Východným Slovenskom: #6 Turniansko

Výhľad z Krkavčích skál na Zádielsku tiesňavu

     Jedným z málo známych regiónov východného Slovenska je Turniansko. Veď len málokto počul o takomto mieste. Turniansko pritom patrilo k najstarším krajom v Uhorsku, no po roku 1882 zaniklo. Župa sa vtedy rozdelila. Menšia časť pripadla blízkemu Gemeru a to čo sa nachádzala za priesmykom Šoroška ku Košiciam pripadlo k nim. Od vtedy rozumieme pod pojmom Turniansko časť Abovsko-Turnianskej župy. Tento kraj je charakteristický prevažne maďarským obyvateľstvom a krásnou prírodou Slovenského krasu. Okrem Turnianska v užšom zmysle slova, vám ukážem ešte blízke miesta Abova, kde aj začnem opis tohto výletu.

     V chladné marcové ráno sme vyrazili na výlet z Košíc do Medzeva. Mesto, ktoré obývali v minulosti Nemci zvaní aj mantáci, využívalo potenciál Slovenského rudohoria a spracovávali sa tu kovy. Nie však hocijakým spôsobom ale v dielňach zvané hámre. Na spoznanie mesta som mal vtedy málo času, lebo ma čakal ešte náročný výlet, tak som si vyfotil len pekné pamiatky ako je hámor a kostol.

     Autobus nás doviedol z Medzeva okolo rómskej osady do dediny Jasov. Už z diaľky si dobre všimnete hlavnú dominantu obce – kláštor. K nemu viedli moje ďalšie kroky. Pamätám si ako bol vonku cítiť ešte stále mráz. Ponad kláštor viedol náučný chodník, ktorý mi mal ukázať ostatné pamiatky dediny. Najskôr som trošku blúdil ale potom som sa vydal lesom na Jasovskú skalu. Okrem pekného výhľadu som tu našiel aj zvyšky hradu, ktoré dobili vojská Jána Jiskru z Brandýsa. To nebola jediná stopa, ktorú tu nechali. Pod skalou je Jasovská jaskyňa, v ktorej nájdete aj ich víťazný nápis – avšak v marci ešte nebola jaskyňa sprístupnená. Okolo vidieckych stavieb som si počkal na ďalší autobus, aby sa plynulo pokračovalo vo výlete.

     Ten nás doviedol do Moldavy nad Bodvou na ich miestny terminál – prvý svojho druhu na Slovensku, ktorý som už spoznal minulý rok. Čakaním na prípoj som si fotil zo stanice autobusov a vlakov pohľad na obec, keď tu ma oslovila nejaká osoba zo stanice či na to mám oprávnenie. No ešte že poznám svoje práva. Viem, že isté objekty sa fotiť nemôžu, ale aby to bola celá dedina? Asi ťažko.



     Tento autobus nás doviedol do Turny nad Bodvou, kde som minulé leto išiel na Turniansky hrad. Tento rok som si tu však spravil trošku náročnejší okruh. Vybrali sme sa pešo do susednej dediny Háj. Sem by sme autobusom došli len ťažko, lebo sem chodia len dva autobusy v pracovné dni a v sobotu tuším ani jeden. Úvodom dediny s majoritným maďarským obyvateľstvom vás privíta ohromná socha anjela. Nenechajte sa však oklamať je vyrobený z plastu a je dutý. Socha ostala v dedine ako rekvizita po nejakom hollywoodskom filme. V dedine sme si spravili menšiu zachádzku k Hájskym vodopádom, ktorých bolo na celom úseku ozaj veľa.

     Z Háju viedla strmá, ale dobre upravená cesta na vrchol planiny. Celý Slovenský kras je typický pre svoje stolové hory. Na vrchu už bola prechádzka lepšia i keď ju komplikoval miestami šmykľavý sneh. Prvým miestom na planine boli zvyšky slovanského hradiska pri smerovníku dvoch chodníkov. Valy boli veľmi dobre pozorovateľné voľným okom. Odtiaľto som sa vybral k dvom pohľadom na Zádielsku tiesňavu. Najskôr to bol severný pohľad do údolia a potom krajší na Krkavčích skalách. Teplé slnko sa tu oprelo do skál a fúkal tu silný vietor. Našťastie som tu bol v takom čase, keď ešte kríky a les neboli zelené a tak som mohol obdivovať skalné údolie v plnej kráse. Videl som tu menšiu jaskyňu a Cukrovú homolu – osamotenú vysokú skalu v údolí.

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 

Photos by Filip Jurovatý

‹ ›

1-2 - Kostol v Medzeve; 3 - Hámor; 4-5 - Jasovský kláštor; 6 - panoráma z Jasovskej skaly; 7 - zrúcanina Jasovského hradu; 8 - cesta popod Turniansky hrad do Háju; 9 - socha anjela v Háji; 10-11 - Hájske vodopády; 12 - slovanské hradisko; 13-15 - Zádiesla tiesňava; 16-19 - Turniansky hrad na ceste do Turny nad Bodvou

     Cesta dole bola tragická. Najskôr ma vydesila stopa medveďa v snehu a potom terén chodníka. Ten bol veľmi kamenistý a niekedy zle značený tak som sa predieral kade tade. Potom aj bol lepšie značený ale išiel cez uzučký chodník v lese. Vybral som si však túto cestu náročky lebo som chcel mať zábery na hrad pri západe slnka z vyššieho kopca oproti nemu. Nakoniec sa mi také pekné zábery pošťastili a vybral som sa na vlak z Turny nad Bodvou do Košíc.

     Po chladnej zime a dlhom učení bol výlet v okolí Košíc príjemným spestrením pred nadchádzajúcimi štátnicami. Veľmi sa mi páčil výlet do prírody, z ktorých svojou krásou vynikali nádherné vodopády a pohľady na úžasnú tiesňavu.