Východným Slovenskom: #11 Gemer

Jaskyňa Domica

     Už desať týždňov ste mohli čítať moje články na blogu a pozerať videá na Yotube o cestách po východnom Slovensku. Prišiel však čas dokončiť túto sériu. Vitajte na poslednom jedenástom článku zo série Východným Slovenskom. Ukážem vám v nej posledný región, ktorý som ešte vôbec nespomínal. Je ním zaujímavý Gemer, ktorý hoci má vysokú nezamestnanosť má aj veľký počet pamiatok.

     Ako to už býva zvykom tak v úvode vysvetľujem pôvod slova a polohu regiónu. Túto tradíciu by som aj dnes rád dodržal tak idem na to. Historický kraj Gemer-Malohont bola župa, čiže administratívny celok v Uhorsku. Dôvetok Malohont získal v roku 1786, kedy sa táto exkláva Hontskej župy stala súčasťou susedného Gemeru. Pôvod slova Gemer sa mi žiaľ nepodarilo vypátrať hoci som si čítal o tom zaujímavú diskusiu. Z nej vyplynulo, že by slovo mohlo byť odvodené od slova gemer – hemer – hematit, čo by mohlo mať súvis s kovmi. Vtipnejšie mi prišlo, že slovo Gemer sa nápadne podobá na anglickú frázu game over 😀. K polohe regiónu poviem toľko, že sa nachádza v susedstve Maďarska a na rozmedzí východného a stredného Slovenska. Odjakživa južné rovinatejšie kraje obývali Maďari (Rimavská Sobota, Tornaľa) a hornaté údolia Slováci (Revúca, Dobšiná). Kraj býval kedysi veľmi pokrokový. Pravdepodobne za to môže rod Andrášiovcov, ktorý vybudoval stavby na ťažbu a spracovanie rúd ale aj honosné paláce. Nuž po prvej svetovej vojne patrí toto územie k najchudobnejším územiam s najvyššou mierou nezamestnanosti.

     Opis cesty začnem tam, kde som minule skončil. Z Palcmanskej Maše sa pokračovalo z kopcov do údolí rieky Slaná. Tu ešte spomeniem menšiu vsuvku – rieka je známa z národných dejín, v stredoveku neďaleko Miškovca pri nej dostal na frak uhorský kráľ od Tatárov a do dvoch rokoch od vtedy sa celé kráľovstvo takmer vyľudnilo. Malo to však aj výhody pre ďalší vývoj krajiny – nemeckú a valašskú kolonizáciu. Späť k výletu! Zo Slovenského raja sa išlo do doliny cez Dobšinský kopec, kde si cestu plnú meandrov užívali maďarskí motorkári. Prvou zastávkou v údolí bola dedinka Vlachovo. Kedysi tu žila vetva rodu Andrášiovcov z ktorej sa tu narodil jej najznámejší člen Gyula / Július Andrássy – prvý uhorský premiér, ktorý mal blízky vzťah k cisárovnej Sissi. Dnes po rode ostal menší kaštieľ s múzeom, ktorý skôr pôsobí ako kúria. K ďalším stavbám, o ktoré sa postaral významný rod bola grófska ľadovňa v skale pri železničnom moste. Kedysi podľa dobových malieb ju obklopovali sochy sfíng. Neďaleko obce sa nachádza ešte hutnícka budova v Karlovej Hute a v susednej dedine Gočovo zase Huta Etelka.

     Andrášiovci vlastnili mnoho kaštieľov východného Slovenska. Už som spomínal ten v Humennom a v Trebišove. Posledný asi najznámejší je v ďalšej dedine Betliar. Nádherný zámoček v rozľahlom parku je unikátom preto, lebo sa zachoval v takmer nedotknutej podobe z čias kedy tu žili poslední vlastníci. Na môj vkus bol interiér preplnený, no aspoň ste si mohli všimnúť ozajstné kvantum pamiatok cez obrazy, nábytok a iné dekorované bežné veci.

     Na mieste, kde rieka Slaná opúšťa dolinu a otvára sa jej kotlina, leží mesto Rožňava. Mesto baníkov má zachovalé historické námestie. Všimol som si, na ňom aj falošné budovy – len aby nezanikla pekná pôvodná fasáda. K pamiatkam mesta patrí veža v strede námestia a dva kostoly v severnej časti. Na Rožňavu budem mať len nádherné spomienky, lebo som tam býval v najúžasnejšom penzióne! Krásna záhrada plná kvetov, prívetivá domáca, tri prítulné mačky, voňavá miestnosť, plne vybavená kuchyňka ... a kopec ďalších detailov, ktoré robili atmosféru domova.

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 

Photos by Filip Jurovatý

‹ ›

1-17 - Betliar; 18-19 - Dobšínsky kopec; 20 - Karlova huta; 21 - grófska ľadovňa; 22 - Huta Etelka

     Pokračujeme krajom Andrášiovcov! V susednej dedine leží najznámejší hrad širokého okolia, hrad Krásna Hôrka. Žiaľ od jeho vyhorenia je stále neprístupný a zdobí ho len žeriav. Práce na ňom vraj stoja a peniaze sa do neho len lejú. Okrem toho som v dedinke videl nejakú maďarskú folklórnu slávnosť, obrazáreň Andrášiovcov a za dedinou ich mauzóleum.

     Posúvame sa na juh, kde sa zase kotlina stráca a rieka Slaná tečie v údolí medzi stolovými horami, planinami, národného parku Slovenský kras. Názov kras nie je odvodený od slova krása ale z chorvátskeho slova, kde boli prvý krát opísané vápencové skaly plné jaskýň. Od tých čias takéto územia dostávajú pomenovanie kras resp. karst. Ten slovenský, resp. pohraničný slovensko-maďarský(Aggtelek) má toľko vzácnych jaskýň, že mnoho z nich je zapísaných v Zozname UNESCO. Prvým miestom v prírode kam vás prevediem je Silická ľadnica. Tú by ste našli na silickej planine - keďže v jej kopcoch sa nachádza dedina Silica, ktorá slúži ako náhradný tranzit v prípade, keď je horský priesmyk Šoroška nepriestupný. Aj toto miesto je zapísané na Zoznam UNESCO. Ide o bývalú jaskyňu, ktorá si však drží svoje klíma a je v nej ľad po celý rok. Prístup k nej je značený chodníkom, no do jej útrob sa dostanú len jaskyniari.



     Z sprístupnených jaskýň som nenavštívil unikátnu Ochtínsku Aragonitovú jaskyňu, ani Gombaseckú s dlhými a tenkými stalaktitmi ba ani Krásnohorskú s najväčším 35 metrovým stalagnitom. Išiel som len do najväčšej jaskyne Slovenska do Domice. Keď vznikli hranice po prvej svetovej vojne nikto len netušil, že sa tak predelila aj jedna jaskyňa v podzemí. Dnes tak využívajú podzemné priestory oba štáty. Na Slovenskej strane si hneď účtujú poplatok za parkovné a nie je tu rozvinutý cestovný ruch. Naproti tomu, keď sme sa boli len pozrieť ako to vyzerá v Maďarsku... tam mali autokemping, všade veľa turistov, stánky.... no máme sa ešte čo učiť. Súčasťou jaskyne je aj plavba po podzemnej rieke, no pre nízku hladinu vody som ju nezažil.

     Ďalšie zastávky budú opäť tematické. Nebudú však o technických stavbách ani o jaskyniach ale tentokrát o gotike. Zachované gotické stavby spája spišsko-gemerská gotická cesta. V Plešivci tak nájdete kostol v strede obce, do ktorého som sa však nedostal. Za to som sa pozrel na miestnu kuriozitu – hrad v záhrade! Zvyšky plešivského hradu sa nachádzali v záhone medzi jahodami rodinného domu, ozaj unikát.

     To v Štítniku som si zvyšky vodného hradu len ťažko fotil, kvôli zavretej bráne. Za to som videl nááááádherny kostol. Dozvedel som sa o ňom z televízie. Od vtedy som vedel, že keď pôjdem na cesty krajom, tak sa tu musím pri ňom zastaviť. Dojednal som si s farárom jeho otvorenie a kochal sa krásou gotických fresiek. Na opísanie toho pocitu z nekonečnej radosti a úžasu nemám slov. Vraj deň pred tým tu mali svadbu zo Švédska (alebo Nórska?), čo už samo o sebe svedčí o jeho výnimočnosti – keď v takejto odľahlej dedinke chce mať niekto svadbu až z cudzej krajiny.

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 

Photos by Filip Jurovatý

‹ ›

1 - Krásna Hôrka; 2-3 - Mauzóleum Andrášiovcov; 4 - Rožňava; 5 - Silická ľadovňa; 6-15 - Domica; 16-17 - Plešivec

     Dolinou Štítnického potoka som ďalej nepokračoval a opustil tak geograficky východné Slovensko a pokračoval v regióne Gemer v stredoslovenskom okrese Revúca. V spomenutej doline by som našiel už len rodisko Šafárika v Kobeliarove, dedinu Ochtiná s jaskyňou a obec Slavošovce. Vlastne do nich by som sa aj dostal z doliny Muráňa kam som mieril. Ako je to možne? Nuž odpoveď je jasná – existuje tu tunel! Slavošovský tunel alebo aj Koprášsky, ak sa naň ideme pozrieť z druhej strany je postavaný nikdy nefunkčný tunel. Počas druhej svetovej vojny boli južné časti Gemeru s maďarskou väčšinou prisúdené Maďarsku. Slovenský štát tak prišiel o možnosť vlakovej dopravy a preto sa začal stavať najskôr tunel. Vojna skončila, tunel sa vytvoril, ale už nebol dôvod jeho používania – keďže územie sa vrátilo do pôvodného stavu. V dedinke Magnezitovce kde je spomínaná časť Kopráš majú ešte jeden menší tunel aj s viaduktom. Veľmi sa mi páčil prístup domáceho ukecaného Róma, ktorý hnal ostatných, aby tu pracovali a len si neodbili aktivačné práce, tým že po dvoch hodinách išli domov.

     Aj táto časť Gemeru je bohatá na zaujímavé technické stavby. V Slovenskom rudohorí v dedinke Sirk sa nachádza stavba vysokej pece. Jej okolie bolo pokosené, pásli sa tu ovce a bol tu pokoj. No žiť by som tu nedokázal. Išlo sa ďalej.

     Okresné mesto, hoci je to len menšie mestečko, Revúca sa zapísalo do národných dejín. Nemyslím tým, že sa tu narodil predseda Slovenskej národnej strany ... ale tým, že tu majú prvé slovenské gymnázium. Budova v ktorej sa mohlo v 19. storočí vzdelávať  - aj keď len krátky čas - v slovenčine je prízemná budova. Na dnešné pomery ozaj malá škola bola čerstvo zrekonštruovaná po tom, čo bola zničená pred pár rokmi prívalovou vodou.

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 

Photos by Filip Jurovatý

‹ ›

1-8 - Štítnik; 9 - mesačná krajina pri Jelšave; 10 - Slavošovský tunel; 11-12 - Koprášsky viadukt; 13 - Koprášsky (Mníšanský) tunel; 14-16 - Sirk; 17 - Revúca; 18-22 - Muráň 

Posledná zastávka v kraji bola v Národnom parku Muránska planina. Keď si mám vybaviť nejaký obrázok pod týmto národným parkom tak sú to voľne pasúce sa kone a vysoké kopce, z ktorých vyniká aj ten na ktorom je hrad Muráň. Asi po dvojhodinovom výstupe, keď sa zdolalo prevýšenie 500 metrov, prišli sme k zvyškom hradu. Prvé čo uvidíte je známa veža (lebo je asi na každom plagáte tohto hradu). Čo ma však prekvapilo je, že hrad je ozaj rozsiahly a pokrýva celý vrchol kopca, z ktorého bol nádherný a zaslúžený výhľad do dolín. Mimo iné som dovidel aj na Prednú horu – známu liečebňu alkoholikov.

     Tri júnové dni na Gemeri dokončili moje putovanie po východnom Slovensku. Kraj hoci je chudobný má neskutočné množstvo atraktívnych svetských, technických, cirkevných a prírodných pamiatok – ktoré mu iné kraje môžu len ticho závidieť.

     Som rád, že sa vydarili výlety po východnom Slovensku. Som šťastný, že som mohol prebádať známe aj menej známe miesta, o ktorých som už veľa počul no nikdy ich ešte nevidel. Ďalej som rád, že mi vyšlo takmer celý výlet počasie, stretol prívetivých ľudí, zažil chvíle v prírode alebo v historických budovách. Aj vďaka týmto výletom som zase mohol spoznať krásne Slovensko a podeliť sa o zážitky s ďalším ľuďmi.