Filipove CESTOVINY: Kam zmizli mlyny na Záhorí?

Keď som si už myslel, že môj rodný kraj už celý poznám, tak som zistil, že tomu tak nie je. Po tom čo moje mesto (Senica) vytvorilo propagačné brožúrky o Záhorí, v ktorých boli zverejnené moje fotografie, dostal som od mesta aj publikáciu o mlynoch v Senici. Celkom ma, táto pre mňa neznáma, história zaujala na toľko, že som sa rozhodol spracovať túto tému širšie. Tak som si sadol za počítač, pobehal knižnicu a historické mapy a to všetko pre to, aby som odkryl skrytú históriu a keďže mojim hobby je fotiť rozhodol som sa, že okrem spracovania údajov musím miesta prejsť osobne. V okrese Senica sa nachádza zopár dominantných tokov a preto som rozdelil prácu na časti o mlynoch na potoku Teplica, rieke Myjava a jej zvyšných prítokoch, na rieke Rudava a na Lakšárskom potoku. Pre lepší prehľad pripájam mapu, kde sa mlyny nachádzali.

V katastri obce Sobotište priteká potok Teplica z údolia Bielych Karpát, kde opustil chotár Vrboviec. Na hranici myjavského okresu a senického leží usadlosť Mezný mlyn. nazývaný tiež ako Mlyn u Valúcha. Toto miesto síce patrí ešte pod Vrbovce no autobusová zastávka s týmto názvom spadá už pod Sobotište. Mlyn, po ktorom nesie usadlosť názov, stál na ľavom brehu potoka a viedla ho rodina Melichárkovcov. Mlynári z Vrboviec mali svoj spolok, ktorý mal špecifické pravidlá. Významným pravidlom bolo zavedenie mletia obilia len určitú hodinu, čo platilo najmä v lete keď v náhone bolo málo vody. Po takomto opatrení mal každý mlyn príležitosť mlieť rovnaký čas ako ostatné.[1]

V osade u Janíkú sa nachádzal prvý sobotištský mlyn od Vrboviec. Nazývaný bol aj podľa posledného vlastníka ako Zajacov mlyn. História tohto mlyna sa datuje od 19. storočia. Prvým mlynárom tu bol Mach, po ňom ho nasledoval Zaňát, ktorého vystriedal pred prvou svetovou vojnou krajánek Roncek. Posledným vlastníkom bol už spomínaný Ján Zajac z Horných Naštíc, ten sa tu presťahoval medzi rokmi 1926-1927 spolu s jeho manželkou z Čiech. Počas druhej svetovej vojny bola neďaleko mlyna postavená aj píla. Do neďalekého Javorca sa v roku 1949 presťahovala rodina Zajacovcov a mlyn ponechali synovi Jánovi s manželkou Kristínou. V Javorci mali krčmu spolu so stolárskou dielňou do ktorej sa neskôr presťahovali aj mladí Zajacovci, keď po znárodnení mlyna v roku 1953 sa prestalo mlieť. Z mlyna ostala v súčasnosti len zarastená rozpadnutá stena.[2]

V osade Zelenkov mlyn kedysi stával Zelenácky mlyn nazývaný aj Mlyn u Miču. K jeho vlastníkom patril Bórik, od ktorého koncom 20. storočia objekt odkúpil Jozef Zelenka za pomoci financií brata žijúceho v Kanade. Jeho syn, ktorý mlyn zdedil ho predal Mičovi. Po vyhorení mlyna v roku 1932 bol mlyn prerobený na pílu, v ktorej sa pílilo aj po druhej svetovej vojne a budova stojí do dnes.

Ďalším mlynom v poradí sa nachádzal v osade Valcha a volal sa Mlyn u Vranu. O histórii mlyna vieme málo. V roku 1844 bola vlastníkom mlynu evanjelická cirkev, ktorá ho opravila, ďalší vlastníci nie sú známi až do prvej svetovej vojny. Krajánek Ludvík Vrana, pracoval ako tovariš a neskôr mlyn odkúpil. Na mlyne chcel pracovať spolu so svojou ženou, no z prvej svetovej vojny sa už nevrátil, preto viedla mlyn jeho žena a neskôr syn. Znárodnený bol mlyn v rokoch 1949-50 a v roku 1952 sa v ňom prestalo mlieť.

Štvrtý sobotištský mlyn bol v osade u Ričovských. Borsukov mlyn zvaný aj americký, získal svoje druhový názov potom čo posledný vlastník ho pred druhou svetovou vojnou predal obci a odišiel za oceán. K jeho doloženým vlastníkom patril Štefan Galaš, krajánek Borsuk a posledný Skok. Obec objekt predala ako stavebný pozemok.

Na Hornom konci Sobotišta sa nachádzal mlyn u Retzla. Zaujímavosťou tohto mlyna bolo, že nestál na mlynskom náhone ale na opačnej strane potoka. Voda z potoka bola odvádzaná „vantrokmi“, čo boli drevené korytá ktorými voda z potoka sa prepravila priamo k mlynu. Vantrok bol vo vyššej výške ako mlyn a preto voda z neho priamo dopadala na mlynské koleso. V roku 1980 bola budova zbúraná.

Pred prvou svetovou vojnou bol založený v časti na Hradišti Zelenkov mlyn. Po Zelenkovi v ňom mlel jeho zať Závodný, ktorý ho predal Rigáňovi. Po znárodnený ho Rigáňov syn prestaval na obytný dom.

Najznámejším a veľmi dobre zdokumentovaným mlynom v Sobotišti je Habánsky mlyn. O mlyne sú uvedené informácie v kronike Veľké dejiny huterských bratov. Z tejto kroniky vyplýva, že Habáni kúpili nedokončený mlyn 29. júna 1546 od šľachtica Klementa Pappa z Rovenska. Po vyhorení v roku 1636 bol znova vybudovaný pre svoju dôležitosť, ktorú predstavoval pre Brančské panstvo. Pre uzavretá komunitu habánov bol typickým znakom spoločné vlastníctvo, čo sa premietlo aj do vlastníctva mlynu. Posledným prevádzkarom mlynu bol Pišta Baumgartner spolu s manželkou, krajánkom Běhounkom a tovarišom Provazníkom. Významnosť mlyna spočívala už len v jeho polohe v habánskom dvore, stál priamo na habánskom rínku, kde na jeho stenách boli vyvesené dôležité informácie ako o uskutočnenie jarmoku. V mlyne sa mlelo až do roku 1956, aby sa táto stavba zachovala pre budúce generácie, bola zapísaná 14. septembra 1963 do registra pamiatok. Z registra vyplýva, že oficiálny vznik barokovej stavby je datovaný do roku 1739.[3]

Po prúde náhodu stál v Sobotišti pôvodne habánsky Grézlov mlyn, neskôr zvaný Rybnikárov mlyn. Stavba vznikla v polovice 19. storočia. Voda do mlyna bola vedená vantrokom napojeného z náhonu. Strmím, vyše štvormetrovým spádom, končili kríkopy budované od Mezného mlyna.

Za Sobotišťom, smerom na Kunov, v blízkosti dnešnej Kunovskej priehrady stojí takmer nezmenený dvor mlynárskej rodiny Krutých. Mlyn u Krutých či nazývaný aj Hrebíčkovský. Mlyn mlel už v 19. storočí a prestal niekedy po druhej svetovej vojne. K posledným vlastníkom patril Jozef Krutý, ktorý si zobral dcéru Podbrančského mlynára Hrebíčka.

Posledný mlyn spadajúci pod obec Sobotište patril Meďňanských mlyn. Pôvodný majiteľ bol veľkostatkár Kuffner. Mlyn tu stál necelých sto rokov, keď pred druhou svetovou vojnou bol zatopený, poškodený. Dnes miesto mlyna je potopené pod hladinou Kunovskej priehrady.[4]

[1] Patinka, M. Mlynárstvo vo Vrbovciach. In Vrbovčan Spravodaj obcí Vrbovce a Chvojnica. s. 3

[2] Kanisová, D. O sobotištských mlynoch. s. 24

[3] http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=3058

[4] Kanisová, D. O sobotištských mlynoch. s. 26