Retro Panoramio: #5 Poľsko

     Susednou krajinou Slovenska, ktorú som tiež navštívil bolo Poľsko. Do Poľska som išiel len raz a to po mojich narodeninách v roku 2014. Týmto výletom odštartovala tradícia výletov k narodeninám. Ďalšie také výlety boli v roku 2015 na Oravský hrad a tento rok do Budapešti.

     V druháku som si zimné skúškové rýchlo odbil a tak som sa pohrával, čo s voľným časom. Zime som na výlety nechodil ale odhodlal som sa to skúsiť. Výlet som plánoval naozaj dlho, približne až týždeň. Chcel som pokračovať v ekonomických krokoch – vidieť veľa za čo najmenej peňazí, čo sa mi aj podarilo i keď som sa miestami až moc hnal. Do Poľska som išiel opäť s kamošom z Brna, teda z Břeclavy nočným rýchlikom do Osvienčimu (vlakom do Osvienčimu hmm). U susedov som strávil presne dva dni a domov išiel podobne nočným vlakom.

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 

Photos by Filip Jurovatý

‹ ›

1 - Wawel, 2 - Ghetto, 3 - Múr pomaľovaný s dejinami mesta, 4 - Výhľad z kopca Krakusa, 5 - múr ghetta, 6 - Fabrika Oskara Schindlera, 7 - Auswitch-Wielicka, 8 - Židovský cintorín, 9 - Rynek Główny, 10-16 - Oświęcim

     Ráno v Osvienčime bolo chladné. Museli sme počkať na stanici, keďže múzeum sa otváralo až neskôr. V Poľsku každý hovorí po poľsky, a len po poľsky. Ľudia na stanici boli oblečení v ponurej, tmavej farbe a cestovali do práce. Expozície v koncentračnom tábore Auschwitz I. boli emotívne, ťažko opísať atmosféru slovami, bola tu cítiť beznádej. Pri presune do druhého koncentračného tábora sme sa ešte najedli v starej komunistickej jedálni. Tu som to ešte nechápal ale prílohu ku kurati som si mohol vybrať z dvoch farieb kapusty. Auschwitz-Birkenau musel byť kedysi veľkým smutným miestom teroru. Tu už ľudia žili ešte v horších podmienkach. Na stáji bolo napísané, že je určená buď pre 52 koní alebo 400 ľudí... Osobný vlak do Krakova bol strašný, naozaj zle. Keďže som bol unavený a nevyspatý, chcel som sa v ňom dospať ale nešlo to. Mal tvrdé sedadlá, neskutočne hrkotal a o brzdení ani nehovorím. Dorazil som do Krakova.

     Krakov je pekná reprezentatívna moderná európska metropola. Prvé kroky zo stanice viedli do podzemia, doslova Podzemia Rynku. Vybral som toto múzeum lebo mi prišlo, že cezeň najlepšie spoznám históriu mesta priamo v jeho centre. Okrem pár archeologických nálezov tu sú skvelé interaktívne výstavy. Napríklad na vás budú rozprávať z obazaov poľskí panovníci, ktorí tu v meste sídlili. V tento dlhý deň som ešte trošku pofotil mesto a presunuli sme sa k hotelu – zatiaľ najlepší na mojich cestách v akom som bol – The Secret Garden Hostel. Naozaj krásne vybavený hotel a aj raňajkové menu bolo úžasné! Večeru však nemali tak sme zbehli na kebab, nečakane zase plný kapusty... už mi tu niečo nehralo! Ďalším poľským unikátom je ich dabing v televízii, keď celý cudzojazyčný film prekladá jeden muž a počujete pritom oba jazyky.

     Z hotela sme sa vybrali na juh za rieku Visla, kde v minulosti bolo krakovské ghetto. V meste by ste márne hľadali mnou obľúbené vyhliadkové veže ale za to tu majú netradičný pohľad na mesto z umelého kopca. Pohľad na mesto nebol dobrý lebo nad mestom bola hmla a čierne oblaky od spáleného uhlia z komínov. Za to som uvidel na opačnej strane kameňolom v ktorom sa natáčal film Schindlerov zoznam. Tak moje kroky išli smerom pána Schindlera a to do jeho továrne na Lipowej 4. Múzeum vrelo odporúčam navštíviť lebo je vybavené na veľmi vysokej úrovni. Keď už zavítate sem, vedľa neho nájdete svätyňu súčasného umenia – galériu MOCAK. Z tejto časti sme sa vybrali cez inštaláciu / malý tunel pre peších Auswitch-Wielicka rovno k obedu. V prej reštaurácii, kde sme prišli si nás ani nevšimli, tak sme skončili do druhej čo bolo nakoniec vynikajúca voľba. Ochutnal som dobré pivo Żywiec a tradičné poľské pyrohy – pierogy a hádajte čím boli plnene... no s kapustou! Po obede som sa potúlal po štvrti, kde bolo asi najviac synagóg po kope čo som videl a namieril som si to potom na hrad Wawel. Tu mal byť dočasne vystavený obraz od Leonarda da Vinciho – Dáma s hranostajom, lebo pôvodné múzeum v centre sa rekonštruovalo, nuž prišiel som neskoro. Prešiel som sa krakovskými uličkami plných kostolov. Videl som aj sochu Koperníka a Jána Pavla II. Na tomto výlete, na hlavnom námestí - Rynek Główny - vznikla moja najpopulárnejšia fotografia na panoramiu  s 681 lajkami, 250 favouritmi a takmer 57 tisíc zobrazeniami. Unavený som na konci dňa kúpil najtypickejší suvenír – krowky, i keď toto boli skorej karamelky. Poľskú čokoládu som radšej neskúšal a pobral sa z pekného výletu na Slovensko.