Keď som si už myslel, že môj rodný kraj už
celý poznám, tak som zistil, že tomu tak nie je. Po tom čo moje mesto (Senica)
vytvorilo propagačné brožúrky o Záhorí, v ktorých boli zverejnené
moje fotografie, dostal som od mesta aj publikáciu o mlynoch v Senici.
Celkom ma, táto pre mňa neznáma, história zaujala na toľko, že som sa rozhodol
spracovať túto tému širšie. Tak som si sadol za počítač, pobehal knižnicu a historické
mapy a to všetko pre to, aby som odkryl skrytú históriu a keďže mojim
hobby je fotiť rozhodol som sa, že okrem spracovania údajov musím miesta prejsť
osobne. V okrese Senica sa nachádza zopár dominantných tokov a preto som
rozdelil prácu na časti o mlynoch na potoku Teplica, rieke Myjava a jej
zvyšných prítokoch, na rieke Rudava a na Lakšárskom potoku. Pre lepší
prehľad pripájam mapu, kde sa mlyny nachádzali.
Novšiu etapu vodných mlynov reprezentuje
mlynská usadlosť na náhone Myjavy zvanej Čárska kopánka. Pôvodne bol kolesový Mandelíkov
mlyn z roku 1729 prestavaný na alternatívny motorový pohon, resp.
elektrický. Malebný až romantický komplex obytných, hospodárskych,
a technických stavieb dostal jednotný architektonický výraz až v 20.
rokoch 20. storočia. K významným
mlynárom patril tovariš Vojtech Bača v prvej polovici 20. storočia
a mlynár Richard Mandelík.
V Kuklove bol jeden
kolesový mlyn na spodnú vodu z 18. storočia. Marcinkov mlyn ležal na kuklovskej kopánke.
Obec Kúty má dlhú mlynársku tradíciu, čo
dosvedčuje aj nájdený kamenný ručný mlyn - žarnov zo 7. storočia. Na rieke
Myjava ležali v rozmedzí približne jedného kilometra tri vodné mlyny. K najznámejším
mlynárskym rodom patril rod Polák, Payha, Hovoranský, Janíček, Trasna, Kaniža,
Ševčovič.[1]
V roku 1554 sa spomína mlyn, ktorého
vlastníkom bol Machek Chetwenka, asi ide o meno Macek Červenka. Tento mlyn
mal stáť v mieste, kde neskôr stál Dopierov mlyn. Mlyn mal stáť na
mieste, kde Starú Myjavu, čiže Kútsky náhon, križuje železničná trať spájajúca
Bratislavu s Kútmi. Dopierovci vlastnili mlyn najskôr v roku 1678,
kedy Pavel Dopjer dostáva roľu od zemepána Adama Cobora. Mlyn sa nezachoval
a zanikol už v roku 1848, vraj bol k nemu zlý prístup.
Druhým mlynom v Kútoch bol Polákov
mlyn. Ten vznikol pravdepodobne v 17. storočí. Prvým vlastníkom bola
rodina Pomoranských, potom od roku 1686 Ján Payha až v roku 1716 sa sem
priženil Juraj Polák z Čáčova. V minulosti v okolí mlyna bývali
hody na sv. Martina, čiže odlišne od zvyšku obce, kedy sa končilo s mletím
obilia.V roku 1949 bol znárodnený od kedy chátra spolu so zariadením, hoci
je v ňom zariadenie a má funkčný náhon.
Posledný mlyn sa spomína v roku 1788.
Vlastnili ho viacerí spolumajitelia a to Kotejovci, Huňovci
a Komorní. Mlyn bol z dreva a bol menší oproti ostatným mlynom
v Kútoch. Janíčkov mlyn má aj svoju povesť, podľa ktorej v nej vraj
býval černokňažník. V roku 1945 bol mlyn rozobratý a dnes ho
pripomína len názov motorestu „U Janíčkov“,
ktorý tu vyrástol pri zjazde z diaľnice D2.
[1]
DRŠKA,
R. Mlynárska tradícia v Kútoch. In Záhorie
– vlastivedný časopis venovaný dejinám, tradíciám, prírode a kultúre
Záhoria. s. 2-5.
fotografie:
1. Mandelíkov mlyn
2. Polákov mlyn
3. Janíčkov mlyn
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára