ktoré najlepšie poznám lebo som v nich prežil najviac času. Všetky tieto miesta vám však zhrniem v tomto jednom článku, keďže všetky boli fotené a natáčané počas jesene 2017.

šípky, pavučiny, ranná hmla, babie leto... tak vyzerá typická jeseň 
Bor a vojaci
     Dubáky ale aj jedovaté muchotrávky rastú v bori hlavne na prelome leta a jesene. Vyhľadávaným miestom, kde by ste ich našli naozaj veľa je Vojenský technický a skúšobný ústav (VTSÚ Záhorie). V tomto priestore nie je možné fotiť iné zábery ako fauny a flóry, čo však nevadí lebo takéto zábery aspoň ukážu krásy prírody Záhoria.

Rodná Senica
     Nechcem o každom mieste hovoriť nepodstatné informácie ako tie čo bežne ponúkne vyhľadávač a preto poviem ku každému len to, čo považujem za podstatné. O Senici, ktorou takmer začínam video, poviem hlavne to, že je to pre mňa moje rodné mesto, hoci technicky som sa narodil v nemocnici na Myjave.
     Aj keď by som mal byť na Senicu hrdý lebo odtiaľto pochádzam, tak nemám k tomu takmer žiaden dôvod. Je to škaredé malé mesto. V histórii ako aj v súčasnosti boli jej predstavení hlboko verní vláde či už bola pre alebo proti vôli ľudu. Stačí len spomenúť skutočnosť, že tu bol porazený Štúr. Prestavbou minulého storočia stratila Senica všetko historické jadro okrem kostola a môže sa tak právom radiť k najškaredším slovenským mestám. Ak však predsa len pôjdete tadiaľto tak odporúčam vidieť výstavu v čáčovskom mlyne.

Hurbanovo Hlboké
     Hlboké je malá, kedysi by sme povedali evanjelická, dedina. Do histórie slovenského národa sa zapísala v roku 1843. Na miestnej fare sa vtedy stretla slávna trojica Štúr, Hurban a Hodža a po pár dňoch sa dohodli sa na tej podobe slovenčiny, ktorú v menších zmenách používame do dnes. Z toho dôvodu je  obec atraktívna miestnym múzeom, evanjelickou farou a pomníkom Hurbana.

Križovatka Jablonica
     Z Jablonice pochádza vyše polovica zo všetkých mojich predkov. Ak tu chcete vidieť nejakú pamiatku tak rozhodne k symbolom obce patrí polorozpadnutý kaštieľ, ktorý je však pre nebezpečnosť úrazu nedostupný. S týmto kaštieľom má moja rodina úzke väzby. V dávnych časoch tu moji predkovia robili slúžnych a v tých nedávnych časoch chodili sem do školy.

Kúpele Smrdáky
     Na opačnej strane okolia Senice sa nachádzajú jediné kúpele v širokom okolí. Patria však k veľmi vyhľadávaným, lebo predovšetkým tu sa liečia kožné ochorenia. Novším symbolom obce a chotára sa však stal Miléniový kríž nad obcou.

Habáni a Sobotište
     Sobotište sa ako dedina môže pochváliť veľa rôznymi atrakciami a zaujímavosťami. Kde len začať? Na námestí nájdete kaštieľ s múzeom. To je venované družstevníctvu na Slovensku, lebo práve tu to celé začalo ešte v 19. storočí! Pre milovníkov vesmíru je tu jediná hvezdáreň na Záhorí a pre turistov ideálny východiskový bod na poznávanie miestnych kopcov. Najviac však obec preslávili Habáni. Tí sem prišli z nemecky hovoriacich krajín a nemixovali sa s pôvodným obyvateľstvom. Z toho dôvodu môžete ešte dnes vidieť v obci ucelenú architektonickú časť s názvom Habánsky dvor.

Insert title here
  • Popisok 1
  • Popisok 2
Photos by Filip Jurovatý

1-2 - Podbranč; 3 - Škodáčkov mlyn v Čáčove; 4 - Habánska kaplnka v Sobotišti; 5-7 - Smrdáky; 8-9 - Jablobica

Pod hradom
     Hoci Podbranč už pripomína charakterom skôr kopaničiarsky kraj ako Záhorie, tak je s okolím spätý s nárečím a inými úzkymi väzbami. Hlavnou dominantou je zrúcanina hradu Branč. Okrem neho v roztrúsených osadách nájdete jeden zachovaný mlyn, ktorý však nie je prístupný verejnosti.

Prietrž a SNP
     Asi jediná obec na Záhorí, ktorá má priamu skúsenosť so Slovenským národným povstaním je Prietrž. V osade u Rehušov je zriadené menšie múzeum venované tejto tematike ako aj blízke roľnícke múzeum. Okrem toho je tu rozhľadňa, pamätník a v neďaleko stredu obce aj zvyšky husitských hradieb.  

Milované Osuské
     Špeciálnu pozornosť pri natáčaní Záhoria som zameral na Osuské. Malá nenápadná dedina navonok ničím nevyniká. Avšak v obci som strávil podstatnú časť svojho detstva a preto ju som jej vytvoril vlastné video, ktoré ukazuje jej krásy celoročne.

Slovo na záver
     Záhorie je podľa mňa pekným krajom. Je tu veľa pamiatok ako aj zaujímavá príroda. Uvedomujem si však, že ľudia majú skôr záujem o známejšie atrakcie. Avšak ja by som ich rád presvedčil, že svoju hodnotu majú aj na prvý pohľad málo významné miesta. Pre mňa má tento kraj svoje jedinečné čaro. Azda je to tým, že som tu vyrastal, alebo tu vyrastali moji predkovia, alebo je to len tým, že mi bol tento kraj najbližší a mohol som ho najhlbšie spoznať? Jednoznačnú odpoveď si netrúfam povedať.
     Čo si však trúfam povedať je, že by som mu rád aj touto cestou prejavil úctu aspoň tým, že ho trošku spropagujem, aby ho mohlo spoznať čo najviac ľudí.

nedeľa 27. mája 2018

Rotenstein 2018



     Hoci slovo Rotenstein znamená po slovensky Červený Kameň, tak rytiersky festival s týmto označením sa už druhý ročník odohráva na Holičskom zámku. Keďže som na podobnom podujatí ešte nebol, tak som sa vybral prežiť aj takýto zážitok.
     Festival sa odohrával v posledný májový a extrémne horúci víkend v Holíči. Organizátori nepodcenili parkovacie plochy hoci mne osobne to bolo jedno, keďže som išiel busom. Vstupné bolo 14€ na jeden deň. Hneď po vstupe do areálu Vás hradný šašo privítal a mohli ste zbadať aj tie masy ľudí po celom areáli. Prvé kroky viedli prejdením sa priamo cez zámok lebo som ho videl po prvý raz otvorený. Na malom nádvorí v tvare písmena U boli dve vystúpenia a to šermiarske a pre deti. V zámku bola krčma a na chodbe vyhrávala živá stredoveká hudba. V priekope ako aj po obvode múrov boli dobové stany a samozrejme obchody s jedlom ale aj so suvenírmi. Po zaobstaraní si jedla som si užil prvé predstavenie – sokoliarov....


.... Týchto ľudí dobre poznám, keďže to boli tí istí sokoliari ako na hrade v Starej Ľubovni pred dvomi rokmi. Po tomto predstavení a menšej pauze som sa presunul nižšie, aby som mal iný pohľad na ďalšie predstavenie. Samozrejme niektorí ľudia prišli až po začatí turnaja o ruku princeznej a potom sa za mnou tlačili lebo chceli mať podobný výhľad. Po zaujímavom zážitku a uvedomení si, že som sa spálil slnkom som ešte videl posledné predstavenie pred odchodom. Publiku na hlavnom stage tzv. kolbisku ukázali traja poľskí husári s rovnakým menom ako ovládajú lukostreľbu z chrbta koňa.
     Májový zážitok bol unikátny a budem sa tešiť ak sa dopočujem o podobných podujatiach na iných hradoch, aby som mohol porovnávať viac miest.

Insert title here
  • Popisok 1
  • Popisok 2
Photos by Filip Jurovatý

1-2: poľskí husári; 3-9: areál podujatia; 10-11: sokoliari; 12-19:turnaj o ruku princeznej

pondelok 2. apríla 2018

Kam po východnom Slovensku


Kam po východnom Slovensku?
      Kam po východnom Slovensku nie je len otázka turistu, ktorý chce spoznať tento krásny kraj Slovenska ale je to názov mojej prvej knihy. Príbeh, za ktorým sa skrýva vznik tohto diela netrval len chvíľu a preto ak chcete vedieť ako vznikala táto kniha, tak vám to prezradím v nasledujúcich riadkoch.

aj takto sa fotí :)
Na počiatku bolo panoramio
     Galéria fotiek s názvom panoramio, ktorú som tak často minulé roky skloňoval, stojí bez pochyby na počiatku môjho úspechu. O tom ako veľmi jej vďačím za môj rozlet som sa vyjadroval už v staršom článku s názvom „10 rokov panoramio!“ a preto sa zameriam len na to, ako konkrétne dopomohla k môjmu prvému dielu. Fotky z tejto stránky sa jednoducho objavovali na fotkách Google a preto sa ani nedivím, že ma oslovovali ľudia, či niektoré z nich môžu použiť. Podobne sa takto ozvali aj z redakcie Sóda, kde najskôr chceli použiť fotky do jedného článku, potom do druhého a takto to pokračovalo. Jedného pekného dňa po príjemnej konverzácii vznikol nápad  zo strany redakcie Sóda vytvoriť so mnou rozhovor. Takúto ponuku som prijal a interview vyšlo o pár dní 28. októbra 2016 pod názvom „Vstával o štvrtej ráno, aby počas prázdnin dokumentoval Slovensko.“ Článok mal veľký úspech a dosah. Dokonca som si všimol, že ho zdieľal aj môj učiteľ chémie z gymnázia. Po pár dňoch eufórie som skonštatoval, že už jediná reakcia, ktorá by ma mohla prekvapiť by bola ponuka napísať knihu. Neviem či som to tušil alebo privolal ale tá ponuka čoskoro prišla a veľmi ma potešila.

výsek z harmonogramu výletov

Teoretická príprava
     Príjemný mail s ponukou vlastnej publikácie som jednoznačne akceptoval i keď som sa najskôr zľakol predmetu knihy. Dôvodom mojej obavy bola skutočnosť, že v tom čase som z východného Slovenska mal prejdené len Košice, Levoču, Markušovce, Spišskú Novú Ves, Poprad, Kežmarok, Strážky, Starú Ľubovňu, trošku Vysoké Tatry a Trebišovský okres. Na druhú stranu ponuka prišla v pravý čas, lebo určite som chcel prejsť aj zvyšok Slovenska. Takto som aspoň vedel, že fotky z východu musím spraviť čoskoro a že musia byť zvlášť kvalitné lebo sa takmer určite ocitnú v mojej vlastnej knihe.
     Súčasne pri dohadzovaní sa detailov s vydavateľstvom som začal riešiť skutočnosť, kedy a kam pôjdem spraviť fotky. Z toho dôvodu som kontaktoval známych a snažil sa s nimi dohodnúť ako by sme ideálne vyriešili výlety po východe. V konečnom dôsledku som sa dohodol s tromi známymi. S prvým som v marci prešiel okolie Košíc a južný Zemplín. S druhým som sa dohodol na dlhom štrnásťdňovom turné po väčšine územia a s posledným na víkendovom výlete  do Vysokých Tatier. Všetko bolo detailne naplánované, zmluva s vydavateľstvom podpísaná a tak už ostávalo čakať na pekné počasie a na to kým spravím štátnice.


Cestovanie po kraji
     Po spomínaných štátniciach kedy sa oficiálne zo mňa stal právnik som dlho doma nelenil ale vyrazil na cesty. O týchto cestách som podrobne písal články ako aj publikoval videá (klikni sem a nájdeš ich všetky :))a z toho dôvodu nemá teraz zmysel rozpisovať moje skúsenosti, keďže si ich môžete dohľadať na tomto blogu. Ak však ste ich nevideli a nemáte čas si to prejsť tak v skratke len poviem, že som zažil veľké množstvo zážitkov, videl neskutočne krásne miesta ale aj medveďa  v prírode.

osnova k tretej kapitole

Ako Záhorák písal o východe
     Po príchode som si konečne po náročnej jari našiel chvíľu čas aj na oddych, ktorý však netrval príliš dlho. Leto som zasvätil písaniu knihy. Podľa koncepcie akou sú písané ďalšie knihy zo série „Kam po“ má aj táto kniha podobný počet kapitol s podobným obsahom. Ľahko sa mi písala kapitola a milovaných hradoch či vidieckej ľudovej architektúre. Naopak asi najviac som sa potrápil pri písaní kapitoly Mestá a miesta, keďže som chcel každú obec prezentovať ako celok ale nič z nej nevynechať. Všetko sa stihlo na čas a textový materiál ako aj fotky, ktorých väčšina je mojich sa úspešne poslali do vydavateľstva.

náhľad na jednu stranu z knihy

Z tlačiarne až ku krstu knihy
     Po ďalšej komunikácii s vydavateľstvom a upresnení obsahu konkrétnych strán sa rozhodlo, že kniha uzrie svetlo sveta 23. marca 2018. Už 9. marca som si všimol, že kniha sa dá objednať na dvoch hlavných stránkach knižných domov a preto aj keď mi vydavateľstvo čoskoro zaslalo pár kusov rozhodol som sa nečakať a kúpiť si jednu! Prišla presne na čas. V piatok na obed mi poštár predal zásielku, pomaly som si ju otvoril, privoňal k novej knihe a s radosťou začal listovať a prezerať jej stránky. O pár hodín na tom som zistil, že ku knihe je spravené aj promo na stránke femme.sk s článkom Naozaj na východe nie je nič? Podobne vtipne reagovalo aj na aktuálny výrok Roberta Fica "na východe nič nie je" kníhkupectvo Martinus. Tam vyfotili moju knihu s nálepkou, čím by znel jej názov NIKAM po východnom Slovensku. Z množstva pekných reakcií ma potešila správa od jedného dievčaťa z instagramu, ktorá mi napísala veľmi peknú správu.
     Nasledujúce dni až po krst boli v znamení eufórie z knihy. Sóda opäť spravila so mnou interview (Cestovateľ Filip Jurovatý: Na východe je toho dosť, stačí to len objaviť)a článok z neho bude čoskoro už na internete. Krst sa uskutočnil na veľkonočnú nedeľu 1. apríla 2018. Krstilo sa vodou z Malého štrbského plesa a za krstných rodičov som si vybral všetkých blízkych kamarátov, ktorí sa prišli na krst. Po prijemnej besede sa išlo ešte oslavovať do mesta.

krstenie knihy
Poďakovanie
     Moja veľká vďaka pri tvorení tejto knihy patrí (chronologicky): stránke panoramio, Lucii Hochi z magazínu Sóda, vydavateľstvu Albatros Media, cestovateľom Marekovi S., Tiborovi B. a Romanovi N., celej rodine a napokon Barbare Braunovej za pomoc pri jazykovej korektúre.

Radosť na záver
     Aj keď som nikdy nerozmýšľal nad tým, že by som napísal knihu, tak musím povedať, že to bola skvelá príležitosť. Zase som sa mohol posunúť niekam inam a pritom spoznať ďalšie zaujímavé a krásne miesta. Predstavujem si ako budete čítať riadky mojej knihy a pritom budete cítiť ten istý pocit, ako som mohol zažiť pri svojich dobrodružstvách. Verím preto, že táto kniha vám bude skvelým sprievodcom a odpovie vám na všetky otázky Kam po východnom Slovensku.