Východným Slovenskom: #8 Dolný Šariš

Spiaci mních

     Typickým východoslovenským regiónom je Šariš, o ktorom ste sa už dozvedeli veľa informácii v predošlých článkoch. Avšak ešte som nespomínal jeho poslednú časť a preto to napravím v nasledujúcich riadkoch článku s názvom Dolný Šariš. Uvedomujem si, že toto pomenovanie sa asi bežne nepoužíva, ale tento názov mi prišiel asi najlogickejší vzhľadom na polohu pamiatok v okolí Prešova. Prevediem vás krajom plný na strážne hrady a prírodné pamiatky. Začíname!

     Opis tohto kraja začnem naozaj v dolnej, južnej, časti Šariša. Obec Budimír, patrila historicky do šarišskej župy, no v súčasnom administratívnom usporiadaní patrí do okresu Košice – okolie, keďže má k tomuto mestu o mnoho bližšie ako ku Prešovu. Do dediny som zavítal počas marcových výletov a namieril si to k jednému z dvoch kaštieľov. O tomto mieste som vedel už od štvrtej triedy na základke / uff to mi mohlo byť asi 10?/ keď som dostal atlas Slovenska. Pamätám si na tú dvojstránku slovenských hradov a kaštieľov, kde na pravej strane bol kaštieľ spomínaný v zozname sprístupnených pamiatok. Okolie budovy obklopuje menší park a na prvom poschodí sídli pobočka Slovenského technického múzea. Nikto tu práve nebol, tak som si výstavu prešiel v pokoji. Mohol som tu vidieť zaujímavé až bizarné hodiny, technické pamiatky a výstavu venovanú slovenskému vzoru. V dedine som strávil asi len 2 hodiny, keďže nebol už čas pred mojou cestou na západ a taktiež už tu nebolo nič čo by sa dalo obdivovať. Z Budimírom sa preto rozlúčim trošku poeticky básňou od spisovateľa Jonáša Záborského, ktorý pôsobil v tomto regióne....

/ Človek, Čas a Práca /

Človek a Čas povadili sa na ceste
a zo zvady prišlo až na päste.
Čas zvíťazil, Človek poď v úteky!
Čas za ním so šľahami cez hory a rieky.
Bol by ho dobil, keby nebol uskočil ku Práci.
Nekľajte jej, ľudia krátkozrací.

     Ďalšie zastávky po kraji boli už počas letného 14 dňového výletu, ktoré opíšem v chronologickom poradí. Keď som v tretí deň výletu opustil Čertovu skalu pri Starej Ľubovni, tak som vstúpil do šarišského regiónu. Po pár kilometrov sa nachádzala prvá zastávka - zrúcanina menšieho hradu v dedine Plaveč. Objekt je menší a bol práve v oprave. Vylepšiť výzor ruiny sa snažili nezamestnaní domáci cez aktivačné práce úradu práce. Hlavná dominanta hradu je jeho veža, ktorá je zároveň najzachovalejšou časťou komplexu.

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 

Photos by Filip Jurovatý

‹ ›

1-3 - kaštieľ Hanušovce nad Topľou; 4 - železničný viadukt; 5-8 - Kapušiansky hrad; 9 - výhľad na Šarišský hrad z Kapušianskeho; 10 - cesta z hradu; 11-14 - Plaveč; 15-18 - Spiaci mních; 19-22 - Hrad Kamenica; 23 - výhľad na Hanigovský Nový hrad

     Ešte v ten deň sa konali dve zastávky v tomto okolí. Ako Spiaci mních vyzerajú skaly bradlového pásma, ktoré sa vynárajú z miernych kopcov. Na ich vrchole pomerne dosť fúkalo, ale čo ma prekvapilo, je že niektoré kvety vyhľadávali práve túto náveternú stranu.

     Z bradlového pásma bolo dobre vidieť na ďalšiu zastávku, tiež postavenú na bradle - hrad Kamenica. Cesta väčšinou viedla lesom po žltej a bola sprevádzaná informačnými tabuľami. Z hradu ostalo už dosť málo, ale tiež tu bola snaha na jeho záchranu. Na hrade sa mi zase naskytol výhľad na iné miesta akými bol Šarišský hrad a Hanigovský Nový hrad.

     V šiesty deň výletu som opúšťal Zemplín a mieril si to na Prešov cez Hanušovce nad Topľou. Tu bolo pekné počasie a fotky kaštieľa, v ktorom je Vlastivedné múzeum, sa robili samé. Okrem tejto pamiatky som si odfotil menší zrekonštruovaný kaštieľ, archeopark postavený v areáli parku kaštieľa a vybehlo sa aj na kopec pozrieť sa k železničnému viaduktu.

     Spomínaný šiesty deň pokračoval k poslednej zastávke toho dňa – Kapušianskemu hradu. Prešov, resp. Solivar, bolo v minulosti veľmi strážené miesto. Z každej strany bolo obklopené nejakým hradom. Ten Kapušiansky vyzeral ako vojenský obranný hrad s veľmi drsným výzorom. Pamätám si ako veľmi v ten deň fúkalo na jeho kopci, až som sa divil, že jeho hradby nie sú z toho všetkého zvetrané.

     V siedmy deň som okrem pobehovania po Prešove, skočil na ďalší hrad v okolí. Zrúcanina hradu Šebeš je naozaj nepatrným hradom aj čo do rozlohy aj čo do zachovalosti. Myslím si, že keby sa tu posledné roky nerobil archeologický výskum, tak by sme už ani hrad nenašli. Po ceste do mesta sa spravila ešte menšia zastávka v priľahlej dedine Ľubotice, kde som si cvakol kostol - bývalú synagógu.

     Posledný krát som bol v tomto kraji v ôsmy deň výletu, keď som sa chystal už na cesty po Dolnom Spiši. Avšak stihol som prejsť ešte zaujímavé miesta západne od Prešova. Najskôr som zavítal k ďalšiemu hradu, kedysi sídlu župy – na Šarišský hrad. Hrad je ozaj veľký, vraj je v top pätke najväčších hradov Slovenska, a pomerne aj zachovalý. Nájdete tu množstvo ochranných bášt a hradné múry, za ktorými je skrytý donjon. Do tejto budovy sa dá vojsť aj na jeho strechu, aby sa vám naskytol výhľad na okolitý kraj.

     Predposlednou zastávkou bol Lačnov. Samotná osada, bývalá dedinka, nebola až tak zaujímavá ako pamiatky v jej okolí. Najskôr som sa chcel presvedčiť o lačnovskej anomálii. No neviem či som bol slepý ale optický klam, kedy sa predmety kotúľajú hore kopcom som akosi nevidel. Kroky ďalej išli ku zrúcanine hradu. Tento bol tak malý, že som si s celým hradom mohol spraviť selfie. Okruh po prírode som dokončil v Lačnovskom kaňone, ktorý bol takmer suchý ale zato šmykľavý. Neďaleko sa ešte nachádzala jaskyňa Zlá diera – po východňársky Zlá džura, ale tam som už nešiel.

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 

Photos by Filip Jurovatý

‹ ›

1-10 - Šarišský hrad; 11-12 - Hrad Lipovce pri Lačnove; 13-14 - Lačnovský kaňon; 15-16 - Fričovce; 17-19 - Budimír; 20-22 - Šebeš; 23 - synagóga Ľubotice

     Vyčerpaný z kaňonu, som si cvakol poslednú pamiatku regiónu a to kaštieľ vo Fričovciach. Pekná renesančná budova, typická skôr pre región blízkeho Spiša, dnes slúži ako hotel. Aj k tejto pamiatke vyberám jednu z básní Záborského o kaštieli ... 

/ Somár a mladý pán /

Ryčal somár pred kaštieľom svojím zvykom,
mladý pán ho obšíval s krikom:

„Ha, ako ten ošklivec trhá uši!
Či môže byť od teba dakto hlupší?“
„Môže veru.“ „A kto teda?“
„Panský syn, keď úrad hľadá.“

     Aj keď tento článok asi nepôsobil ako rozprávanie o nejakom súvislom regióne, ale len o pamiatkach v bezprostrednom okolí Prešova, tak dokázal sprostredkovať ďalšie krásy Slovenska. V tomto vidieckom regióne ma nadchol počet hradov, z ktorých vynikali mohutné ako aj tie takmer zaniknuté. Lúčim sa s krajom, ktorý pre mňa neznamená len značku piva, ale kraj v ktorom sú krásne mestá a hodnotné pamiatky či už z kameňa alebo z dreva.