Maďarsko sto rokov po Trianone

Rok 2020 je v mnohých ohľadoch zaujímavý rok. Tým čo radi plánujú výlety dopredu ako ja musel spraviť nejednu vrásku. No nie je dôležité pozerať len do budúcnosti ale aj do minulosti. Pred sto rokmi tento rok sa dotvorili maďarské hranice. Medzník, ktorý niekto oslavuje a niekto preklína, bude asi ešte dlho živou témou. Pre mňa to bola však ďalšia výzva spoznať krajinu a skúsiť priblížiť jej ducha práve v tento rok či už cez jej dejiny alebo spoznaním jej miest.

 Spoznanie Maďarska som si rozložil na dva výlety – Budapešť a výlet ostatných miest krajiny. Pôvodne sa mali výlety odohrať na jar a to v čase keď kvitnú ovocné stromy do 4. júna, aby videá o výletoch uzreli svetlo sveta ešte pred spomínanou storočnicou. Žiaľ, pre zavreté hranice sa všetko posunulo.

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 

Photos by Filip Jurovatý

‹ ›

 Prvý výlet sa uskutočnil do Budapešti a to od 17. do 19. júla 2020. Výlet začal v Bratislave odkiaľ sa išlo autobusom do mesta. Metro M3 sa čiastočne opravovalo no na hotel sme trafili ľahko. Krásny veľký mezonetový apartmán ležal v strede mesta. Živé uličky pri ňom boli cez deň plné vetešníctva a v noci ešte živšie mladých ľudí a hudby. Júl je v tento rok pomýlený a stále upršaný. V piatok sme preto z hotela išli pozrieť po 14 rokoch tropicarium. Miesto sa vôbec nezmenilo. Cestou nazad sa mi pukol filter na dji osmo+ a išli sme už len na byt lebo sa rozpršalo. Mne to ale nedalo a vybral som sa okolo ôsmej sám ešte na Gellértov vrch a dobre som urobil lebo sa mi mesto odvďačilo najkrajšími výhľadmi počas modrej hodinky. V sobotu sme po výdatných raňajkách zamierili na Námestie hrdinov a do parku lenže tam nás zastihla prietrž mračien a tak sme ledva utiekli do staručkého metra. Ďalšou zastávkou sa stalo Národné múzeum, kde som najskôr podpísal doklad, že môžem natáčať a zároveň sme mohli všetci navštíviť múzeum zadarmo. Unavení sme ešte zaskočili do blízkej tržnice a po Váci utca až k štýlovej cukrárne Gerbeaud. Posledné hodiny dňa už boli venované len hlavným pamiatkam Pešti a Budína. Prešli sme okolo baziliky k parlamentu ďalej po nábreží cez most až sme vyšli na kopec, kde ležala Rybárska bašta a hrad. Noc sme privítali neďaleko hotela s drinkom na rušnej uličke Gozsdu udvaru a zakončili tak jeden náročný ale pekný deň. Koniec prvého výletu nastal v nedeľu kedy sme sa vrátili autobusom na Slovensko.

 

Druhý výlet bol po celej krajine a uskutočnil sa od 22. do 27. augusta 2020. Cesta začala v Bratislave. Győr je pekné mesto so symetrickými uličkami a s pozoruhodnými pútačmi pri vstupe do obchodov. Ešte som nevidel toľko obchodov s oblekmi po kope ako v tomto meste. V Ostrihome som bol už tretí krát v živote. Prekvapilo ma tu, dlhé čakanie na výhľad z kupole baziliky. Podobne sa dlho čakalo aj k hradu Visegrád. Ten bol asi najmenej zaujímavým hradom čo som navštívil na dovolenke a mixom rôznych stavebných úprav. Nevyzeralo pekne keď na fasáde bol vidieť pôvodný kameň, nový kameň, tehly, betón, drevo a neviem čo všetko. Posledná zastávka bola v pohodovom mestečku Szentendre. Nestihli sme návštevu skanzenu ale za to sme stihli langoš, zmrzlinu, cimbalovú hudbu na námestí a prejsť zaujímavé uličky mesta.

Druhý deň začínal na vidieku v novučkom penzióne, ktorý vlastní mladý pár – Maďar a Francúzska. V deň menín sa zavítalo do rázovitej dediny Hollókő, potom sa išlo cez Mátru do Egeru na guláš a cez Miškovec na hrad Boldogkő. Ubytovanie bolo v obci Mád ležiacej v tokajskej vinárskej oblasti.

Ráno sme vyrazili z obce neskôr lebo na nás zabudli a preto raňajky pohotovo pripravil kuchár Józsi. Prešli sme cez Sárospatak, kde sú vinné pivnice a hrad až k ukrajinským hraniciam. V dedinkách Tákos a Csaroda sme navštívili staručké kalvínske kostoly a do prvého z nich sme sa dostali len tak, že som volal na číslo na dverách. Stará pani žiaľ vedela len maďarsky no pochopili sme sa. V Debrecíne sme si dali obed a chutný zákusok. Ubytovanie bolo v Bekéšskej Čabe.

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 

Photos by Filip Jurovatý

‹ ›

V štvrtý deň sme najskôr zavítali do slovenského oblastného domu. Pozreli výstavu a potom išl ido dvora, kde sa stretávajú vyslúžilé učiteľky a hrajú karty. Tu nás pohostili aj pálenkou a dokonca sme sa rozprávali s nimi po slovensky. V Segedíne ma najviac uchvátila orgánová hudba v krásnej synagóge. Pri platení obedu som nechal tringeld, aby som nedostal veľa mincí no až neskôr mi došlo, že 30 HUF je závratných 9 centov. V Moháči, na mieste pamätníku bitky, nie je toho veľa čo vidieť. Za to v Pécsi sú krásne pamiatky a veľa kvetinových záhonov. Záver dňa bol s drinkom v meste Siófok na Balatóne.

V piaty deň sa len odpočívalo v živom turistickom meste Siófok. V posledný šiesty deň sa prešlo Zádunajskom do Bratislavy. Po ceste sme sa zastavili pri kaštieli v Készthely, pri hrade v Sümeg a Sárvári a napokon v krásnom meste Šopron.

Od ruchu veľkomesta cez očarujúci vidiek existuje mnoho dôvodov prečo zavítať práve do Maďarska. Južný sused Slovenska ponúka niečo pre každého či už je to paprikou presýtená kuchyňa, tradície, odpočinok pri vode alebo spoznanie miest spoločnej histórie. Myslím si, že po tomto výlete už môžem povedať, že poznám Maďarsko a som rád, že som túto krajinu mohol navštíviť v tento pohnutý rok.