Keď som si už myslel, že môj rodný kraj už
celý poznám, tak som zistil, že tomu tak nie je. Po tom čo moje mesto (Senica)
vytvorilo propagačné brožúrky o Záhorí, v ktorých boli zverejnené
moje fotografie, dostal som od mesta aj publikáciu o mlynoch v Senici.
Celkom ma, táto pre mňa neznáma, história zaujala na toľko, že som sa rozhodol
spracovať túto tému širšie. Tak som si sadol za počítač, pobehal knižnicu a historické
mapy a to všetko pre to, aby som odkryl skrytú históriu a keďže mojim
hobby je fotiť rozhodol som sa, že okrem spracovania údajov musím miesta prejsť
osobne. V okrese Senica sa nachádza zopár dominantných tokov a preto som
rozdelil prácu na časti o mlynoch na potoku Teplica, rieke Myjava a jej
zvyšných prítokoch, na rieke Rudava a na Lakšárskom potoku. Pre lepší
prehľad pripájam mapu, kde sa mlyny nachádzali.
Po prúde potoka Teplica sa od Sobotišťa dostávame
do Kunova, kedysi samostatnej obce, v ktorej bývali dva mlyny. Prvá
zmienka o Hornom Kunovskom mlyne, pochádza z roku 1770, kedy ho
Pavol Petrovič a Martin Buláň predali rodine Kalných. Od roku 1794 až do
konca prvej svetovej vojny bol vo vlastníctve rodu Kuklišov. Jánovi Kuklišovi
sa dokonca podarilo byť richtár Mlynárskeho a pekárskeho cechu panstva Branč.
Posledný doložený mlynár Štefna Milde začal vyrábať elektrinu, zriadil pálenicu
a usporadúval majálesy. Dnes o mlyne v tomto mieste svedčí názov
blízkych polí – Mlynice.
Dolný Kunovský mlyn sa spomína už
v roku 1617. K najstarším údajom
o mlyne patrí odvlečenie Jána Freunda a tovariša Tobiáša
v roku 1663 Turkami. Potom až do roku 1928 vlastnila mlyn kunovská
mlynárska rodina Kuklišov. Od roku 1928 do roku 1949 vlastnil mlyn Karol
Polák, o čom svedčí zachovaný nápis na priečelí.
Na jednej Kunovskej mlynárskej usadlosti
bol na vyrezávanom stĺpe mlynice text básne, ktorou bol objekt datovaný:
MDCCCLVI – 1856
“Mokrá táhne voDa
Celé naše kroky,
na hrubiCh lyteráCh
spatríš naše roky,
ona napomáhá
hrmot náš a pLesky
Ač nás zde postaVil
mlInár Ján…”
“Mokrá táhne voDa
Celé naše kroky,
na hrubiCh lyteráCh
spatríš naše roky,
ona napomáhá
hrmot náš a pLesky
Ač nás zde postaVil
mlInár Ján…”
V bývalej dedine Sotina
boli takisto dva mlyny. Najstarší mlyn tu existoval už v roku 1549, ktorý
sa však nezachoval lebo v roku 1556 celá Sotina vyhorela. Horný sotinský mlyn sa spomína až
v roku 1691. V tomto roku sa mlynári medzi sebou povadili pre výšku
vody. Na žiadosť mlynárov Horného mlyna Ondreja Olšovského a Pavla Urbanových
prišiel 25. júla do Sotiny richtár mlynárskeho cechu Brančského panstva, aby
premeral výšku spádu v oboch mlynoch. Dolný mlynár Martin Otava pozdvihol svoj
spád o 5 cólov, palcov začo mu bolo vymeraná pokutu 25 zlatých, z čoho pripadlo
10 zlatých zemanovi, 10 na senický kostol a 5 zlatých mlynárskemu cechu. Neskôr
bol vlastníkom mlyna Ján Rovenský a od roku1869 bol vo vlastníctve rodiny
Poláčkových. V prvej polovci 20. storočia sa nájomný mlynár Lajda snažil
konkurovať ostaným mlynom, tak že od nich vozil obilie a vozil im už
hotovú múku. Dnes na mieste bývalého
mlyna sa zachovali už len zvyšky náhona, pôdorysy stavby a machom
zarastené kamene.
Druhým starším mlynom
v Sotine, bol Dolný sotinský mlyn,
ktorý ležal na náhone potoka Teplica. Spomína sa už v roku 1600. Mlynármi
na mlyne boli Martin Otava, Michal Pivinger, Weinish, Kovarovič a od roku
1911 bol vlastník Pavol Lánik.
V roku 1942 bolo postavené nové betónové stavidlo a počas druhej
svetovej vojny sa na mlyne mleli krúpy pre nemeckých zajatcov. Koncom 40.
rokoch 20. storočia sa mlyn znárodňoval. Majitelia museli zariadenie likvidovať
a odovzdať ho do šrotu.
Priamo v starej Senici
ležali len tri mlyny. Z listín sa spomína Horný mlyn z roku 1663
a Dolný z roku 1752, avšak nie
je jasné, o ktoré mlyny ide. Prvý mlyn po prúde potoka bol zaniknutý mlyn stojaci na dnešnom židovskom cintoríne. Mlyn
zanikol v polovici 19. storočia.
Blízko zaniknutého mlynu, na
Kunovskej dnes Štefánikovej ulici, stál známejší Hlaváčkov mlyn, ktorého budova do dnes stojí. Prvým zaznamenaným
vlastníkom patrili Poláčkovci, neskôr mlyn v roku 1931 vydražil Bohumil
Fiala a od roku 1932 jeho vlastníkom bol Vít Hlaváček. Dnes v budove
je pekáreň Faun a potraviny.
Druhým senickým mlynom bol mlyn
zvaný Mlyn „Pod vŕškem“.
K prvým vlastníkom podobne patrili mlynári z rodinu Poláčkovcov,
neskôr sa spomína Juraj Vodzik a od roku 1920 patril rodine Slezákovcov.
Od roku 1931 slúžil mlyn len ako obytný dom, neskôr bola budova asanovaná
a na jej mieste sú dnes garáže a Obvodné oddelenie Policie.
Pod súčasný kataster obce Senica patrili
ešte tri mlyny, avšak nie už na potoku Teplica ale na rieke Myjava a na
Surovinskom potoku. Pri osade Dolné Suroviny boli dve neďaleko seba a to Mlyn
na Lúkach a Mlyn na Surovinách (na jednej mape označený ako Szent Antal M.). K jeho vlastníkom
patril Holbik, Kapsa či Kadlicz. Tretí sa nachádzal neďaleko železničnej
stanice smerom na Dojč, preto je ma starých mapách je zaznačený ako „Stanicza M.“. K jeho vlastníkom
patrili Poláček, Kaufmann a Danovič, podľa ktorého nesie meno. V Danovičovom
mlyne sa mlelo len do začiatku druhej svetovej vojny. Počas vojny boli
v mlyne ubytovaní Nemci aj Rusi. V roku 1944 mlyn úplne vyhorel po
streľbe nemeckých kanónov. Do roku 1967 bolo pri mlyne prírodné jazierko, ktoré
zaniklo reguláciou Myjavy.
V súčasnosti pre široké okolie funguje
v Senici Mlyn Záhorie.
fotografie:1. Horný kunovský mlyn
2. Dolný kunovský mlyn
3. Horný sotinský mlyn
4. Dolný sotinský mlyn
5. Židovský cintorín Senica
6. Hlaváčkov mlyn
7. Mlyn "Pod vŕškem"
8. Danovičových mlyn
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára