piatok, 11. septembra 2015

Kam zmizli mlyny na Záhorí? - #2 Mlyny v Kunove, Sotine a v Senici



     Keď som si už myslel, že môj rodný kraj už celý poznám, tak som zistil, že tomu tak nie je. Po tom čo moje mesto (Senica) vytvorilo propagačné brožúrky o Záhorí, v ktorých boli zverejnené moje fotografie, dostal som od mesta aj publikáciu o mlynoch v Senici. Celkom ma, táto pre mňa neznáma, história zaujala na toľko, že som sa rozhodol spracovať túto tému širšie. Tak som si sadol za počítač, pobehal knižnicu a historické mapy a to všetko pre to, aby som odkryl skrytú históriu a keďže mojim hobby je fotiť rozhodol som sa, že okrem spracovania údajov musím miesta prejsť osobne. V okrese Senica sa nachádza zopár dominantných tokov a preto som rozdelil prácu na časti o mlynoch na potoku Teplica, rieke Myjava a jej zvyšných prítokoch, na rieke Rudava a na Lakšárskom potoku. Pre lepší prehľad pripájam mapu, kde sa mlyny nachádzali.


     

     Po prúde potoka Teplica sa od Sobotišťa dostávame do Kunova, kedysi samostatnej obce, v ktorej bývali dva mlyny. Prvá zmienka o Hornom Kunovskom mlyne, pochádza z roku 1770, kedy ho Pavol Petrovič a Martin Buláň predali rodine Kalných. Od roku 1794 až do konca prvej svetovej vojny bol vo vlastníctve rodu Kuklišov. Jánovi Kuklišovi sa dokonca podarilo byť richtár Mlynárskeho a pekárskeho cechu panstva Branč. Posledný doložený mlynár Štefna Milde začal vyrábať elektrinu, zriadil pálenicu a usporadúval majálesy. Dnes o mlyne v tomto mieste svedčí názov blízkych polí – Mlynice.

     Dolný Kunovský mlyn sa spomína už v roku 1617. K najstarším údajom  o mlyne patrí odvlečenie Jána Freunda a tovariša Tobiáša v roku 1663 Turkami. Potom až do roku 1928 vlastnila mlyn kunovská mlynárska rodina Kuklišov. Od roku 1928 do roku 1949 vlastnil mlyn Karol Polák, o čom svedčí zachovaný nápis na priečelí.

     Na jednej Kunovskej mlynárskej usadlosti bol na vyrezávanom stĺpe mlynice text básne, ktorou bol objekt datovaný:
MDCCCLVI – 1856
“Mokrá táhne voDa
Celé naše kroky,
na hrubiCh lyteráCh
spatríš naše roky,
ona napomáhá
hrmot náš a pLesky
Ač nás zde postaVil
mlInár Ján…”
     V bývalej dedine Sotina boli takisto dva mlyny. Najstarší mlyn tu existoval už v roku 1549, ktorý sa však nezachoval lebo v roku 1556 celá Sotina vyhorela. Horný sotinský mlyn sa spomína až v roku 1691. V tomto roku sa mlynári medzi sebou povadili pre výšku vody. Na žiadosť mlynárov Horného mlyna Ondreja Olšovského a Pavla Urbanových prišiel 25. júla do Sotiny richtár mlynárskeho cechu Brančského panstva, aby premeral výšku spádu v oboch mlynoch. Dolný mlynár Martin Otava pozdvihol svoj spád o 5 cólov, palcov začo mu bolo vymeraná pokutu 25 zlatých, z čoho pripadlo 10 zlatých zemanovi, 10 na senický kostol a 5 zlatých mlynárskemu cechu. Neskôr bol vlastníkom mlyna Ján Rovenský a od roku1869 bol vo vlastníctve rodiny Poláčkových. V prvej polovci 20. storočia sa nájomný mlynár Lajda snažil konkurovať ostaným mlynom, tak že od nich vozil obilie a vozil im už hotovú múku.  Dnes na mieste bývalého mlyna sa zachovali už len zvyšky náhona, pôdorysy stavby a machom zarastené kamene.
     Druhým starším mlynom v Sotine, bol Dolný sotinský mlyn, ktorý ležal na náhone potoka Teplica. Spomína sa už v roku 1600. Mlynármi na mlyne boli Martin Otava, Michal Pivinger, Weinish, Kovarovič a od roku 1911 bol vlastník Pavol Lánik.  V roku 1942 bolo postavené nové betónové stavidlo a počas druhej svetovej vojny sa na mlyne mleli krúpy pre nemeckých zajatcov. Koncom 40. rokoch 20. storočia sa mlyn znárodňoval. Majitelia museli zariadenie likvidovať a odovzdať ho do šrotu.
     Priamo v starej Senici ležali len tri mlyny. Z listín sa spomína Horný mlyn z roku 1663 a Dolný  z roku 1752, avšak nie je jasné, o ktoré mlyny ide. Prvý mlyn po prúde potoka bol zaniknutý mlyn stojaci na dnešnom židovskom cintoríne. Mlyn zanikol v polovici 19. storočia.
     Blízko zaniknutého mlynu, na Kunovskej dnes Štefánikovej ulici, stál známejší Hlaváčkov mlyn, ktorého budova do dnes stojí. Prvým zaznamenaným vlastníkom patrili Poláčkovci, neskôr mlyn v roku 1931 vydražil Bohumil Fiala a od roku 1932 jeho vlastníkom bol Vít Hlaváček. Dnes v budove je pekáreň Faun a potraviny.
     Druhým senickým mlynom bol mlyn zvaný Mlyn „Pod vŕškem“. K prvým vlastníkom podobne patrili mlynári z rodinu Poláčkovcov, neskôr sa spomína Juraj Vodzik a od roku 1920 patril rodine Slezákovcov. Od roku 1931 slúžil mlyn len ako obytný dom, neskôr bola budova asanovaná a na jej mieste sú dnes garáže a Obvodné oddelenie Policie.
     Pod súčasný kataster obce Senica patrili ešte tri mlyny, avšak nie už na potoku Teplica ale na rieke Myjava a na Surovinskom potoku. Pri osade Dolné Suroviny boli dve neďaleko seba a to Mlyn na LúkachMlyn na Surovinách (na jednej mape označený ako Szent Antal M.). K jeho vlastníkom patril Holbik, Kapsa či Kadlicz. Tretí sa nachádzal neďaleko železničnej stanice smerom na Dojč, preto je ma starých mapách je zaznačený ako „Stanicza M.“. K jeho vlastníkom patrili Poláček, Kaufmann a Danovič, podľa ktorého nesie meno. V Danovičovom mlyne sa mlelo len do začiatku druhej svetovej vojny. Počas vojny boli v mlyne ubytovaní Nemci aj Rusi. V roku 1944 mlyn úplne vyhorel po streľbe nemeckých kanónov. Do roku 1967 bolo pri mlyne prírodné jazierko, ktoré zaniklo reguláciou Myjavy.
    V súčasnosti pre široké okolie funguje v Senici Mlyn Záhorie.
  fotografie:

1. Horný kunovský mlyn
2. Dolný kunovský mlyn
3. Horný sotinský mlyn
4. Dolný sotinský mlyn
5. Židovský cintorín Senica
6. Hlaváčkov mlyn
7. Mlyn "Pod vŕškem"
8. Danovičových mlyn


Insert title here
  • Popisok 1
  • Popisok 2
Photos by Filip Jurovatý

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára