Filipove CESTOVINY: Kam zmizli mlyny na Záhorí? - #5 Mlyny v Prietrži a v Hradišti pod Vrátnom

Keď som si už myslel, že môj rodný kraj už celý poznám, tak som zistil, že tomu tak nie je. Po tom čo moje mesto (Senica) vytvorilo propagačné brožúrky o Záhorí, v ktorých boli zverejnené moje fotografie, dostal som od mesta aj publikáciu o mlynoch v Senici. Celkom ma, táto pre mňa neznáma, história zaujala na toľko, že som sa rozhodol spracovať túto tému širšie. Tak som si sadol za počítač, pobehal knižnicu a historické mapy a to všetko pre to, aby som odkryl skrytú históriu a keďže mojim hobby je fotiť rozhodol som sa, že okrem spracovania údajov musím miesta prejsť osobne. V okrese Senica sa nachádza zopár dominantných tokov a preto som rozdelil prácu na časti o mlynoch na potoku Teplica, rieke Myjava a jej zvyšných prítokoch, na rieke Rudava a na Lakšárskom potoku. Pre lepší prehľad pripájam mapu, kde sa mlyny nachádzali.

Z dostupných prameňov sa o mlynoch v Prietrži veľa nepodarilo zistiť. V obci bolo osem mlynov. V chotári medzi Podbrančom a Prietržou stál Mlyn Končitácky. Po druhej svetovej vojne najmä pre jeho ťažkú prístupnosť začal strácať na význame. Na mlyne sa postupne rozpadlo koleso, potom mlynica, strecha a nakoniec steny. Na jeho mieste bol postavený nový dom.

K ďalším mlynom v obci patril Mlyn Slaných, ktorý sa nachádzal neďaleko priehrady.

Posledným mlynom medzi Prietržou a Osuským bol Mlyn u Zvonára. Usadlosť je pomenovaná v historickej mape z roku 1914 ako „Corček M.“. V mlyne sa prestalo mlieť po povodni v roku 1945, ktorá strhla koleso.[1]

V obci Hradište pod Vrátnom bolo kedysi veľa mlynov poháňaných vodou. Počet mlynov sa menil v priebehu času, presný počet sa s istotou nedá určiť ale vieme, že ich bolo vyše desať. V kroniky obce sú zaznamenané tieto mlyny: Vulganov mlyn v Rakovníku, Dolný, Harajov mlyn na Dolnom konci, Michaličkov, Kučerov, Kolesíkov, nepomenovaný mlyn, Holešov, Dolná Valcha, Pavlíkov, Škodov, mlyn v časti Okence, mlyn na Jábelovom járku.

Najzachovalejším z mlynov je Mlyn Kučerových. Vodný kolesový mlyn disponuje valcovou mlecou sústavou. Pôvodné vrchové koleso s priemerom približne 6 metrov bolo najväčším mlynským kolesom na Slovensku. Kamenný mlyn z r. 1852 má zachovaný archaický interiér, kameňové šrotovacie zloženie a valcovú stolicu z 19. storočia, vyrezávaná múčnica je datovaná vročením r. 1862. Mlyn patrí od roku 1963 do zoznamu chránených kultúrnych pamiatok, ktorého súčasťou sú len 4 mlyny v okrese Senica.[2]

[1] informácia od Natálii Kramárovej, ktorej predkom patril mlyn

[2] ADAMKOVIČ, A. – HATIAR, I. Hradište pod Vrátnom. s. 231