Zo Stredného Slovenska: #2 Liptov

Mlyny Oblazy v Kvačianskej doline

     Kraj, ktorý som si myslel že mám dobre prejdený, lebo som v ňom bol viackrát je Liptov. No mýlil som sa a preto som v ňom ešte prešiel ďalšie zaujímavé miesta, s ktorými sa podelím v nasledujúcom článku. Ak by ste tu však nenachádzali iné známe miesta skúste sa pozrieť na článok z minulého roka, kde nájdete opis miest ako Pribylina, Liptovská Mara, Liptovský hrad, hrad Likava, Ružomberok a Vlkolínec.

     V roku 2017 som na Liptove začínal svoj veľký štrnásťdňový výlet, preto aj keď je vonku už skoro zima fotky budú z teplučkého mája. Skôr než som sa dostal na Liptov vystúpil som z rýchlika v susednom kraji Turiec v meste Vrútky. Odtiaľ sme sa ešte presunuli na Oravu aj do dediny Leštiny, kde je drevený evanjelický kostol, ktorý je významný tým, že tu bol pokrstený Pavol Országh Hviezdoslav a je zapísaný do Zoznamu UNESCO.

     Prvá zastávka na Liptove bola v kúpeľnej dediny Lúčky. Sem som pôvodne chcel ísť aj z Liptovského hradu minulý rok, ale vtedy už nebolo síl a ani čas. Dôvodom zastávky bola hlavná ikona obce - mohutný vodopád.

     Počasie prvý deň výletu neprialo, no aj tak sme sa vydali na menšiu turistiku do Kvačianskej doliny. Zase sme neplánovane skončili na Orave odkiaľ bolo k cieľu bližšie. Kvačiansky potok sa predral veľmi úzkymi skalami až na jednom mieste vytvoril lúku, na ktorej človek postavil mlyny, ktoré nazval Oblazy. Kedysi takmer rozpadnuté dedičstvá starých otcov sú dnes opravené. Jeden vlastný štát a o druhý starajú dobrovoľníci. Pri Mlynoch začalo zase liať a tak sme tam neplánovane museli ostať nejaký čas.

     Ďalšou zastávkou bol drevený kostol vo Svätom Kríži, ktorý pôvodne však stál dnes v potopenej dedine Paludza. Veľkolepý drevený chrám nesmel skončiť na dne Liptovskej Mary a preto našiel dôstojné miesto na kraji inej dediny.

     V Liptovskom Hrádku som si konečne lepšie mohol pozrieť tretí hrad Liptova než len si ho cvaknúť z autobusu. Okrem toho sme vyšli na skalu pri rybníku a pozrel sa na mesto a krajinu.



     Neďaleko Hrádku blízko Kráľovej Lehoty no stále v časti dediny Hybe – kde sa odohráva dej mojej obľúbenej knihy Tisícročná včela – leží zaujímavá stavba. Je ňou Štróblova vila. Podľa historických fotiek mala pôvodne strechu ovplyvnenú renesanciou z čias Mateja Korvína – vysokú ako Vajdahunyad vára v Sedmohradsku či Vajdahunyad vár v Budapešti, čo bolo typické pre éru konca monarchie kedy budova sochára vznikla.

     Na hranici žilinského a prešovského kraja za Važcom sa nachádzala pod Tatrami ďalšia zastávka. Bol to môj prvý navštívený nemecký vojenský cintorín na Slovensku. Musím povedať, že tak ako neskôr pri Duklianskom priesmyku v Hunkovciach bol aj tento upravený. Jarky boli vyčistené, tráva pokosená a hroby v presnej línii.

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 

Photos by Filip Jurovatý

‹ ›

1-2 - Lúčky; 3 - Leštiny; 4-6 - Mlyny Oblazy; 7-9 - Svätý Kríž; 10 - Litpovský Hrádok; 11 - Štróblova vila; 12-13 - nemecký vojenský cintorín Važec; 14-16 - Liptovská teplička

     Poslednou zastávkou, ktorá však dnes už patrí do okresu Poprad ale stále v jej názve je schovaný názov kraja, do ktorého pôvodne patrila je Liptovská Teplička. Malá obec schovaná neďaleko prameňa Čierneho Váhu sa stala známa pre svoje unikátne pivničky. V takom množstve ako tu ich nikde nenájdete (ešte som videl podobného typu asi tri pri Vyšných Ružbachoch).

     Pri zapadajúcom slnku prvého dňa veľkého výletu po Slovensku som obdivoval pekné pivničky v Tepličke a rozlúčil sa s Liptovom, ktorý ma dúfam ešte niečím v budúcnosti prekvapí – i keď si myslím, že konečne som z neho prešiel dostatok miest.