Golden
Gate Bridge v San Franciscu
V článku sa dozviete:
Dôležité informácie pred cestou
Harmonogram
Zaujímavosti
Vyčíslenie výletu / financovanie
Dôležité informácie pred cestou
Pred cestou do zámoria sa nevyžaduje obšírnejšia príprava no je potrebné si zabezpečiť víza (ESTA). Tie sa dajú vyklikať na oficiálnej stránke a stoja približne 20€ na 24 mesiacov. Pri vypisovaní je potrebné mať pri sebe pas. Ich zabezpečenie nezaručuje, že budete mať automaticky dovolený vstup do krajiny. To posúdi individuálne úradník po prílete, ktorý kladie sériu rôznych až nepríjemných ba aj opakujúcich sa otázok. Nie je potrebné očkovanie. Čas výletu som nevyberal ale bol mi oznámený. Myslím si, že začiatok leta bol vhodný na výlet. Tomuto ročnému obdobiu zodpovedalo aj oblečenie, ktoré prevažne tvorilo krátke tričká, kraťase a športová obuv. Pred cestou som skontroloval či mám všetky potrebné doklady, techniku, nabíjačky, lieky, kozmetiku a zamenil aj časť hotovosti na americký dolár. Ďalej som si špeciálne zabezpečil cestovné poistenie pre toto obdobie, keďže pre USA je drahšie poistenie ako pre Európu. Poslednú vec, ktorú je potrebné si zabezpečiť pred odletom je adaptér, nakoľko americké zásuvky sú odlišné.
Harmonogram
Harmonogram výletu bol stanovený na 17 dní z toho 15 dní sa strávilo v štátoch. Cestopisné video z výletu bude aj z USA, no bude uverejnené neskôr. Pre úplnosť zhrniem chronologický plán:
|
0. deň: |
Bratislava - Viedeň -
Londýn - Los Angeles |
|
1. deň: |
Los Angeles - San Bernardino |
|
2. deň: |
San Bernardino - Las
Vegas |
|
3. deň: |
Las Vegas - Hoover Dam
- Kingman - Sedona |
|
4. deň: |
Sedona - Grand Canyon -
Horseshoe Bend - Page |
|
5. deň: |
Page - Monument Valley
- Durango |
|
6. deň: |
Durango - Million
Dollar Hwy - Georgetown |
|
7. deň: |
Gergetown - Rocky
Moutain NP - Scottsbluff - Hot Springs |
|
8. deň: |
Hot Springs - Mount
Rushmore - Devils Tower - Cody |
|
9. deň: |
Cody - Yellowstone -
Idaho Falls - Salt Lake City |
|
10. deň: |
Salt Lake City - Reno -
Lake Tahoe - Sacramento |
|
11. deň: |
Sacramento - San
Francisco |
|
12. deň: |
San Francisco - Santa
Cruz |
|
13. deň: |
Santa Cruz - Big Sur -
Oxnard - Agoura Hills |
|
14. deň: |
Agoura Hills - Malibu -
Agoura Hills |
|
15. deň: |
Agoura Hills - Los
Angeles - Londýn |
|
16. deň: |
Londýn - Viedeň -
Bratislava |
Počas výletu vyšlo pekné, teplé až horúce počasie. Najväčší extrém sme zažili v druhý deň keď cestou do Vegas bolo až 42-43 stupňov a v noci to kleslo len na 39 stupňov. Dážď sme zastihli len z auta v horách a počas nocovania v Georgetown. Počas výletu sa z plánov vynechal Anthelope Canyon pri Page. Pôvodne sa malo ísť aj k blízkemu the Wave no pár mesiacov pred odchodom sa zistilo, že vstup je podmienený prihlásením sa do lotérie. Pravdepodobnosť, že vás vyberú je len 4 až 8% (približne len 60 ľudí na deň), a preto som rezignoval, že uvidím túto nádheru.
.JPG)
.JPG)
.JPG)
.jpg)
.JPG)
.JPG)
1 - Horseshoe Bend; 2 - Hollywood; 3 - Las Vegas; 4 - Sedona; 5 - Grand Canyon; 6 - Monument Valley; 7 - Rocky Mountain NP; 8 - Scottsbluff; 9 - Bizón
Zaujímavosti
Preprava a cesty. Ak nerátam cestu na Schwechat, tak výlet sa začal leteckou prepravou do USA. Z Viedne sa pohodlne a krátko letelo s British airways na londýnsky Heathrow, kde sa šikovne a bez problémov prestúpilo na let American airlines do Los Angeles. Transkontinentálny let trval desať a pol hodiny. Na moje veľké šťastie som sedel nielen do uličky ale ešte som mal extra priestor pred sebou na vystretie nôh. Let išiel nielen cez Atlantik ale aj ponad Grónsko. Po prílete nastalo odbavenie sa na imigračnej kontrole. Prvý dojem bol zároveň najhorším momentom dovolenky. Celá procedúra trvala asi tri hodiny a cítil som sa grilovaný a dusený ako na štátniciach. Najskôr sa asi hodinu stálo v dlhom rade. Prvý úradník bol milý no keď zistil, že neviem presný názov hotela, kde budem po prílete spať (hotel som nekupoval, čiže som nepotreboval pre seba tieto údaje), tak sa rozhodol ma posunúť kolegovi. Ten sa pýtal podobné otázky, ba pýtal sa rovnaké opakovane. Ani to neviedlo k riešeniu, tak ma poslali do miestnosti bez hodín, kde som čakal na ďalšie vypočutie. Tu som nakoniec čakal takmer dve hodiny a bolo mi odporúčané byť nabudúce lepšie pripravený. Pri vypočutí vzniklo viacero problémov. Nemal som pri sebe doklad / kartu, kde pracujem; aplikácia banky mala odstávku; meno hotela som nepoznal a ľudia, s ktorými som mal cestovať boli v tom čase vo vzduchu na ceste do LA. To znamená, že som nemal ako preukázať kde pracujem, či mám prostriedky na účte a kde sa budem zdržovať. Počas dovolenky sa využili rôzne druhy prepravy a to lietadlá, shuttle bus, osobné auto, taxi a električka. Shuttle bus sa využil len na ceste letiska k požičovni áut. Podobne jednorazovo sa využilo taxi vo Vegas, keď nás v horúčavách odviezol na hotel a električka bola turistickou atrakciou v San Franciscu. Lístok na ňu zrovna nestál ľudovú cenu (celodenný lístok takmer 14 USD) no cestovať ním po strmých kopcoch bol zážitok. Bolo taktiež zložité dostať sa dnu. Keď električka zastavila na zastávke išli sme si do nej automaticky sadnúť no pán, ktorý bol zodpovedný za jej obsluhu nás zastavil. Nakoniec vyšlo najavo, že prostriedok má obmedzenú kapacitu, a on preto poctivo dohliadal na to, aby nebola preplnená. Interiér električiek mi prišiel historický lebo nad oknami bol natiahnutý špagát, za ktorý keď sa zatiahlo dal sa signál vodičovi, aby na ďalšej zastávke zastavil. Vozidlá verejnej dopravy boli na môj vkus zvláštne, veľmi hranaté. Väčšinu cesty po Amerike sme strávili v osobnom požičanom aute, ktorú odšoféroval len môj kamarát za čo mu patrí veľká vďaka. Po výlete bolo oznámené, že sme prešli úctyhodných 4783 míl čo je takmer 7700 km. V požičovni áut sme strávili veľa prvých hodín pobytu, lebo sa rezervované auto nevedelo spojiť s našou navigáciou. Keď sa problém vyriešil u iného auta, zistilo sa, že nebude postačovať kufor pre naše batožiny. Nakoniec sa doplatilo za iné vozidlo a jazdili sme autom značky Pacifica. Z osobných áut stoja za zmienku biele autonómne autá, ktoré jazdia po San Franciscu ako taxi služba spoločnosti Waymo. Autá majú senzory na rohoch a veľkú stále krútiacu sa kameru v strede kapoty. Už sa neviem dočkať, kedy sa táto vymoženosť rozšíri aj sem! Cena benzínu sa tu uvádza v galónoch (3,7 litra) a výrazne kolíše od lacných hornatých regiónov po dvojnásobne drahú Kaliforniu. Všetky cesty boli široké so žiarivo čiernym asfaltom. Výnimku tvorila len „poľná cesta“ v Monument Valley, ktorá sa stala osudná pre jedno auto, ktorému tam vytiekol olej. Vozovky boli taktiež čisté za čo môže asi iná mentalita pri vyhadzovaní odpadkov vo verejnom priestore, no aj pre častý oznam, že pri odhodení odpadkov na cestu hrozí pokuta až do výšky tisíc ba až dvetisíc dolárov (littering). O USA je známe, že nevyužíva železničnú dopravu ako Európa, no mohol som vidieť v Južnej Dakote nekonečne dlhý dopravný vlak. Dopravné značenie je v USA odlišné od európskeho. Značky sú viac-menej písané slovami, no sú jednoznačné. Rozdielne sú semafory a križovatky. Kým v Európe šofér pozerá na najbližší stĺp, tak naopak v USA pozerá na ten v pozadí. Kým v Európe chodec rozoznáva červenú a zelenú, tak v USA je označenie oranžovej dlane a bieleho chodiaceho panáčika.
Ubytovanie. V USA je veľká dostupnosť prenocovania a rozšírené sú tu ubytovacie reťazce, takže ak už raz získate skúsenosť s nejakým hotelom máte viac-menej predstavu ako môže vyzerať podobný na inom mieste. Pre ubytovanie sme vždy využívali aplikáciu booking. Cena sa uvádzala bez dane a je vyššia ak je víkend. Po pripočítaní dane cena väčšinou narástla okolo 20 USD. Najlacnejšia noc vyšla pre 4 osoby na 160 USD, kým najdrahšia za 387 USD. V priemere sa však ceny pohybovali okolo 220 USD, takže 55 USD na osobu. Dôležité bolo sledovať recenzie a kvalitu. Nocovali sme vždy v troj- a niekedy aj v dvojhviezdičkovom hoteli. Rozdiel v kvalite sa môže ukrývať v detailoch akými je absencia fénu, chladničky, alebo miesto sprchového gélu bolo mydlo. Ubytovacie zariadenia majú vždy dostatok parkovacieho miesta. Bolo veľmi typické, že tieto budovy boli dvojpodlažné a na hornom poschodí sa vstupovalo do izby priamo z pavlače. Na úvod bolo potrebné vždy podpísať pár papierov. Na hoteloch bola vždy wifi a klimatizácia, ukazujúcu teplotu vo Fahrenheitoch. Raňajky nemuseli byť automatické, no aj keď boli súčasťou pobytu, často sme ich nestíhali pre nabitý program. Hotelová izba bola priestranná a takmer vždy sme si objednali izbu s dvomi oddelenými queen posteľami, čiže samostatnými širokými posteľami. Na týchto posteliach bolo typické cibuľové prestieranie, ktoré pozostávalo z najmenej troch vrstiev. Unavený po celodennom cestovaní som nenávidel odstraňovať tieto vrstvy. Umývadlo bývalo niekedy v hlavnej miestnosti inokedy v kúpeľni, kde bola sprcha a toaleta. V kúpeľni bolo vždy extrémne veľa bielych uterákov rôznej veľkosti. Čo mi tu chýbalo bola záchodová kefa a sprchovacia hadica. Až na dva prípady kedy bola hadica tu tiekla voda priamo prúdom zo steny. Z detailov americkej izby som zachytil rozdiely v kľučke od dverí, americkej zásuvke na elektrinu, papierových stenách a občas sa v šuplíku vyskytla Svätá biblia.
Strava. V oblasti stravovania by som sa rád vyjadril k raňajkám, reštauráciám a potravinám. Raňajky sú v Amerike iné ako som zvyknutý. Buď sa podávajú formou bufetu – zober a bež alebo sa dá posedieť. Čo obe spája je ohromné množstvo jednorazového odpadu, a hlavne plastu. V každom jednom hoteli sa používali na pitie plastové kelínky, plastový príbor a papierová tácka. Občas je na výber ovocie či cereálie no vždy bola na výber slaná a sladká časť. Slaná časť pozostávala zo zvláštnych malých páročkov, vajíčok (zvláštne omelety, ba raz uvarené vajíčka zabalené v plastovom balíčku – šialené!) a pečiva. To je žiaľ dochutené a teda pečivo je sladké. Sladké raňajky pozostávajú z muffinov alebo sa dajú spraviť vlastné waffle. Nakoľko toto som nezvykol pred tým jedávať, tak ma to bavilo pripravovať lebo viem, že tak skoro ich zase čerstvé jesť nebudem. Príprava pozostávala z načapovania cesta do plastového kelínku, ktorý sa vylial do prístroja, ten sa zatvoril a pretočil. O dve a pól minúty začal prístroj pípať, hotová waffla sa vytiahla a obliala javorovým sirupom. Ťažké a sladké raňajky. V Amerike som navštívil zopár reštaurácií a zameral som sa na rôzny štandard ich hamburgerov. Vyskúšal som teda známy reťazec, ktorý je rozšírený aj na Slovensku (pre porovnanie niečoho čo dobre poznám), ich fastfood čo nepoznám; a potom reštauráciu, kde spravili naozajstný kvalitný hamburger z trhaného mäska a hrala pritom živá hudba. Navštívil som čarovné reštaurácie. Jednou takou bola v mestečku Kingman na Route 66, ktorá vyzerala vystrihnutá ako zo starých filmov (šachovnicová podlaha, robustné kožené sedačky). Ďalej to bola reštaurácia zo siete Denny´s v mestečku Cortez, Colorado, kde som si dal „T-bone“ steak. Aby som neostal len pri ťažkých jedlách dal som si aj morské plody v San Franciscu a to rovno v reštaurácii BubbaGump, ktorá svojim interiérom odkazuje na slávny film Forrest Gump. Ešte si spomínam na reštauráciu v pobrežnom Malibu, kde parkovali len samé najluxusnejšie autá a dal som si tam ťažký alkoholický nápoj Malibu. V reštauráciách je štandard platiť okrem sumy aj tip čiže výško. Neznášam túto kultúru, keď sa z niečoho dobrovoľného stáva povinnosť. Štandard sa pohybuje nad 15% ceny objednávky. Podobne ako u nás sú v USA rozšírené reťazce potravín. Niektoré ponúkajú výrazne drahšie potraviny, iné patria k lacnejším a nájdete tam v podstate všetko. Väčšinou sme nakupovali vo Wallmarte. Snažil som sa držať stravovacích štandardov ako z domova, mať nejaké zásoby v aute na cestu a keďže nás tlačil čas išiel som takmer vždy po tom čo som vyskúšal (jahody, banány, muffiny, čokoládky značky Hershey´s, salám, syr, pečivo). Pri platení je finálna suma trošku vyššia lebo sa platí ešte tax čiže daň. Myslím si, že v štátoch nerozlišujú platbu kartou alebo hotovosťou, no asi uprednostňujú kartu. Obchody sú čisté, priestranné a krásne usporiadané. Z kuriozít čo som zachytil vyberám, že nedá sa tu odtrhnúť kusovka piva, ale je potrebné kúpiť si celý balíček; nepredáva sa tu six-pack veľkých vôd ako u nás a v jednom obchode som videl box so zemiakmi, kde bol každý kus celý obalený v plaste.
Vnímanie USA. Ďalej sa zameriam na to ako som vnímal krajinu cez moje zmysly. K chutiam som sa vyjadril pri stravovaní. Sluch – na nič konkrétne si nespomínam. Možno len, že okrem angličtiny bola počuť často aj španielčina u hispáncov. Čuch – nič výnimočné, krásna vôňa prírody (ktorej sa budem špeciálne venovať nižšie) a v mestách občasné silné závany marihuany. Hmat – studený kalifornský prúd a silné vlny znemožňovali si užiť plávanie, ale voda dobre osviežila. Zároveň som „objavil Ameriku,“ keď som si kúpil telové mlieko značky Jergens s príchuťou čerešne a mandlí. Nádherne voňalo, úžasne sa vpíjalo a aplikoval som ho aj počas jazdy niekoľkokrát denne. Žiaľ, som nevedel nájsť malé balenie, aby som si ho doniesol do Európy. Avšak vynašiel som sa a „prečapoval“ som ho do malých nádob. Čas som mohol pohodlne stráviť na mobile a to aj vďaka tomu, že som si kúpil neobmedzené dáta. Moje dáta boli niečím výnimočné, lebo ak už nikto nemal signál, tak ja som ich mal takmer vždy a mohol sa podeliť. Výnimkou bola cesta cez Wyoming a pri pobreží Santa Cruz, kde hodiny som ostal doslova odpojený. Čo mi chvíľu robilo vrásky boli zvláštne sms o tom, že mi bude niečo zúčtované. Zistilo sa však neskôr, že sú to podvodné sms. Ameriku som vnímal hlavne zrakom a podelím sa o niektoré rozdiely. Megalomanstvo – veľké cesty, na nich veľké autá, vedľa nich veľké bilboardy. Na nich by ste väčšinou našli, tak ako v televízii, reklamy na poistenie. Hoci sú voľby za dverami, kampaň na bilboardoch neprebieha. Kuriozity – v mestečku Page na púšti mali pred návštevníckym centrom žiarivo zelený trávnik a udržovali ho aj tak, že jeho okraje spaľovali plameňometom, aby boli krásne zarovnané. Spomenul som si na slovenské chodníky a obrubníky - kde každý kameň má inú formu, trčí z nich burina a nie sú stvorené pre imobilných ľudí. V USA sa dbá na čistotu verejného priestoru. Nenašiel som jednu jedinú žuvačku na chodníku, okolie bolo čisté, plné kvetov. Ak sa vyskytol grafit, tak vlastne ani nebol lebo okamžite bol zakrytý / prestriekaný farbou. Všetko tu musí vyzerať novo, čisto, až by som povedal umelo. Tu ma hneď napadol koncentrát žiarivého gýču v Las Vegas... Američania bývajú väčšinou v rodinných domoch, bungalowoch. Dostupnosť verejných toaliet je o veľa vyššia ako u nás – využívali sme benzínky, alebo čistejšie toalety v návštevníckych centrách. Za použitie sme nikdy nič neplatili. Najkrajšie miesto celého výletu bolo pre mňa San Francisco. Mesto na mňa zapôsobilo v prvý deň no myslím si, že špeciálny moment malo v druhý deň keď som skoro ráno si privstal a sám som išiel objavovať jeho ulice. Počul som čajky, dýchal vôňu morského vzduchu, užíval si zlatisté farby vychádzajúce slnka až som sa musel štipnúť či sa mi to nesníva. Cítil som sa ako nejaký básnik, ktorý čerpá múzy pri pohľade na viktoriánske domčeky, aktívnych bežcov v prázdnych uliciach, odvážnych plavcov v neopréne, zlatistú farbu Golden Gate či žblnkot vĺn nad Alcatrazom, kde keď sa oprelo ranné svetlo začala sa formovať hmla.
Príroda. Špeciálnu pozornosť si zaslúži americká príroda. Okrem spomenutého San Francisca to boli práve miesta v prírode, ktoré zanechali vo mne hlboký dojem a to menovito Monument Valley, Grand Canyon a Národný park Yellowstone. Vstup k najcennejším prírodným pamiatkam je spoplatnený pričom sa neplatí za osobu ale za auto. Odporúčam kúpiť kartu „America the Beautiful.“ Karta stojí 80 USD na auto a využili sme ju pri vstupe do viacerých národných parkov, kde by sme preplatili pri kúpe jednorazových vstupov. Prvý kontakt s národným parkom bol v Národnom parku Grand Canyon. Spomínam si ako som mal zatvorené oči a prišiel k múriku a potom sa nechal prekvapiť. Ostal som bez slov. Bolo to neopísateľné a myslím si, že veľkoleposť nedokáže hodnoverne zachytiť ani fotka ani video. Tá scenéria nemala začiatok ani koniec. Pri pozeraní fotiek v galérii odporúčam priblížiť ľavý okraj fotky – tie malé bodky nie sú mravce ale ľudia na plošine. Národné parky majú dobrú vybavenosť a sú tu aj toalety. Na rozdiel od tých „mestských“ sú väčšinou unisex a nie sú splachovacie. Amerika je stvorená pre pohodlných ľudí s autom. Na Slovensku sme zvyknutí, že sa príde do východiskového bodu a potom sa ide na turistiku. To určite platí aj tu, no väčšina atrakcií ležala kúsok od ciest, kde k cieľovému miestu viedol pekne upravený chodník. V Yellowstone to boli pre minerálne pramene väčšinou drevene chodníky alebo chodníky z plastu čo mali pôsobiť ako drevo. Tu som zase ostal v úžase z rozmanitosti minerálov. Toľko jazierok po kope a pritom každé bolo iné. Kade sa táto voda predrala prestal existovať život a ostali suché stromy. Pochopil som, že národný park v USA má iný štandard ako v Európe. Tu ak niečo dostane takéto označenie, tak naozaj ukrýva najcennejšiu a divokú prírodu. Nesmiem zabudnúť, že som videl neskutočne veľa divej zvery, ktorú aspoň vymenujem: jeleň v Grand Canyon, road runner pri Horseshoe Bend (je to vták, ktorého najlepšie poznáte z animovaných rozprávok kde si robí zle s kojotom); medveď pri Million Dollar Hwy, losica s mláďatom v NP Rocky Mountain, bizóny na ceste k Mount Rushmore, praire dog (veľmi vtipné, malé, pískajúce a často schovávajúce sa sysle) pod Devils Tower, v Yellostwone svišťa, grizzlicu s mľádatom, bizóny a jelene, a napokon uškatce s San Franciscu a pozdĺž pobrežia Santa Cruz. Čo som nevidel a hlavne neucítil boli štrkáče hoci som išiel do trávy, kde sa mohli zdržovať v Nebraske (upozornenie o zákaze vstupu som si všimol až keď som opustil trávnik). Okrem tejto divej zvery sme videli pásť dobytok a kone. Väčšinou to boli čierne kravy a často som nechápal na čom sa môžu pásť v nehostinnej krajine.
Mentalita a spoločnosť. Američania sú každý iný no spolu vytvárajú jeden národ. Hlavnou črtou spoločnosti je teda individualita a úcta k osobným slobodám. Tú si naplno pripomenuli štvrtého júla, v deň nezávislosti keď nebo rozžiarili ohňostroje. Videl som tu rôznych ľudí a to cez amišov, dovolím si povedať cowboyov, extravagantne sporo odetých ľudí vo veľkomestách, bezdomovcov, no aj bežných ľudí každej rasy. Mal som predstavy, že budú viac obéznejší a falošnejšie predstierať záujem – no to sa nepotvrdilo. Naopak boli a sú milí. Dokonca sa mi stalo, že ma tri krát zastavili na ulici, aby len povedali, že mám pekné tenisky alebo tričko. V čom som sa ale presvedčil bola ich náboženská horlivosť. V Los Angeles na chodníku slávy no aj večer vo fastfoode v San Barnardino sa vyskytli fanatici. Tí pokrikovali heslá o hriešnosti ľudstva, a že len Ježiš nás spasí. Čo som pochopil rýchlo, že si ho nikto nevšímal, a vtedy som si uvedomil, že popri slobode tu vyrástol egoizmus, kde každý pozerá sám na seba. Čo ma hnevalo bol konzumný spôsob života. Úplne vnímam ako Amerika žije na dlh voči svetu a je voči tomu ľahostajná. Prišlo mi doslova smutno keď som videl večerný obraz mesta, kde bolo typické zazrieť jednu osobu vo veľkom klimatizovanom aute, ktorá čaká v rade k okienku pre fastfood, kde pohodlne si vyzdvihne niečo čo ťažko nazývať jedlom, je to obalené v hŕbe plastu, ktorý po desiatich minútach skončí v neseparovanom odpade. Pochopím a tolerujem, ak sa toto stane z času na čas, ale tu je to štandard, v ktorom žije národ celý život a neuvedomujú si, že to nie je únosné. Úvaha – prečo sa Európania snažia, keď veľké USA s týmto robia minimum? Som šťastný, že som vyrástol V Európe. Aj keď je Amerika v mnohých oblastiach úžasná, som hrdým Európanom a nechcel by som žiť v USA.
.JPG)
.JPG)
.JPG)
.JPG)
.jpg)
.JPG)
Vyčíslenie výletu / financovanie
Takýto výlet po západe USA na jednu osobu od 21.6. do 7.7.2024 vyšiel na 3156,62,-€. Cenu uvádzam pre uľahčenie jednotne v eurách, hoci niektoré úhrady sa vykonali v hotovosti v dolároch. Jednotlivé položky výletu stáli takto:
Preprava: 1362,32,-€ čo predstavovalo 42% výdajov
Ubytovanie: 1161,-€ čo predstavovalo 37% výdajov
Strava: 473,-€ čo predstavovalo 15% výdajov
Vstupy: 37,51,-€ čo predstavovalo 1% výdajov
Suveníry*: 57,59,-€ čo predstavovalo 2% výdajov
Iné**: 101,2-€ čo predstavovalo 3% výdajov
*Zo suvenírov som nakúpil: kľúčenky s motívom San Francisco, čokolády a telové mlieko
**Medzi ostatné náklady patrila: víza, SIM karta s dátami a poistenie
Záver
Môj prvý kontakt s Amerikou mi dokonale ukázal tunajšiu rozmanitosť. Tá je ukrytá v ľudských monumentoch ale aj v prírodných krásach, v pokrmoch, ktoré nereprezentuje len hamburger, donought či hotdog, ba aj vo fascinujúcich nesvietených veľkomestách. Táto zem je jednoducho stvorená pre výlety. Zvedavosť, s ktorou som sem cestoval ma ženie spoznávať ďalšie lákadlá, a preto uvidím kam budú smerovať moje ďalšie kroky.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára