streda, 16. septembra 2015

Kam zmizli mlyny na Záhorí? - #7 Mlyny v Šajdíkových Humencoch, Dojči, Štefanove, Koválove, Rybkách a Rohove


     Keď som si už myslel, že môj rodný kraj už celý poznám, tak som zistil, že tomu tak nie je. Po tom čo moje mesto (Senica) vytvorilo propagačné brožúrky o Záhorí, v ktorých boli zverejnené moje fotografie, dostal som od mesta aj publikáciu o mlynoch v Senici. Celkom ma, táto pre mňa neznáma, história zaujala na toľko, že som sa rozhodol spracovať túto tému širšie. Tak som si sadol za počítač, pobehal knižnicu a historické mapy a to všetko pre to, aby som odkryl skrytú históriu a keďže mojim hobby je fotiť rozhodol som sa, že okrem spracovania údajov musím miesta prejsť osobne. V okrese Senica sa nachádza zopár dominantných tokov a preto som rozdelil prácu na časti o mlynoch na potoku Teplica, rieke Myjava a jej zvyšných prítokoch, na rieke Rudava a na Lakšárskom potoku. Pre lepší prehľad pripájam mapu, kde sa mlyny nachádzali.


     

     Prítokom rieky Myjava je aj Bahenský potok, ktorý preteká len Šajdíkovými Humencami. Vhodné vodné pomery dali podnet na postupné založenie štyroch mlynov: U Michálkov, U Kondola, U Čermákov, a U Šajdíkov, okolo ktorých si obyvatelia  Borského Svätého Petra začali stavať hospodárske a neskôr aj obytné stavby. Neskôr, počiatkom 20. storočia, to zlúčením štyroch mlynárskych osád nová obec – Šajdíkové Humence – ktorá, už nepatrila pod Borský Peter. Znak mlynárskeho cechu sa stal predlohou obecného znaku, vytvoreného v roku 1922 Ladislavom Čisárikom. Presnejšie informácie o mlynoch nie sú dostupné. Jeden z mlynov patril Ružene Šanderovej. Z mapy z roku 1914 vyplýva, že prvý mlyn Michaličkový mlyn sa nachádzal ďalej za obcou na samote. Kondrlových mlyn bol na hornom konci a zvyšné dva mlyny, ktoré neboli ďaleko od seba boli priamo v centre dnešnej dediny.

      V obci Dojč sa mlynárske remeslo spomína už v roku 1544, keď Matúš Ladislav a Martin Nemška vlastnili dva mlyny. V roku 1921 sa spomína Dobšov mlyn, Nový mlyn Nemecký (Nemečkayov) mlyn a mlynská osada Stetinári, Štetinárovci. V roku 1940 funguje už len Nový mlyn a Dobšov mlyn.

     Významnejším mlynom pre širší región je Nový mlyn čiže Theberyho mlyn. Koncom 19. storočia sa uvažovalo so stavbou železničnej stanice, ktorá by spájala Kúty a Trnavu, ktorá by  mala viesť cez lokalitu dnešných Šajdíkových Humeniec. Pôvodný vlastník mlyna Dobša dal z toho dôvodu postaviť novú budovu mlyna s vodným kolesom s vrchným náhonom bližšie k vytýčenej trati. Keďže bol vlastníkom už jedného mlyna medzi Štetinárovcami a Senicou dostal tento mlyn názov Nový. Význam mlyna okrem blízkej železnice sa zvýraznil stavbou mosta cez Myjavu, keďže vtedy sa do boru jazdilo až cez Dobšov mlyn. Dcéru maďaróna Dobšu si zobral mešťan Michnay, ktorý sa k manuálnej práci nemal, preto mlyn predal grófke Terézii Machatove. Senická pani kaštieľa, mlyn prenajímala nájomcom. Jedinou investíciou grófky bol prícestný kríž neďaleko mlyna s nápisom „Ku cti Bohu dala postaviť Terézia Machata, v roku 1833“. Mlyn odkúpil richtár zo Štefanova Ján Tomša pre dcéru Albínu, ktorá sa vydala za zemana z Dojča Jána Theberyho a prenajímala ho mlynárom ako napr. Tihlárikovi, Rooslerovi či Laštárkovcom. V roku 1923 sa pristavili k mlynu ďalšie budovy, neskôr v roku 1929 stavidlá, turbíny a odtokový kanál. Po skončení mlynárskej školy v Břeclavi mohol konečne prvý člen rodiny, Friedrich Thebery, viesť mlyn. Mlyn však neprosperoval tak ho nahradil jeho brat Ladislav, ten vyštudoval za mlynára v Pezinku. Mlynu sa začalo veľmi dariť a v roku 1944 sa pristavila píla. Počas vojny nemlel mlyn len asi mesiac, Rusi odvliekli múku a mlynár musel splatiť svoj dlh roľníkom. Tento mlyn v roku 1948 do základov rozobral a na jeho mieste postavil nový viacposchodový. Ku stavebnému materiálu prispeli tehly zo vyhoreného mlyna v Štefanove a drevo z Oravy porúbané na vedľajšej píle. Stavba vlastníka zadlžila k čomu neprispela ani nová milionárska daň. Po spustení prevádzky v roku 1950 bol mlyn po troch mesiacoch znárodnený a dlhy zostali mlynárovi. Podarilo sa mu za pomoci dlh vyplatiť inak by v opačnom prípade skončil vo väzení. Z mlyna ako zamestnanec bol vyhodený a išiel pracovať na Moravu. V roku 1991 získal mlyn potomok mlynárskej rodiny Ivan Thebery a obnovil prevádzku.[1]

     Prvá zmienka o mlyne v Štefanove je z roku 1531. Gašpar Cobor dal totiž do zálohu Františkovi Šarkanovi dedinu Štefanov a Kúty s mlynmi. V roku 1554 sú doložené v Štefanove 4 mlynári: Prokop Rilový, Vacula Rilový, Marcin Horný, Ámbra Molnár. Podľa zachovaných názvov chotára Mlynište (v roku 1937 už pole) a mlynských osád Božkových mlyn, Hríchových mlyn a Horných mlyn možno usudzovať, že tu boli aj štyri mlyny. Posledný má na starých mapách aj pomenovanie mlyn u Tomšových, či Juráčkových. V roku 1884 Horných mlyn vyhorel, no v roku 1886 postavili novú murovanú budovu. V roku 1907 bolo Juráčkových do mlyna osadené motorové zariadenie a v medzivojnovom období bol mlyn elektrifikovaný. V roku 1943 znova vyhorel (pravdepodobne od elektrického skratu). Potom už nebol obnovený a bola rozobratá aj mlynská budova.

     Hoci ani jedna z týchto obcí neleží priamo na rieke Myjava, tak nimi pretekajúce potoky sa do nej vlievajú. V Koválove boli dva mlyny. O prvom vieme sa dozvedáme len z názvu osady „Mlýnec“, ktorá už dnes neexistuje a na jej mieste stojí Koválovská priehrada. Druhý Koválovský mlyn v dedine a spomína sa  v roku 1554 v súpise poddanských usadlostí aj meno nájomcu - mlynára Ladislava Mathusa. Mlyn v Koválove bol prestavaný a existoval až do 20. storočia, kedy v roku 1916 bol vo vlastníctve mlynára Františka Zaňáta.
     V Rohove ako aj v Rybkách bol len jeden mlyn. Mlyny boli používané do roku 1948. V roku 1973 bol mlyn v Rybkách zrúcaný. K  vlastníkom mlyna na Paseckom potoku patril Daniel Poláček.


[1] ZAJÍČKOVÁ, M. – DRAHOŠOVÁ, V. Dojč. s. 71-74
 
fotografie:
1. Prvý Dobšov mlyn
2. Štetinárovci
3. Mlyn Thebery 


Insert title here
  • Popisok 1
  • Popisok 2
Photos by Filip Jurovatý


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára