piatok, 9. októbra 2015

Od Trojmedzia k Dunaju


     Na začiatku augusta som podnikol veľa výletov, jeden z nich bol aj do časti Bratislavy. Sám som hovoril, že som išiel na výlet do Oroszváru a Dunacsúnu, ale keďže by si všetci mysleli, že už som v Maďarsku tak pekne po slovensky - Rusovce a Čunovo. To, že tieto miesta som označoval v maďarčine je z toho dôvodu, že spolu s Jarovcami sú to najmladšie časti pripojené Slovenku. Ako som písal vo svojej bakalárskej práci, bolo toto "Bratislavské predmostie" pripojené k ČSR po druhej svetovej vojne, čo malo v konečnom dôsledku posunutie hraníc. Okrem súkromných záležitostí som hľadal v tomto regióne zaujímavé miesta a našiel som ich.
     Prvé miesto kam videli moje kroky bolo späté práve s hranicami. Chcel som vidieť miesto, kde sa stretajú hranice troch štátoch - Slovensko-Rakúsko-Maďarko (SK-A-HU). Veru tak som sa vybral z Čunovo, kam ma zaviedol autobus po turistickej ceste... nuž ale to táto cesta nemala ísť priamo po štátnej hranici, resp. územím Maďarska, teda to by mi ani tak nevadilo ako zle označenie na tabuli (nemohla byť umiestnená už na území Maďarska a preto som sa vydal na cestu iným chodníkom, ktorý ma zaviedol do pola, ešte že som po pol hodine sa pozrel na moje GPS súradnice, kde som z toho pola zase musel ísť tam kam treba). Po prejdení poľných chodníčkov a prekročení cesty, železnice ba dokonca diaľnice som došiel k vytúženému miestu. Treba podotknúť že práve na tomto mieste ako jedinom na Slovensku sa nachádza jedna z oficiálnych ciest do Santiago del Compostela (Svätojakubská cesta). Miesto trojmedzia je zaujímavé výstavou sôch, neviem či nazvať to Múzeum sôch v prírode je na mieste, ale budiš. Na pamiatku železnej opony bol ponechaný malý symbolický kus ostatného drôtu priamo na hraničnom stĺpe. Nuž a aby to k tomu miestu v poli nebolo málo je tu aj miesto na odpočinok - trojhranný stôl s erbmi symbolizujúce jednotlivé štáty hraníc.


     Veľa turistických ciest tu nevedie, preto som sa vrátil po tej istej do Čunova, kde som sa vybral cez hrádzu Dunaja k najvychytenejšiemu miestu v okolí - Danubiana Meulensteen Art Museum (skrátene Danubiana). Toto miesto sa mi veľmi páčilo, spolu so skanzenom v Martine musím povedať, že to bolo jedno z najkrajších miest čo som toto leto navštívil. Vzdušnosť priestoru, betonové chladné steny, lesklá podlaha, všade prítomnosť Dunaja (múzeum leží na umelom polostrove) a samozrejme umenie. Každým krokom som sa k tomu nadchýnal, lebo som okom fotografa videl že sa mi mení celá kompozícia a je tu možné fotiť veľmi veľa rôznych fotiek. A keď som myslel, že som umením presýtený tak som zistil že som bol asi len v jednej tretine celého objektu. Tak som prešiel ku koncu oválnej časti, kde boli vystavené súčasné exhibície Jána Švankmajera a Laca Terena a odtiaľ do areálu. Rozmýšľam, čo také povedať, hmm asi to že neopierajte sa o plot čo je na streche budovy - je pod elektrinou a trošku vás to kopne ako mňa. Bol som unesený krásou.
Insert title here
  • Popisok 1
  • Popisok 2
Photos by Filip Jurovatý

     Pri odchode z galérie/múzea som si všimol malú reklamu s názvom "Urob fotografiu - vyhraj litografiu!". Absolútne neviem čo čo je litografia, ale viem čo je to vyhrať a fotogafia, tak som si povedal, že sa do toho zapojím. Dva mesiace som viedol v súťaži a keď to vyzeralo, že už je koniec súťaž sa záhadne predĺžila a a následne 2 dni pred novým koncom ma predbehol človek ktorému sa za dva dni prihrnulo 2500 hlasov ... spolu s komentármi pod jeho fotkou, aby aj jemu na odplatu dali lajk. K tomu poviem ako idealista len - Pravda a láska musí zvítězit nad lží a nenávistí“ Ako satisfakciu som dostal od galérie 2 lístky (plná cena je 8€ študent 4€ - takže aspoň niečo ušetrené),  ale ako satisfakcia za všetku moju námahu, propagáciu, doslova otravovanie ľudí, aby otravovali ďalších ľudí neviem či je to dostatočné.
     Cestou domov som sa ponáhľal do Rusoviec tak som chcel ísť z Čunova ešte jedným chodníkom, ale keď som tam na ceste zbadal 3 malé divoké prasiatka (v mikrosekudne mi bolo jasné, že tma niekde bude aj matka-chrániteľka), okamžite som to otočil o 180 stupňov a išiel pekne na MHD a dorazil v poriadku. V Rusovciach ešte cvakol jeden z dvoch zachovalých rímskych táborov na území Slovenska - Gerulata a tým som zakončil výlet.


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára