Translate

piatok, 28. októbra 2016

Moje veľké slovenské leto: #13 Stredné Považie

Lednické bradlo
     Región Stredného Považia predstavuje oblasť kotliny Váhu približne od Púchova po Trenčín. V článku však pridávam aj ďalšie mesto v Trenčianskom kraji - Považskú Bystricu, ktorú som už nechcel pridávať už tak rozsiahlemu predošlému článku. Takže moje cesty tento krát viedli ešte aj do mesta Púchov, na zrúcaniny hradov Lednica, Vršatec, Košeca a do mesta Ilava.
     Prvý kontakt s týmto krajom bola návšteva mesta PúchovO tomto meste som vedel z jednej knižky, ktorú som dostal ako výhru v súťaži. Dozvedel som sa z nej, že tu žili ľudia už 300 rokov pred naším letopočtom a tvorili tzv. Púchovskú kultúru. Viac o tejto zaujímavosti nájdete v miestnom múzeu. Taktiež pri slove Púchov sa mi hneď vybaví spojenie Makyta Púchov (oblečenie) a Matador Púchov (pneumatiky), V meste som strávil len hodinku a to keď som sa vracal z Hričova a pozrel centrum, kde majú pekne spravenú pešiu zónu. K prekvapeniam patrilo zistenie, že v meste majú pamätnú faru s pamätnou tabuľou o Jánovi Ámosovi Komenskom. Najkrajšia stavba mesta je zrekonštruovaná železničná stanicu, ktorá však v nedeľu vyzerala veľmi opusteno. Keďže Púchov je aj železničný uzol smerom do Prahy, stojí tu aj rýchlik na trase Bratislava-Košice a teda cesta domov už prebiehala v poriadku.


     Druhý už zaujímavejší výlet bol Ilava-Lednica-Vršatec. Ilava je síce okresný mestom, ale nevyzerá na to. Okrem známej väznice tu majú nemocnicu a z historických budov ešte budovu pivovaru, inak je to malé ospalé mesto. Oproti tomu sa mi zdalo zaujímavejšie v obci Lednické Rovne, kde bolo zaujímavé námestie a vyzeralo to tam viac urbanisticky. Autobus ma teda doviedol až do Lednice. Nad obcou sa vypína bralo, kde na troch skalách je dvojkríž (len tá proporcia so štátnym znakom bola už odlišná :-) ) a pod ním hrad. O hrad sa starajú a opravujú. Jedinečnosť hradu spočíva v tom, že z prvej veže do areálu musíte prejsť dierou vytesanou v skale. To však nie je jediné čo tu je vytesané, majú tu aj schody v brale, ktoré vás dovedú k nádhernému výhľadu na obec. A ozaj k výhľadu vedie ešte zaujímavejší dlhý rebrík, ktorý pre bezpečnosť má aj kruh okolo seba (cítil som sa ako keby stúpam do vysokej budovy). Z hradu som išiel po modrej ďalej. Mal som na celú dnešnú túru štyri hodiny – čo som si myslel počas túry, že už nestíham, tak som miestami zrýchlil začo som vyľakal spiacu srnku, ktorá utiekla do lesa. Nakoniec som do Vršatského Podhradia prišiel nie za tri hodiny ale asi o pol hodiny skorej a mal dosť času vidieť ďalší hrad. Tento bol o veľa rozpadnutejší ale aj tak stále bolo pár miest zachovalých. Sklamal ma zákaz vstupu na horný hrad z ktorého by som mal fantastický výhľad na celé pohorie. Pobehal som ešte okolie, aby som mal pekný záber aj z iného uhla a šťastne stihol autobus do civilizácie. 

Insert title here
  • Popisok 1
  • Popisok 2
Photos by Filip Jurovatý
1-4 - Považský hrad, 5-7 - Považská Bystrica, 8 - nová železničná stanica v Púchove, 9 - Hrad Košeca, 10 - Ilavský hrad, 11 - Dvojkríž "s trojvŕším", 12-13 - Hrad Lednica, 14 - Lednické bralo, 15 - cesta do Vršatského Podhradia, 16 - výhľad do na Stredné Považie, 17-18 - Hrad Vršatec


     V piatok 16. septembra som sa vybral na ďalší výlet. Najskôr som z Ilave išiel do Košeckého Podhradia. Tu na kopci som videl pekný výhľad na krajinu a malý múr z Košeckého hradu (rozdiel jedného písmenka medzi Košecou a Košicami, no v hradoch je rozdiel tak v umelom osvetlení). Potom som docestoval do Považskej Bystrice, kde som išiel na ďalší hrad. Hrad bol pekný, rekonštruovali ho a konzervovali. Z hradu mi utiekol autobus tak som sa na vlakovku prešiel, čo nevadilo, lebo vlak meškal. Vadilo však, že vlak meškal až 55 minút tak som došiel domov až o šiestej. Cesta domov bola asi aj tak najzaujímavejšia cesta za celé leto. Cestoval som so zaujímavými ľuďmi - tetuškami, čo išli do Senca strihať vinič a asi nikdy nešli vlakom, pätnásťročný potetovaný študent základnej školy čo išiel za frajerkou a jej otcom čerstvo prepusteným z väznice a sociálny prípad matky s tromi malými deťmi, ktoré boli pokakané, nosili ešte vo svojom veku plienky, a ukazovali na každého vo vlaku so slovami ty si posr*tý... Cítil som sa ako súčasťou nejakého filmu (komédie? tragédie) a nie, že je to realita.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára