Translate

sobota, 15. októbra 2016

Moje veľké slovenské leto: #4 Dolný Zemplín a Abov

Vyhliadková veža Tokaj, Malá Tŕňa
     Na pozvanie kamaráta som sa vybral ja na ďaleký slovenský východ. V nedeľu 11. septembra som sa vybral do Košíc. Z Bratislavy som nešiel cez Žilinu ale vyskúšal som cestu juhom cez Zvolen, aby som videl aj tento kraj, najmä región Gemer. Takto som mohol prvý krát vidieť aj hrad Krásna Hôrka. V Košiciach sme len prespávali do stredy a zvyšok dní trávili inde, najmä na Dolnom Zemplíne a v okolí Košíc (Abov).


     V pondelok začala už cesta do Čiernej nad Tisou zaujímavo, keď sme si nestihli kúpiť lístky na stanici. To bolo ešte fajn. Vlak prechádzal celým krajom, vychádzalo slnko nad vinicami až sme došli doslova na konečnú. Zo známej železničnej stanice Čierna nad Tisou sme pešo išli cez Malé Trakany k trojmedziu Slovensko-Maďarsko-Ukrajina. Tu začína druhý zážitok. Po asi piatich minútach prezerania kolíkov slovenskej a ukrajinskej trikolóry priletel jeep a v ňom dvaja policajti (Tünde a Dionýz) cez vysielačku komunikovali cez systém kondor, ktorý im už hlásil náš príchod. Chceli po nás doklady a pýtali sa odkiaľ sme. Samozrejme, sme nič trestné nespravili, len sme nevedeli, že pred vstupom do pohraničného pásma Schengenu je povinné ohlásiť vstup. Vraj takéto výjazdy majú často. Pozreli sme teda ešte hraničnú rieku Tisa, v ktorej v strede sa spájajú všetky tri štáty a išli nazad do Čiernej. Už vtedy som oľutoval výber mojej obuvy. Minibusom sme sa zastavili v Kráľovskom Chlmci (všetci si pýtali lístok do Királyhelmec len my po slovensky), kde sme odfotili zvyšky hradu - múr s dvomi oknami. Námestie v tomto meste sa volalo Miléniové a boli na ňom Arpádovci a socha maďarského stepného dobytka s typickými rohmi. Autobusom sme sa po chvíli dostali do Malého Horeša (na autobusovom lístku suverénne bola stanica označená ako Kisgéres). V tejto dedinke nájdete až 82 vinných pivníc (aj keď si myslím, že v pivniciach máte nájsť pivo a nie víno, pre mňa, Záhoraka, je bližší bohemizmus sklípek). Tu sa stala ďalšia pikoška, došlo na mňa volanie prírody. Pri každej pivnici bolo posedenie ale nikde ani jedna kadibútka! Nuž... príroda bola silnejšia. Z pivníc sme sa zastavili v dedinke na nanuk a radler, teta predavačka nás počula rozprávať po slovensky tak bola v rozpakoch. Keď sme mali platiť opýtala niečo čo znelo ako aňut? alebo tak nejako. Potom bolo vidieť ako premýšľa a vyšlo z nej len tri nula štyri euro, zaplatili sme teda 3,04€ a išli na bus. Cestou po tomto juhovýchodnom kraji sme videli konečne pekný hrad vo Veľkom Kamenci. Šikovne sme stihli prestup na vlak v Somotore a došli do kraja Tokaj. Z Čerhova sme sa odviezli do Malej Tŕne, kde sme hľadali nejaké pohostinstvo, no nikde ho nebolo, hoci na mapkách regiónu bolo značené. Miestni hovorili, že tu krčma nie je ale, pivo áno. Trošku sme nechápali ale išli kade nás posielali. Museli sme sa sa teda ďalších ľudí pýtať, kde tu je pivo až sme vošli do dvora rodinného domu. Bolo to divné, nikto tam nebol, ale smäd bol silný. Tak som do otvorených dverí zakričal haló! ozvalo sa áno? a ja na to pivo??? Vyšla stará dáma, ktorej sme vysvetlili stav, pousmiala sa a ukázala na dvere sklepu (tu už môžem použiť asi slovo sklep), zišiel som dolu po schodoch zobral dve fľaše, zaplatili a šťastne sa pohostili. Teplo a alkohol spravilo svoje ale nejako sme došli k novinke kraja a to vyhliadkovej veže Tokaj v Malej Trńi. Názov projektu Tokaj je len jeden asi reaguje na to, že tento región na hraniciach je síce slovensko-maďarský ale značkou tokajské víno možno označiť len víno zo slovenskej strany z týchto šiestich dedín. Z veže bol pekný výhľad ale už nám zostalo málo času na cestu k vlaku, tak sme sa snažili dostať k nemu. Z novej mapky regiónu sme vyčítali, že cez vinice vedie cyklotrasa, nuž tak sme sa po nej vydali. Bola však tak zle značená, že sme skončili v poli dopichaní od komárov a nestihli vlak. Do Košíc sme došli autobusom.

Malý Horeš
     Druhý deň bol zameraný viac na hrady. Začali sme tým Košickým. Ruina sa rozprestiera sa v horách nad Košicami smerom k ich ZOO. Keďže Košice sú druhé najväčšie mesto v republike, tak aj táto ruina tak vyzerá. Pôdorysy sú konzervované a v noci osvetlené, v bývalom átriu hradu je amfiteáter a pri hradbe je vyhliadková veža. Nuž nič to nemení na tom, že zrúcaninu by som zaradil skorej k zaniknutým hradom. Ďalším hradom bol hrad Slanec (nečakane) v Slanských vrchoch. Hrad už roky opravujú a vyzerá pekne zachovalý, ale podľa mňa patrí k tým menším, tak na ňom nebolo toľko čo vidieť. Prekvapilo ma, že na informačnej tabuli bola fotografia interiéru, ktorý vyzeral honosne, takže to muselo byť ešte pred vyše storočím pekné sídlo. Zo Slanca nasledovala strašná cesta do Trebišova. Vlakom sme museli ísť do Michalian, kde sa prestupuje na druhý vlak. Ten však nešiel pre výlukové práce a išli sme ďalej náhradným autobusom, nie však až do Trebišova, ktorý je od Michalian len tri dediny. Výluka bola len pre prvé dve dediny. Tak nakoniec sme došli vlakom do Trebišova a tu už na mňa prišla únava. Došli sme do opraveného kaštieľa v ktorom však toho veľa nebolo okrem bývalej jazdiarne, kde maďarskí poľovníci vystavujú vypchaté zvieratá z exotických krajín. Už v parku mi bolo zle, asi som mal nejakú virózu alebo úpal ale bol som nemožný. Vyfotil som ruiny hradu Parič a mauzóleum najväčšieho rodáka Júliusu (Gyula) Andrášyho - predsedu uhorskej vlády neskôr ministra zahraničných vecí a možného milenca princeznej Sissi. V meste majú ešte zaujímavý kostol so stredovekými freskami, reliéfmi a kreslom, ktoré bolo venované kráľovi a sedel na ňom aj pápež Ján Pavol II. Večer som mal zimnicu a vypotil som zo seba chorobu. 

Insert title here
  • Popisok 1
  • Popisok 2
Photos by Filip Jurovatý


1 - Ráno v Čiernej nad Tisou; 2 - Koniec leta; 3-4 - Trojmedzie; 5 - Zastavený čas na železnici v Čiernej; 6 - Kráľovský Chlmec; 7-10  - Vinné pivnice Malý Horeš; 11 - Veľký Kamenec; 12-14 - Vinohradnícka oblasť Tokaj; 15 - Košický hrad; 16 - Hrad Slanec; 17-19 - Kaštieľ a jazdiareň Trebišov; 20 - Hrad Parič; 21 - Park; 22 - Mauzóleum Andrášiovcov; 23 - Nočné Košice; 24 - Hrad Turňa


     V posledný deň som sa už asi viac tešil domov ako na posledný výlet. Bol som už moc unavený. Išli sme na hrad do Turny nad Bodvou. Oblasť Turny, myslí sa tým táto dolina rieky Turňa, tvorila historickú súčasť spoločnej Abovsko-Turnianskej župy (Abaúj-Torna vármegye). Nad dedinou sa týčil krásny hrad, podľa recenzií som očakával, že bude veľmi zarastený ale nebol. Bol to typický obranný hrad a nazval by som ho lastovičí hrad, preto lebo ich tu bolo neúrekom. Z Turny som stihol skvelo prípoj na rýchlik a spal som v ňom s prestávkami až do Senice. 




Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára