Translate

streda, 15. novembra 2017

Sovinec a Olomouc

Katedrála svatého Václava, Olomouc
     Tento rok som prešiel veľa miest po Slovensku a preto som si spravil aj spestrenie výletom do cudziny. Nešiel som ani tak ďaleko ale len do susedného Česka, teda aby som bol korektný na Moravu. Pôvodne som mal ísť za kamarátkou až k nemeckým hraniciam do Františkovych Lázni no nakoniec som išiel len za kamarátom do Brna. Keď už som bol jeden víkend na Morave, tak som to využil a pozrel si miesta, ktoré som chcel dlhšie vidieť.


     Z Brna sa išlo v sobotu skoro ráno na vlak a potom na autobus k hradu Sovinec. Avšak k tomuto hradu, ktorý leží už v okrese Bruntál, t.j. Moravskoslezský kraj, sa tak ľahko nedostanete. Idú k nemu len dva autobusy denne a preto sme sa dostali len do dediny Paseka – v susednej dedine ešte v Olomouckom kraji. Z Paseky sa išlo pešo takmer 4 kilometre po asfaltke. Malo to tú výhodu, že som si mohol vyfotiť typický pohľad na hrad dosadený do krajiny. Eulenburg, čiže soví hrad, patril na môj zoznam českých hradov k prvej TOP 3, ktoré som rozhodne chcel vidieť. Veľmi ma zaujal už kedysi jeho stredoveký výzor, veža a prostredie v ktorom je dosadený. Realita bola ešte krajšia. Hradné múry boli obrastené ako v českej počítačovej hre Robin Hood, ktorú som hral ako dieťa. Neviem, či hrad má aj nejaké exponáty lebo som nechcel počúvať sprievod ale pozrieť si miesta sám a preto som sa len prechádzal. Hrad je veľmi v dobrom stave a zrekonštruovaný. Páčili sa mi aj šindle na streche, ktoré robia z hradu ozajstné stredoveké sídlo. Čo by som však vytkol boli úzke a strmé drevené schody do veže, čomu sa mohlo vyvarovať, keďže celá veža bola obnovovaná. Celkovo musím povedať, že som bol nadmieru spokojný s týmto hradom.



     Výlet na hrad som si spestril aj zastávkou v blízkom Olomouci. Povedal som si, že keď je mesto blízko a pravdepodobne by som tu musel prestupovať, že tu aj preskúmam jeho pekné pamiatky. Z autobusovej stanice sme sa električkou x4 doviezli na zastávku Okresný súd. Tu išla kolóna veteránov a trúbili mi keď som ich natáčal a fotil. Okruh po meste som zvolil štýlom – najskôr menej známe pamiatky a koniec okruhu pri najznámejších. Takže som začal na Dolnom námestí, pokračoval cez Žerotínovo, na Námestie Republiky a ku katedrále cez Biskupské námestie. Katedrála bola prestavaná v neogotickom štýle a už z diaľky vás zaujme jej dominantná veža, ktorá je druhá najväčšia v Česku. Ak by ste videli kostol z výšky alebo jeho nejaký model tak zistíte, že katedrála má trošku atypický tvar. Jej Presbytérium je podobne dlhé ako hlavná loď – je len o 5 metrov kratšie, a zároveň jeho strecha je vyššie položená ako hlavnej lode. Neviem čím bola táto sobota pre mesto výnimočná ale bol zadarmo vstup do vyhliadkovej veže radnice ako aj do najhlavnejšej pamiatky mesta zapísanej v UNESCO – morový stĺp. V stĺpe, nebolo toho moc čo obdivovať, boli ste proste v stĺpe. Za to z radničnej veže bol pekný výhľad, ktorý ešte spríjemňovala všadeprítomná jazzová hudba z pódia na námestí.


Insert title here
Photos by Filip Jurovatý

1-6 - hrad Sovinec; 7 - cesta k hradu; 8-11 - Olomouc; 12-15 - Katedrála sv. Václava; 16 - Orloj; 17 - Stĺp Najsvätejšej Trojice 


     V Brne som všetky tri dni jedol vytúžené Indicko-Nepálske pokrmy. Konečne po dvoch rokoch som tak ochutnal túto exotickú kuchyňu a tešil sa na moju obľúbenú prílohu, chleba naan. Keďže Brno poznám prešli sme sa len po zaujímavom kameňolome, z ktorého bol zahmlený výhľad na mesto. Mesto som opustil v nedeľu poobede, kedy som sa vybral domov vlakom. Hlavní nádraží stále opravujú, preto medzištátny rýchlik z Hamburgu do Budapešti stál na Dolnom nádraží. Na záver musím povedať, že hoci som zvyknutý na slovenské pamiatky, tak aj tie na Morave sú krásne a vyplatilo sa ich pozrieť.

streda, 8. novembra 2017

Výlety po Záhorí a Biela noc 2017

Ondrej Maksi-Jana Potiron/rozHLAS/SK
     Leto je už dávno za nami ale spomienky naň ostávajú stále živé. Avšak, aby som na cestovateľské zážitky z leta úplne nezabudol napíšem o nich tento článok. Spomínať budem hlavne na výlety po západnom Slovensku, keďže cez letné mesiace som bol väčšinou doma alebo na týchto výletoch.
     K miestam, ktoré som si bol opäť pozrieť patrilo Hlboké. Išiel som vtedy náhodou okolo a vyfotil si aspoň už zrekonštruovanú faru, kde v roku 1843 sa kodifikovala spisovná slovenčina.
     Podobne v júli som zavítal na iné miesto okolo Senice. U Rehušov, čo je osada v Prietrži, som naposledy fotil cestou z Hradišta do Prietrže, keď som mapoval mlyny. Tento krát som tu fotil v noci. Okrem pohľadu z rozhľadne na svetieľkujúce miesta som si vyfotil siluetu rozhľadne s nočnou oblohou a taktiež nasvietený pamätník partizánov, ktorý tak vyzeral ako kozmická loď vo vesmíre.


     Mimo Záhoria ale stále na západnom Slovensku som bol v auguste dva krát. Najskôr za rodinou vo Vrbovom, pričom som si odfotil konečne lepšie ich synagógu. Neskôr som zase zavítal okolie Serede - do dedín Pata a Šoporňa, kde som navštívil dobré kamošky :-)
     Naspäť na Záhorie! V auguste som tu podnikol dve turistiky. Prvá bola s kamarátmi do dediny Kuchyňa. Vybrali sme sa najskôr do časti Vývrat (strašný názov) odkiaľ sa išlo po neznačenej ceste k zaniknutému hradu. Našli sme tam len základy dvoch veží. Ešte sme sa prešli po priehrade, kde kedysi stála Bobria hrádza, no teraz z nej boli len ruiny. V ten večer som s druhým kamarátom vybehol na Miléniový kríž pri Smrdákoch a pozoroval padanie perzeidov. Videl som spadnúť asi 30 „hviezd“ a jednu som dokázal aj vyfotiť – čoho si nesmierne vážim lebo len tak niekam namieriť, náhodne cvaknúť foťákom a v tom čase cez objektív preletí krásna hviezda je veľmi vzácny úkaz, náhoda.

Insert title here
Photos by Filip Jurovatý

1-2 - Vrbové; 3-5 - hrad Kuchyňa; 6-10 - Bobria hrádza; 11-12 - perzeidy; 13 - medzi Čáčovom a Smrdákmi; 14-16 - Smrdáky; 17 - blúdenie po poli; 18-19 - Rybky; 20-22 - Rohov; 23-24 - Kunov

     Druhá turistika v kraji, kde sú len mierne kopce bola v deň výročia SNP. V Senici sa uskutočnil druhý ročník senickej mašírovky. S ďalším kamarátom sme sa zaregistrovali a vybrali sa na cestu. Z parku sa išlo do Čáčova v podstate po chodníku. Úsek do Smrdákov išiel najskôr po ceste a potom po poli. V kúpeľnej dedine majú pekný park. Od Miléniového kríža sa išlo k nejakej studničke, kde podávali guláš – mastný a veľmi horúci. Potom sa úsek do Rybiek trošku motal. Z cesty pre traktore sa malo zísť do poľa a kráčať pri kukurici, no chodník takmer celý zmizol a preto sme si vytvorili vlastnú cestu a neplánovane skončili pri židovskom cintoríne. Z Rybiek už bola cesta do Rohova pohodlná. Z Rohova sa prekonal posledný kopec a zostúpilo sa k vypustenej Kunovskej priehrade odkiaľ už po cyklotrase po asfaltke do mesta. V nohách sme mali 28 kilometrov a vo foťáku pár pekných záberov.

Insert title here
  • Popisok 1
  • Popisok 2
Photos by Filip Jurovatý

1-2 - VŠMU/Záhrada/SK; 3-4 - Fest Anča/Zoči-voči s hradom/SK; 5 - Showmedia/Perspektíva/SK; 6 - Amadna Parer/Fantastic Planet - Humanoid#1/AUS; 7 - 
Amadna Parer/Fantastic Planet - Humanoid#2/AUS; 8 - NANO VJs/Diogénov fraktál/SK; 9-10 - BN Label/Štruktúra/SK; 11 - Braňo Bernár - Jakub Pišek/Vlnka/SK; 12 - Róbert Farkaš/Scobs ⇇⇈⇉⇊
/SK; 13 - BN Label/Pod krídlami/SK; 14 - Luke Jerram/Museum of the Moon/UK; 15-16 - Ondrej Maksi-Jana Potiron/rozHLAS/SK; 17 - Collectif Coin/Globoscope/FR; 18-19 -  Boris Vitázek/Izba národa/SK; 20-23 - U Rehušov; 24 - Hlboké

     Posledný zážitok, o ktorom napíšem, bude z októbrovej bratislavskej Bielej noci. Tretí ročník bratislavského festivalu a druhý, ktorý som navštívil mal oproti minulému roku viac objektov na pozorovanie a teplejšie počasie - keďže sa konal o mesiac skôr. Avšak bol v porovnaní s minulým ročníkom poslabší po vizuálnej stránke, najmä nábrežie bolo značne slabšie. Ufo na moste SNP nesvietilo ako minulý rok, len mierne lúče dopadali do Dunaja ba ani Starý most tak nežiaril len z neho vychádzali tancujúce lúče do neba. Zato miesta, na ktorých boli minulý rok atrakcie slabšie prekvapili. Za TOP krásy zaraďujem fontánu na Gotku (Námestie Slobody pred Úradom vlády) a rozmanito nasvietenú pyramídu Slovenského rozhlasu. Za ďalšie krásne projekcie považujem svetelné show na budove Národného múzea ako aj na TESCO-u na Kamenom.



     Aj keď som sa tento rok nechcel špecializovať na západné slovensko, tak predsa len som navštívil zopár miest. 
Taktiež som navštívil ďalšie miesta Záhoria, o ktorých tu nepíšem, ale to si nechám zatiaľ pre seba, aby to mohlo byť neskôr väčším prekvapením. Biela noc bola azda po minuloročnej skúsenosti povinnosťou a samozrejme jej dám šancu aj budúci rok. Veď súčasného umenia nie je nikdy dosť :-)