Kam zmizli mlyny na Záhorí? - #2 Mlyny v Kunove, Sotine a v Senici

     Keď som si už myslel, že môj rodný kraj už celý poznám, tak som zistil, že tomu tak nie je. Po tom čo moje mesto (Senica) vytvorilo propagačné brožúrky o Záhorí, v ktorých boli zverejnené moje fotografie, dostal som od mesta aj publikáciu o mlynoch v Senici. Celkom ma, táto pre mňa neznáma, história zaujala na toľko, že som sa rozhodol spracovať túto tému širšie. Tak som si sadol za počítač, pobehal knižnicu a historické mapy a to všetko pre to, aby som odkryl skrytú históriu a keďže mojim hobby je fotiť rozhodol som sa, že okrem spracovania údajov musím miesta prejsť osobne. V okrese Senica sa nachádza zopár dominantných tokov a preto som rozdelil prácu na časti o mlynoch na potoku Teplica, rieke Myjava a jej zvyšných prítokoch, na rieke Rudava a na Lakšárskom potoku. Pre lepší prehľad pripájam mapu, kde sa mlyny nachádzali.

     

     Po prúde potoka Teplica sa od Sobotišťa dostávame do Kunova, kedysi samostatnej obce, v ktorej bývali dva mlyny. Prvá zmienka o Hornom Kunovskom mlyne, pochádza z roku 1770, kedy ho Pavol Petrovič a Martin Buláň predali rodine Kalných. Od roku 1794 až do konca prvej svetovej vojny bol vo vlastníctve rodu Kuklišov. Jánovi Kuklišovi sa dokonca podarilo byť richtár Mlynárskeho a pekárskeho cechu panstva Branč. Posledný doložený mlynár Štefna Milde začal vyrábať elektrinu, zriadil pálenicu a usporadúval majálesy. Dnes o mlyne v tomto mieste svedčí názov blízkych polí – Mlynice.

     Dolný Kunovský mlyn sa spomína už v roku 1617. K najstarším údajom  o mlyne patrí odvlečenie Jána Freunda a tovariša Tobiáša v roku 1663 Turkami. Potom až do roku 1928 vlastnila mlyn kunovská mlynárska rodina Kuklišov. Od roku 1928 do roku 1949 vlastnil mlyn Karol Polák, o čom svedčí zachovaný nápis na priečelí.

     Na jednej Kunovskej mlynárskej usadlosti bol na vyrezávanom stĺpe mlynice text básne, ktorou bol objekt datovaný:

MDCCCLVI – 1856
“Mokrá táhne voDa
Celé naše kroky,
na hrubiCh lyteráCh
spatríš naše roky,
ona napomáhá
hrmot náš a pLesky
Ač nás zde postaVil
mlInár Ján…”

     V bývalej dedine Sotina boli takisto dva mlyny. Najstarší mlyn tu existoval už v roku 1549, ktorý sa však nezachoval lebo v roku 1556 celá Sotina vyhorela. Horný sotinský mlyn sa spomína až v roku 1691. V tomto roku sa mlynári medzi sebou povadili pre výšku vody. Na žiadosť mlynárov Horného mlyna Ondreja Olšovského a Pavla Urbanových prišiel 25. júla do Sotiny richtár mlynárskeho cechu Brančského panstva, aby premeral výšku spádu v oboch mlynoch. Dolný mlynár Martin Otava pozdvihol svoj spád o 5 cólov, palcov začo mu bolo vymeraná pokutu 25 zlatých, z čoho pripadlo 10 zlatých zemanovi, 10 na senický kostol a 5 zlatých mlynárskemu cechu. Neskôr bol vlastníkom mlyna Ján Rovenský a od roku1869 bol vo vlastníctve rodiny Poláčkových. V prvej polovci 20. storočia sa nájomný mlynár Lajda snažil konkurovať ostaným mlynom, tak že od nich vozil obilie a vozil im už hotovú múku.  Dnes na mieste bývalého mlyna sa zachovali už len zvyšky náhona, pôdorysy stavby a machom zarastené kamene.

     Druhým starším mlynom v Sotine, bol Dolný sotinský mlyn, ktorý ležal na náhone potoka Teplica. Spomína sa už v roku 1600. Mlynármi na mlyne boli Martin Otava, Michal Pivinger, Weinish, Kovarovič a od roku 1911 bol vlastník Pavol Lánik.  V roku 1942 bolo postavené nové betónové stavidlo a počas druhej svetovej vojny sa na mlyne mleli krúpy pre nemeckých zajatcov. Koncom 40. rokoch 20. storočia sa mlyn znárodňoval. Majitelia museli zariadenie likvidovať a odovzdať ho do šrotu.

     Priamo v starej Senici ležali len tri mlyny. Z listín sa spomína Horný mlyn z roku 1663 a Dolný  z roku 1752, avšak nie je jasné, o ktoré mlyny ide. Prvý mlyn po prúde potoka bol zaniknutý mlyn stojaci na dnešnom židovskom cintoríne. Mlyn zanikol v polovici 19. storočia.

     Blízko zaniknutého mlynu, na Kunovskej dnes Štefánikovej ulici, stál známejší Hlaváčkov mlyn, ktorého budova do dnes stojí. Prvým zaznamenaným vlastníkom patrili Poláčkovci, neskôr mlyn v roku 1931 vydražil Bohumil Fiala a od roku 1932 jeho vlastníkom bol Vít Hlaváček. Dnes v budove je pekáreň Faun a potraviny.

     Druhým senickým mlynom bol mlyn zvaný Mlyn „Pod vŕškem“. K prvým vlastníkom podobne patrili mlynári z rodinu Poláčkovcov, neskôr sa spomína Juraj Vodzik a od roku 1920 patril rodine Slezákovcov. Od roku 1931 slúžil mlyn len ako obytný dom, neskôr bola budova asanovaná a na jej mieste sú dnes garáže a Obvodné oddelenie Policie.

     Pod súčasný kataster obce Senica patrili ešte tri mlyny, avšak nie už na potoku Teplica ale na rieke Myjava a na Surovinskom potoku. Pri osade Dolné Suroviny boli dve neďaleko seba a to Mlyn na Lúkach a Mlyn na Surovinách (na jednej mape označený ako Szent Antal M.). K jeho vlastníkom patril Holbik, Kapsa či Kadlicz. Tretí sa nachádzal neďaleko železničnej stanice smerom na Dojč, preto je ma starých mapách je zaznačený ako „Stanicza M.“. K jeho vlastníkom patrili Poláček, Kaufmann a Danovič, podľa ktorého nesie meno. V Danovičovom mlyne sa mlelo len do začiatku druhej svetovej vojny. Počas vojny boli v mlyne ubytovaní Nemci aj Rusi. V roku 1944 mlyn úplne vyhorel po streľbe nemeckých kanónov. Do roku 1967 bolo pri mlyne prírodné jazierko, ktoré zaniklo reguláciou Myjavy.

    V súčasnosti pre široké okolie funguje v Senici Mlyn Záhorie.

  fotografie:
1. Horný kunovský mlyn
2. Dolný kunovský mlyn
3. Horný sotinský mlyn
4. Dolný sotinský mlyn
5. Židovský cintorín Senica
6. Hlaváčkov mlyn
7. Mlyn "Pod vŕškem"
8. Danovičových mlyn

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 

Photos by Filip Jurovatý

‹ ›