Translate

piatok, 18. septembra 2015

Kam zmizli mlyny na Záhorí? - #9 Mlyny v Čároch, Kuklove a v Kútoch



     Keď som si už myslel, že môj rodný kraj už celý poznám, tak som zistil, že tomu tak nie je. Po tom čo moje mesto (Senica) vytvorilo propagačné brožúrky o Záhorí, v ktorých boli zverejnené moje fotografie, dostal som od mesta aj publikáciu o mlynoch v Senici. Celkom ma, táto pre mňa neznáma, história zaujala na toľko, že som sa rozhodol spracovať túto tému širšie. Tak som si sadol za počítač, pobehal knižnicu a historické mapy a to všetko pre to, aby som odkryl skrytú históriu a keďže mojim hobby je fotiť rozhodol som sa, že okrem spracovania údajov musím miesta prejsť osobne. V okrese Senica sa nachádza zopár dominantných tokov a preto som rozdelil prácu na časti o mlynoch na potoku Teplica, rieke Myjava a jej zvyšných prítokoch, na rieke Rudava a na Lakšárskom potoku. Pre lepší prehľad pripájam mapu, kde sa mlyny nachádzali.


    

     Novšiu etapu vodných mlynov reprezentuje mlynská usadlosť na náhone Myjavy zvanej Čárska kopánka. Pôvodne bol kolesový Mandelíkov mlyn z roku 1729 prestavaný na alternatívny motorový pohon, resp. elektrický. Malebný až romantický komplex obytných, hospodárskych, a technických stavieb dostal jednotný architektonický výraz až v 20. rokoch 20. storočia.  K významným mlynárom patril tovariš Vojtech Bača v prvej polovici 20. storočia a mlynár Richard Mandelík.

     V Kuklove bol jeden kolesový mlyn na spodnú vodu z 18. storočia. Marcinkov mlyn ležal na kuklovskej kopánke.

     Obec Kúty má dlhú mlynársku tradíciu, čo dosvedčuje aj nájdený kamenný ručný mlyn - žarnov zo 7. storočia. Na rieke Myjava ležali v rozmedzí približne jedného kilometra tri vodné mlyny. K najznámejším mlynárskym rodom patril rod Polák, Payha, Hovoranský, Janíček, Trasna, Kaniža, Ševčovič.[1]
     V roku 1554 sa spomína mlyn, ktorého vlastníkom bol Machek Chetwenka, asi ide o meno Macek Červenka. Tento mlyn mal stáť v mieste, kde neskôr stál Dopierov mlyn. Mlyn mal stáť na mieste, kde Starú Myjavu, čiže Kútsky náhon, križuje železničná trať spájajúca Bratislavu s Kútmi. Dopierovci vlastnili mlyn najskôr v roku 1678, kedy Pavel Dopjer dostáva roľu od zemepána Adama Cobora. Mlyn sa nezachoval a zanikol už v roku 1848, vraj bol k nemu zlý prístup.
     Druhým mlynom v Kútoch bol Polákov mlyn. Ten vznikol pravdepodobne v 17. storočí. Prvým vlastníkom bola rodina Pomoranských, potom od roku 1686 Ján Payha až v roku 1716 sa sem priženil Juraj Polák z Čáčova. V minulosti v okolí mlyna bývali hody na sv. Martina, čiže odlišne od zvyšku obce, kedy sa končilo s mletím obilia.V roku 1949 bol znárodnený od kedy chátra spolu so zariadením, hoci je v ňom zariadenie a má funkčný náhon.
     Posledný mlyn sa spomína v roku 1788. Vlastnili ho viacerí spolumajitelia a to Kotejovci, Huňovci a Komorní. Mlyn bol z dreva a bol menší oproti ostatným mlynom v Kútoch. Janíčkov mlyn má aj svoju povesť, podľa ktorej v nej vraj býval černokňažník. V roku 1945 bol mlyn rozobratý a dnes ho pripomína len názov motorestu „U Janíčkov“, ktorý tu vyrástol pri zjazde z diaľnice D2.


[1] DRŠKA, R. Mlynárska tradícia v Kútoch. In Záhorie – vlastivedný časopis venovaný dejinám, tradíciám, prírode a kultúre Záhoria. s. 2-5.
 

fotografie:
1. Mandelíkov mlyn
2. Polákov mlyn
3. Janíčkov mlyn

Insert title here
  • Popisok 1
  • Popisok 2

Photos by Filip Jurovatý

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára