Východným Slovenskom: #10 Slovenský raj

Prielom Hornádu

     Romantický názov Slovenský raj je aj vhodnou metaforou pre miesto, ktoré docenia turisti. Práve národný park je vyhľadávaným cieľom turistov nielen zo Slovenska. Jeho úseky v roklinách, lezania po rebríkoch alebo držania sa reťaze keď stúpate po stupačkách a pod vami sa derie rieka ho zaraďujú k náročnejším turistikám. Poďte sa lepšie pozrieť na miesta, ktoré som tam prešiel toto leto, aby ste aj vy videli ako vyzerá taký raj po slovensky.

     Celý článok by sa dal zhrnúť nasledujúcimi slovami, ktoré som si poznačil po turistike „hore – dole – stupačky – reťaze – potok – vodopád – rebrík – Nemci – Česi – Poliaci – hore – dole – Kláštorisko – pluzgiere – po žltej – Kyseľ – Biely potok – po modrej – Letanovský mlyn – stopa medveda – po žltej – zvyšky hradu Hrabušice – kaputt – penzion  – pizza so slaninou a bryndzou.“ No ... ale keďže toto je článok, tak trošku tento stručný výcuc aj rozvediem v nasledujúcich riadkoch ...

     Národný park je v podstate rozdelený pre turistov na dve časti. Južná časť nie je tak vyhľadávaná ako tá severná, ale aj do nej som neskôr zavítal. Na turistiku zo severnej časti sa dá ísť zo Spišskej Novej Vsi, Smižian, Spišských Tomášoviec, Letanoviec a Hrabušíc. Našim nocľahom sa stali Hrabušice odkiaľ ráno po ubytovaní, sme sa vydali k Hrdlu Hornádu. Miesto, kde sa stretajú až tri turistické chodníky je východiskom na cesty do rokliny tvorenej Hornádom známeho ako prielom Hornádu. Vstup do Národného parku Slovenský raj je spoplatnený sumou na osobu 1,50€. Na otázku prečo je práve len tento jeden z deviatich slovenských národných parkov spoplatnený som sa nikde nedopátral. Taktiež netuším, kam tieto vyzbierané peniaze idú. Je však pravdepodobné, že ostávajú v pokladnici tej dediny, z ktorej ste sa vybrali na turistiku. Prvý úsek sa išiel teda po modrej značke z Hrdla Hornádu k ústiu Kláštorskej doliny. V tomto úseku som si už odskúšal typický terén raja – stupanie, klesanie, kráčať po rebríkoch, a držať sa reťazí alebo kráčať po stupačkách. 



     Druhý úsek turistiky viedol od reťazového mosta po zelenej ku Kláštorisku. Tu som s radosťou vyfotil prvé vodopády, tak typický symbol pre Slovenský raj. Bolo však menej vody tak neboli až také mohutné. Nabudúce ak by som zavítal do Raja navštívil by som skôr dolinu Suchá Belá, ktorá je typická pre veľký počet vodopádov a drevených rebríkov. Pri zrúcanine kláštora bola aj chata, kde sme si odpočinuli. Bolo poludnie a pokračovalo sa ďalej k Tomášovskému výhľadu, ku ktorému som však nedošiel. Z troch možných ciest k nemu sa vybrala cesta po žltej do doliny Kyseľ a popri Bielom potoku po zelenej až k ústiu Bieleho potoka do Hornádu. Ďalší výstup do výšin a opätovné klesanie som už nechcel a tak miesto výhľadu sme to otočili k Hrabušiciam proti prúdu Hornádu cez jej prielom. Pri smerovníku Letanovský mlyn sa však nepokračovalo po modrej ale do kopca po žltej. Miestami bol vidieť podobný výhľad do údolia ako vraj z Tomášovského výhľadu. Na poslednej zastávke som v lese uvidel nepatrné zvyšky Hrabušického hradu. Cestu do penziónu sme zvládli a veľmi sa tešili na pizzu, ktorá sa veľmi rýchlo zjedla po náročnom dni.

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 

Photos by Filip Jurovatý

‹ ›

1- slimák pri Mníchovej diere; 2 - prielom Hornádu; 3 - vysutý most pri Ústí Kláštornej rokliny; 4-5 - Kláštorná roklina; 6 - Kláštorisko; 7 - cesta po žltej; 8 - cesta po zelenej; 9-10 - zase prielom Hornádu; 11-15 - Stratenský kaňon; 16-19 - Palcmanská Maša

     Z južnej časti národného parku vynikajú tri miesta. Prvé takéto miesto je Dobšinská ľadová jaskyňa zapísaná v UNESCO, ktorú som však žiaľ tiež nenavštívil (aspoň budem mať viac dôvodov sa sem vrátiť). Navštívil som však Stratenský kaňon. Miesto nesie názov po blízkej obci Stratená. Kedysi týmto kaňom viedla cesta, no časom sa postavil tunel, ktorý cestu skrátil. Asfaltová cesta s mostami však v kaňone ostala, čím vznikol priestor na pohodlnú prechádzku. Poslednou zastávkou v Raji bola Palcmanská Maša. Vodná nádrž, ktorá vznikla na rieke Hnilec, vytvára príjemné prostredie na odpočinok v strede hôr.

     Keď Karel Gott spieval „ukážu ti cestu rájem“, tak neviem či myslel práve na ten Slovenský raj. Avšak ak sem už zavítate nájdete tu ozaj veľa ciest rajom či už sú náročné ako tie na severe alebo ľahké ako tá po Stratenskom kaňone. Určite sa však vyplatí sem zavítať a cítiť sa v nedotknutej prírode, doslova ako v raji.