K počiatkom civilizácie do (ne)pokojného Izraela a Palestíny

Jeruzalem z Olivovej hory

Musím sa priznať, že niektoré kultúry či krajiny ma priťahujú výrazne viac ako iné. K takýmto magnetom snáď odjakživa radím židovskú kultúru. Pravdepodobne najviac ma fascinuje jej duch v tom, že po všetkých útrapách, ktoré si Židia zažili stále dokážu nájsť silu neprestať vo svojom úsilí (pre)žiť, vyznávať svoje náboženstvo či udržovať tradície a majú silu dokázať svetu ich plnohodnotné postavenie medzi národmi. Je preto logické, že keď som chcel spoznať bližšie jedinečný mix zavítal som priamo do Izraelu a Palestíny. Všetky fotky z výletu, ktorý sa uskutočnil na prelome leta a jesene 2023, sú v tomto fotoalbume.

V článku sa dozviete:

Dôležité informácie pred cestou

Harmonogram

Zaujímavosti

Vyčíslenie výletu / financovanie

Cestopisné video o výlete do Izraela a Palestíny

Dôležité informácie pred cestou

Blízky východ a zvlášť tieto krajiny môžu vyvolávať obavy z bezpečnosti. Je to odlišný kraj, no po skúsenostiach môžem tvrdiť, že oblasť je pre turistov bezpečná. Pred cestou nebolo potrebné sa očkovať ani vybaviť víza, no pre istotu prišlo k nahláseniu vycestovania (na MZVEZ SR). Čas výletu sa vybral na september, kedy je tu stále príjemne teplo až horúco, pričom už je hlavná turistická sezóna uzavretá. Výletu zodpovedal aj výber športového oblečenia, no takisto som mal na pamäti, že na cirkevných miestach sa vyžaduje zahalenie ramien a kolien. Tradície a sviatky zohrávajú významnú úlohu, a preto pred cestou bolo dôležité dôkladne naplánovať aj presuny, keďže cez šabaty nejazdí žiadna verejná doprava. Prepravovalo sa teda letecky a následne verejnou dopravou. Pred cestou som ešte skontroloval doklady (potrebný je pas), foto-techniku, lieky a zamenil aj časť hotovosti na nový izraelský šekel (ďalej ako „NIS“). Nebral som si cestovný adaptér nakoľko zásuvky sú mierne odlišné ale postačujú na naše spotrebiče. Pred cestou je vhodné mať cestovné poistenie, a keďže ho mám uzavreté na celý rok, tak ho neuvádzam nižšie vo výdajoch.

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 

Photos by Filip Jurovaty

‹ ›

1 - 2 Akko; 3 - 4 Tabgha; 5 - Haifa; 6 - 7 Jeruzalem

Harmonogram

Harmonogram výletu bol stanovený na 14/15 dní. Cestopisné video najlepšie vystihuje zážitky z výletu, no pre úplnosť zhrniem chronologický plán:

1. deň:		odchod ráno z Bratislavy do Viedne a let do Tel Avivu, odtiaľ presun do Haify
2. deň:		Galilejské jazero a Haifa
3. deň:		Haifa a Akko
4. deň:		Betlehem a historická časť Jeruzalema
5. deň:		tržnica a múzeá Jeruzalema
6. deň:		výlet k Mŕtvemu moru - Ein Gedi, Masada a Ein Bokek
7. - 12. deň:		Eilat
13. - 14. deň:		Tel Aviv
15. deň:		prílet do Európy

Počas výletu vyšlo pekné, teplé až horúce počasie. Dážď ma nezastihol, no pršalo v jednu noc. Počas výletu som z plánov vynechal Múzeum Izraela (dôvod nižšie) a nedostal som sa do Bahai svätyne v Haife, keďže som mal na ňu vyhradený čas a išiel k nej z nesprávneho vchodu - zo spodných záhrad. Vchod do budovy je z vrcholu kopca.

Zaujímavosti

• Preprava a cesty. Počas výletu po tomto kraji som využil rôzne druhy dopravy a to lietadlo, sherut, autobus, vlak, lanovku a taxi. Sherut je lokálny výraz pre share taxi, čiže zdieľané taxi no išlo skôr o van. Je to typický prostriedok z letiska Ben Gurion po celej krajine a využíva sa najmä keď nepremáva verejná doprava, ako tomu bolo aj cez môj príchod cez šabat. Nevýhodou takého prostriedku je, že vodič čaká kým sa mu naplní deväť miestne vozidlo. Ja som našťastie čakal len pol hodinu no jedna pani vyše dvoch. Vymotanie z letiska je tak na pol hodiny. Nedostáva sa pečiatka do pasu no stroj vystaví „modrú“ kartu, ktorú je dobré mať pri pase. Je tomu tak preto, lebo niektoré arabské krajiny robia problémy ak sa v pase objavuje izraelská pečiatka, a preto to takto Izrael obišiel. Ľudia boli na letisku nápomocní. Podľa mňa najdôležitejšia rada, ktorú som dostal bolo stiahnutie si aplikácie moovit. Je to veľmi šikovná aplikácia, ktorá ukáže spojenia na ľubovoľné miesto v reálnom čase aj s prestupmi. Pre cestovateľa, ktorý chce jazdiť samostatne po krajine je nutnosť si zabezpečiť rav-kav kartu. Vzhľadom na šabat sa mi to podarilo až nasledujúci deň. V Izraeli funguje len jeden prepravca na rozdiel od Slovenska a nikdy sa neplatí cestovný lístok priamo u vodiča. Z toho dôvodu vymysleli túto šikovnú kartičku, ktorú som si kúpil na informáciách na stanici a dobil na ňu kredit. Karta sa dá dobiť aj cez automaty, ktorú sú nielen na staniciach ale aj na MHD zastávkach. Karta sa prikladá len pri vstupe do prostriedku k terminálu, kde sa aj ukáže koľko peňazí sa z nej za cestu strhne (taktiež na to ukazuje aj aplikácia moovit). Trasy po meste väčšinou stáli 5,50 NIS (1,35€). Kartu som dobil dovedna len dva razy a mal na nej kredit približne za 300 NIS. Podľa môjho názoru je verejná doprava výhodná, lacná a časovo spoľahlivá. Odporúčam využiť verejnú dopravu pri jednodňovom výlete k Mŕtvemu moru. Zájazdy za odvoz v tomto čase si vedeli vypýtať 50-60€ no pri využití verejných autobusov takáto cesta vyjde do 13€. Okrem rav-kav sa dá použiť aj lístok kúpený na informáciách a to sa využilo dovedna dva razy a to na diaľkový spoj do Eilatu, kde boli obavy, že by mohol byť autobus plný, a preto sa lístky zakúpili vopred. V dopravných prostriedkoch je vždy USB prístup, takže som mohol nabíjať mobil a sú perfektne klimatizované. Železničná stanica ako aj iné verejné miesta (skúsenosť mám z obchodných domov a pošty) má kontrolovaný vstup, čiže je nutnosť vložiť batožinu na scan ako sa tomu robí na letisku. Pri vstupe na perón ako aj z neho sa pre vstup priloží rav-kav karta. Potom sa už voľne pohybuje po stanici a vlaku čo má za následok, že vo vlakoch nie sú revízori. Oznámenie o tom, že nasleduje ďalšia zastávka znie takto "hatahana habaa..." a je to celkom vtipné, ak sa to počúva opakovane na dlhých cestách. Odlet nebol komplikovaný, no let (vraj ako býva zvykom) mal meškanie. 


• Tradície, náboženstvo a sviatky. Pred príchodom do Izraelu som mal veľké obavy ako budem fungovať v tejto krajine cez ich sviatky. Už príchod ako aj odchod vychádzal na šabat a v strede dovolenky bol k tomu Roš Ha-šana, čiže Židovský nový rok. Šabat začína v piatok približne hodinu pred západom slnka a trvá takto do západu slnka v sobotu. Je potrebné povedať, že cez šabat je v podstate všetko zatvorené a verejná doprava nepremáva. Z toho dôvodu sa z letiska využil hore uvedený sherut, ktorý perfektne prišiel až k hotelu. V praxi treba povedať, že niektoré obchodíky boli otvorené. Obyvatelia krajiny pristupujú k náboženstvu a teda aj tradíciám odlišne. Silný religiózny charakter má logicky Jeruzalem. Atmosféra mesta bola výrazne odlišná od iných miest. Okrem obmedzení sa ma sviatky nijako nedotkli, čiže som nevidel napríklad rozdiel v strave počas sviatkov. Miestne svätostánky môžu vyzerať odlišne od tých v Európe a častokrát pripomínajú skôr pevnosti. Pri vstupe sa vyžaduje mať zahalené ramená a kolená, a preto je potrebné sa vhodne obliecť lebo sa môže stať, že Vás na miesto nevpustia (prípadne Vám môžu požičať šatku). Z týchto dôvodov som pri plánovaní pristúpil k tomu, že sa zvolil jeden deň kedy sa prešiel Betlehem ako aj historický Jeruzalem.

• Podnebie, poloha a životné prostredie. Izrael s Palestínou ležia v oblasti, kde je veľmi sucho a teplo, čomu som prispôsobil aj oblečenie. Teploty tu cez deň kolísali medzi 30-40 stupňami. Vnútorné priestory boli klimatizované a toto teplo nepôsobilo preto neznesiteľne. Vône tejto krajiny ma nejako neprekvapili ale sú mierne odlišné od európskych. Na cestách vidno autá najmä bielej či sivej farby. Len výnimočne sa dá zazrieť iná farba. Verejný priestor je udržovaný a čistý. Na rozdiel od Slovenska som nepostrehol pohodené žuvačky. Drobné odpadky sa tak ako asi všade váľali po chodníkoch. Avšak ich likvidácia mi prišla efektívnejšia ako u nás, keď vodným prúdom bol chodník vyčistený a nečistoty zachytilo smetiarske auto. Mierne viac odpadkov pri ceste bolo v Palestíne. Ulice sú tu zelené a všetky rastliny majú zabezpečený prísun kvapôčkovej vody cez hadice. Za veľké mínus považujem, že sa tu v podstate nerecykluje. Plasty sa tu hojne používajú a je tu stále štandard, že pri nákupe sa grátis zabalí nákup do plastovej tašky. Voda z vodovodu je pitná no aj tak som častejšie používal balenú vodu.

• Ľudia, spoločnosť a jazyk. Izrael je svojim spôsobom verziou Spojených štátoch Amerických. Nielen vo väčších mestách, kde sa dá automaticky očakávať mix národností je vidieť, že obyvateľstvo sem prišlo z rôznych kútov sveta. Nápisy na dopravných tabuliach či vo verejnom priestore sú písané takmer vždy trojjazyčne – hebrejsky, arabsky a latinkou. Môžem potvrdiť, že sa tu takmer s každým dalo plynulo dohovoriť po anglicky. Je tu avšak veľmi často počuť ruština, pričom je tomu najmä preto lebo veľa Židov sa sem presťahovalo po rozpade Sovietskeho zväzu, keď sa počet obyvateľov štátu zvýšil takmer o tretinu. Ruštinu bolo takmer výhradne počuť na pláži v Eilate. Na uliciach či vo verejnej doprave často možno zazrieť ozbrojených vojakov a vojačky. Zbraň je vždy výrazná a meria približne meter. Najväčší kultúrny šok môžu vzbudzovať ortodoxní židia. Viac o nich nižšie pri opise Jeruzalema. V Izraeli sa platí Novým izraelským šekelom. Kurz je v súčasnosti približne taký, že za 1€ sa dostane 4 NIS. V zásade všade sa dalo platiť kartou. Po príchode som si chcel zabezpečiť aj SIM kartu s dátami. Výrazne neodporúčam kúpu na letisku, lebo ponúkajú nevýhodný balík za veľa peňazí. Bolo vhodné vyčkať a kúpiť to neskôr. Dáta sú tu lacné. Za 30 GB dát som zaplatil približne 13€. Potraviny v Izraeli sú k našim pomerom drahé. Ceny sú v podstate viac ako dvojnásobné slovenským. Až na výnimky nebolo vidieť na uliciach bezdomovcov. Ľudia tu sú veľmi nápomocní a častokrát aj sami od seba ponúkli pomoc (letisko, pošta). Na cestách naopak často autá trúbia, no pred priechodom pre chodcov hlavne v Eilate už na diaľku zastavia, aby dali prednosť. K mentalite Židov patrí aj úcta k demokracii, ktorá je silná čoho som bol svedkom, keď protestujúci išli vo vlaku z Tel Avivu do Jeruzalema, kde potom trvalo neskutočne dlho sa vymotať z železničnej stanice. Je tu časový posun jednej hodiny viac.

• Strava. V Izraeli som skúsil aj pochutiny typické pre blízky východ. Šavarna sa podobá kebabu pričom miesto majonézy v nej bol humus. Šakšuka sa podáva na raňajky a ide o rajčinový pretlak s vajcami. Na raňajky sa taktiež konzumuje sladká halva, a podobá sa na mäkký turecký med. Len výnimočne je súčasťou raňajok šunka či salám. Raňajky sa podávajú od 7:30 do 10:00. Typickou potravinou je humus, ktorý sa je s pita chlebom a dobre chutí aj s falafelom. Typickým sladkým dezertom je kunafa, no lepšia výslovnosť je knaféé. Povrch bol cukrovo chrumkavý a vnútro tvorilo cesto so syrom. Alkohol je tu výrazne drahý – najlacnejšie víno sa dá kúpiť od 7€. Osviežujúcim a od teraz mojim obľúbeným nápojom je čerstvá šťava z granátového jablka. Cena pohára (menej ako 3 dcl) sa pohybuje medzi 5-6€. V Izraeli sú stále početné malé obchodíky, večierky, pričom sú aj rôzne špecializované – sú tu napríklad obchody s ruskými potravinami.

Video o dejinách Izraelu a Palestíny

• Plán verzus realita. Vzhľadom na geografiu krajiny sa vybrali štyri miesta na prespanie odkiaľ sa robili lokálne výlety. Začalo sa s Haifou (výlet ku Galilejskému jazeru a obdeň do Akka), potom do centra krajiny, do Jeruzalema (samotné mesto, blízky Betlehem a jednodňový výlet v Mŕtvemu moru), južné letovisko Eilat a pred odchodom Tel Aviv. V Akku sa kúpil jednotný lístok do všetkých mestských múzeí a pamiatok (podkladnica v hradbách, rytierske sály, Okašiho galeria, rytiersky tunel a synagóga). Kultúrny šok som zažil v Jeruzaleme. Ten začal už spomenutým uvítaním na stanici plnej protestantov, kde bolo ťažké vyjsť zo stanice. V Jeruzaleme žije výrazné množstvo ortodoxných židov. Muži nosia bielu košeľu, čierny kabát, čierne nohavice z ktorých visia dlhé biele nite a na hlave okrem kippy majú výrazný klobúk. Tvár im pokrýva zväčša brada a nad spánkami im už od detstva rastú pramene vlasov, ktoré si hlavne z dlhej chvíle naťahujú čím sa im pramene krútia. Ženy majú pokrývku hlavy a obliekajú sa nevýrazne. Väčšinou ich možno zazrieť s kočíkom a množstvom detí. Ak má žena čas, napríklad čaká na MHD alebo sa v nej vozí, tak si vytiahne tóru a študuje text. Títo ľudia len zriedkavo majú smartfon a ešte stále skôr používajú tlačidlové telefóny. Ak som aj zazrel, že majú novšiu techniku, tak ju tiež využili na čítanie tóry alebo pozerali videá iných ortodoxných (možno to bol rabín). Muž k žene nie je veľmi nápomocný. V autobuse, ktorý je preplnený, si ako prvý sadne a žena márne hladá miesto kam zaparkuje kočík. Toto správanie, hluk a tlačenica v jeruzalemských autobusoch mi neboli sympatické a ma to unavovalo. Všetci ľudia v tomto meste nečakajú na to čím niekto z vozidla vystúpi – hlavne, že oni prví nastúpia. Jeruzalem má pekné a významné pamiatky ale nemám záujem sa sem už vrátiť pre odlišnú atmosféru spôsobenú silnou religiozitou. Nepekná spomienka mi zostane na Izraelské múzeum, kde som mal dovolené natáčať no neodbytná security pani mi nedovila používať moju kamerku. Vraj preto že je na (podotýkam krátkej) rukoväti a to by otravovalo návštevníkov. Po výmene názorov som radšej múzeum nenavštívil. Ďalšou zastávkou, kde som narazil na realitu bol Betlehem. Autobus z Jeruzalema zastavil pred bránou do Palestiny. Tu sa ľahko prešlo pešo na druhú stranu, kde už čakali neodbytní arabskí taxikári. Žiaľ, cesta od vstupu do krajiny do centra mesta bola pre múr komplikovaná, a preto sa využili ich služby. Správnu pešiu trasu som zaznačil do hore-uvedenej mapy. Ostatní obyvatelia Palestíny už boli milí, ba aj vtipkovali. Na ceste späť izraelská strana už vykonávala prehliadku pri vstupe do štátu. V Ein Gedi som zostal prekvapený, že sa mohlo do oázy vstúpiť len po prvý vodopád (asi 5 min chôdze). Je tomu preto, lebo pred 2 týždňami odpadla skala, ktorá zabila chlapčeka, a teraz sa tam zabezpečujú stabilizačné práce. Vstup do vody Mŕtveho mora nebol ničím výnimočným. Brodilo sa chvíľu vo vode. Rozdiel nastal až keď som si išiel ľahnúť na chrbát. Vtedy som sa cítil ako nafukovačka, ktorá doslova vystrelila na hladinu. Povlak kože ostal po chvíli mlazgavý. Vo väčšej hĺbke boli na dne vidieť výrazné kryštály soli. Odporúča sa preto ísť do vody v obuvi, aby neprišlo k poraneniu. Krvácať v takejto slanej vode by nebolo nič príjemné. Červené more nemalo takmer žiadne vlny, voda bola priezračná a osviežujúca a vstup kvôli kamienkom bol bolestivý. Z Eilatu sa dá spraviť výlet do jordánskej Petry. Vstup cez hranice je časovo náročný, a preto sa nevypláca to absolvovať ako je jednodňový výlet. Ponúkané ceny dvojdňových výletov (obsahuje poplatky za prechod hraníc, raňajky, nocľah a preprava na miesto - čiže nie vstup do Petry a ostatné jedlo) začína od 300€. Tel Aviv ma príjemne prekvapil svojou uvoľnenou atmosférou. Obchody tu boli otvorené aj cez šabat, ľudia tu venčili veľkých psov a miestami bolo cítiť závan marihuany. Pláž bola piesočná a  bola plná ľudí, ktorí si užívali slnečné chvíle a veľa z nich športovalo. More malo príjemné vlny, v ktorých sa horšie plávalo no skôr sa v nich dobre skákali 

Vyčíslenie výletu / financovanie

Výlet do Izraelu a Palestíny na jednu osobu (išlo sa vo dvojici) od 9.9. do 23.9.2023 vyšiel na 1987,20,- €. Jednotlivé položky výletu stáli takto:

Preprava:	436,11	,-€,	čo predstavovalo	21, 9%	výdajov.
Ubytovanie:	1046,61	,-€,	čo predstavovalo	52,7%	výdajov.
Strava:	277,29	,-€,	čo predstavovalo	14,0%	výdajov.
Vstupy:	101,3	,-€,	čo predstavovalo	5,1%	výdajov.
Suveníry:*	107,17	,-€,	čo predstavovalo	5,4%	výdajov.
Iné:**	18,75	,-€,	čo predstavovalo	0,9%	výdajov.
Zvýšilo mi:	2	NIS

*Zo suvenírov som nakúpil: pohľadnice a ich následne poslal na pošte, náboženské drobnosti, sladkosti, magnetku, kozmetiku a soľ z Mŕtveho mora.

**Medzi ostatné náklady patrila: SIM karta a dobrovoľný príspevok v kostole.

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 

Photos by Filip Jurovaty

‹ ›

1 - Betlehem; 2 - Ein Gedi; 3 - Masada; 4 - Ein Bokek; 5 - 6 Eilat; 7 - 9 - Tel Aviv

Záver

Po dovolenke v slnkom zaliatom kraji, kde leží Izrael a Palestína môžem pravdivo tvrdiť, že som zažil čas na atraktívnych miestach na spoznávanie ale aj na oddych. V krajine sú miesta spojené s náboženstvom a kultúrou židov, kresťanov aj moslimov, nádherné pláže, ruch veľkomesta ale aj prekvapivo krásna príroda ukrytá v drsnom prostredí. Po tejto skúsenosti už môžem povedať, že poznám kolísku západnej civilizácie, poznám Izrael a Palestínu.