USA: East Coast

New York

 
V predošlom článku o západnom pobreží USA som sa s krajinou rozlúčil, avšak bolo to len dočasné. Vedel som, že k dotvoreniu obrazu o krajine mi prinajmenšom chýba zoznámiť sa s jej kultúrnymi pamiatkami východného pobrežia. Druhý výlet sa uskutočnil taktiež v roku 2024, a to na prelome septembra a októbra, pričom sa smerovalo len k trom mestám, no prešlo sa až cez osem štátov. Všetky fotky z USA sú v tomto fotoalbume.
 
V článku sa dozviete:
 
Dôležité informácie pred cestou
Harmonogram
Zaujímavosti
Vyčíslenie výletu / financovanie
 

Cestopisné video o Spojených štátoch amerických

Dôležité informácie pred cestou
Myslím si, že všetky dôležité informácie o vycestovaní do USA boli už spomenuté v minulosti. Zaujímavosťou zostal len výber vhodného oblečenia. Hoci bola už jeseň teploty v tomto kraji boli teplejšie ako u nás, a preto som väčšinu výletu mal oblečené kraťase a tričko. Teploty sa pohybovali medzi 20-25 stupňami a len jeden deň bolo zamračené.
 
Harmonogram
 
Harmonogram výletu bol stanovený na 9 dní. Pre úplnosť zhrniem chronologický plán:
 

0. deň:	Bratislava - Viedeň - Boston
1. deň:	Boston - cesta do New York
2. deň:	New York (Dolný Manhattan a Brooklyn)
3. deň:	New York (Central Park a Metropolitan Museum of Art)
4. deň:	New York (Midwest)
5. deň:	New York (rezervný deň, zvyšné miesta)
6. deň:	New York a cesta do Washington D.C.
7. deň:	Washington D.C.
8. deň:	Washington D.C. a cesta do Viedne

 

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 

Photos by Filip Jurovat

‹ ›

 
 
1 - 5 New York; 6 - 7 Boston; 8 - 9 Washington D.C.
 
Zaujímavosti

Keďže v predošlom článku som sa detailne vyjadroval ako na mňa zapôsobili Spojené štáty, tak len v stručnosti zhrniem ďalšie dojmy, a to najskôr všeobecne a potom ku konkrétnym zastaveniam.

Preprava. Odporúčam letieť spoločnosťou Austrian. Personál bol starostlivý, bol dostatok miesta na sedenie a pokrmy boli chutné. Na imigračnom oddelení to tento krát išlo šikovne. V Amerike som sa presúval pešo, autobusom (Boston – New York), vlakom (New York -  Washington D.C.), loďou a metrom. Metro v Bostone a v New Yorku je jednoduché na použitie a platí sa priamo platobnou kartou pri vstupe. Naopak metro vo Washington D.C. je zmätočné. Nedá sa platiť platobnou kartou ale kartou kam si dobijete peniaze a platí sa pri výstupe pričom cena nie je plošná ale závisí od zastávky. V newyorskom metre je horúco, a pri vstupe odporúčam si všimnúť všeobecnú tabuľu, ktorá ukazuje smer jazdy UP-town alebo DOWN-town. Vlaky hoci majú veľké a pohodlné kožené sedadlá aj v tejto krajine majú meškanie – do Washington D.C. sme prišli o hodinu neskôr ako sme mali.

Ubytovanie. Najhoršie bolo v Bostone nakoľko sme si vybrali lacnú alternatívu a mali sme zdieľanú izbu a umývacie priestory boli na chodbe. Naopak vo Washington D.C. bolo najlepšie. Pri kúpe odporúčam hľadať ubytovanie bez raňajok nakoľko možností na stravovanie (najmä  v New Yorku) je neúrekom a finálna suma za izbu vie byť výrazne odlišná.

Strava. V regióne Nové Anglicko som ochutnal prvý krát v živote homára a bol to chutný pokrm v príjemnej reštaurácii. V New Yorku som nemohol odísť bez ochutnania pizze a taktiež som jedol dokonalý hotdog zo stánku pred Metropolitan Musuem of Art. Okrem reštaurácií som si kupoval jedlo a navštívil zopár barov. 

 

Boston. Pekné, útulné, čisté, študentské mesto. Krásna bytová zástavba, ohromné zástavy, park plný veveričiek a nevšednej udržiavanej zelene. Farebne veľmi vhodná a pestrá kompozícia no obsahovo to bol guláš – napr. črepníky s kapustou chryzantémami a kríkmi či pri soche G. Washingtona vysadené banánovníky.

New York. Uponáhľaní ľudia rôznych farieb pokožky. Extrémne bohatí no i chudobní a rôzne indivíduá. Tlačenica a hluk je niekedy vhodná, no bol to pre mňa koncentrát, kedy som už k záveru pobytu chcel byť sám. Verejné priestory sú čisté ako vlaková stanica, no naopak na chodníkoch vie byť špina či šváby. Stánky so suvenírmi reflektujú blížiace sa voľby. Vybavovali sa mi rôzne filmy a seriály, ktorých dej sa tu odohrával, alebo sa spájajú s konkrétnym miestom.  Manhattan neleží na rovine ale sú tu aj prevýšenia. Vtipný moment sa mi podaril v MoMA keď som hľadal obraz Plynutie času od Dalího (v skutočnosti drobný obraz o veľkosti A4!). Prišiel som k zamestnancovi galérie nech mi ukáže cestu. On sa ma opýtal odkiaľ som (k nemu) prišiel – Where are you from? Lenže moje podvedomie na túto otázku z prvej lekcie angličtiny automaticky a pohotovo odpovedalo – Slovakia. Tak sme sa  obaja pobavili a našiel som potom cestu k obrazu.

Washington D.C. Vhodné a príjemné mesto pre život. Pekné uličky, množstvo barov, nádherná zástavba. Kvalitné múzeá, ktoré sú väčšinou zadarmo.

 

Video o dejinách Spojených štátov amerických

Vyčíslenie výletu / financovanie
 
Takýto výlet po východe USA na jednu osobu od 28.9. do 7.10.2024 vyšiel na 2130,88,-€. Cenu uvádzam pre uľahčenie jednotne v eurách, hoci niektoré úhrady sa vykonali v hotovosti v dolároch. Jednotlivé položky výletu stáli takto:

Preprava:        765,23,-€        čo predstavovalo       35,91% výdajov 

Ubytovanie:   745,01,-€        čo predstavovalo       34,96% výdajov

Strava:            350,35,-€        čo predstavovalo       16,44% výdajov

Vstupy:           130,61,-€        čo predstavovalo       6,13% výdajov

Suveníry*:      66,40,-€          čo predstavovalo       3,12% výdajov

Iné**:             73,28-€           čo predstavovalo       3,44% výdajov

*Zo suvenírov som nakúpil: čokoládky a magnetky.
**Medzi ostatné náklady patrila: SIM karta s dátami a cestovné poistenie.
 
Záver
Moja druhá tohtoročná cesta do Štátov mi potvrdila, že som si vybral vhodnú destináciu. Nevidel som tentokrát prírodné pamiatky ale historické miesta a rušné veľkomesto. Výlet po východnom pobreží mi predstavil zase niečo odlišné v tejto fascinujúcej krajine. Hoci existuje veľa mnou nepoznaných miest ležiacich v USA, tak myslím si, že som spoznal najpodstatnejšie zastavenia, a preto na ďalších cestách dám šancu aj iným neprebádaným krajinám. 

USA: West coast

Golden Gate Bridge v San Franciscu

 
Lesk, ktoré v sebe ukrývajú Spojené štáty americké v mnohých oblastiach vzbudzuje takú zvedavosť, že som sa rozhodol ich konečne spoznať. Výlet k západnému pobrežiu sa uskutočnil trošku neplánovane. Pôvodne boli pre rok 2024 v úmysle iné výlety, no keď prišla príležitosť, tak som pozmenil svoje plány. Tento výlet sa uskutočnil na prelome júna a júla 2024 a precestoval som desať amerických štátov vo štvorici - spolu s mojim kamarátom, jeho mamou a jeho kolegom. Keďže USA sú obrovské, neprešiel som všetkých päťdesiat štátov, no videl som veľa osobitých miest, ktoré spolu môžem predstaviť v tomto článku a fotky zase v tomto fotoalbume.
 
V článku sa dozviete:
 
Dôležité informácie pred cestou
Harmonogram
Zaujímavosti
Vyčíslenie výletu / financovanie
 
Dôležité informácie pred cestou
Pred cestou do zámoria sa nevyžaduje obšírnejšia príprava no je potrebné si zabezpečiť víza (ESTA). Tie sa dajú vyklikať na oficiálnej stránke a stoja približne 20€ na 24 mesiacov. Pri vypisovaní je potrebné mať pri sebe pas. Ich zabezpečenie nezaručuje, že budete mať automaticky dovolený vstup do krajiny. To posúdi individuálne úradník po prílete, ktorý kladie  sériu rôznych až nepríjemných ba aj opakujúcich sa otázok. Nie je potrebné očkovanie. Čas výletu som nevyberal ale bol mi oznámený. Myslím si, že začiatok leta bol vhodný na výlet. Tomuto ročnému obdobiu zodpovedalo aj oblečenie, ktoré prevažne tvorilo krátke tričká, kraťase a športová obuv. Pred cestou som skontroloval či mám všetky potrebné doklady, techniku, nabíjačky, lieky, kozmetiku a zamenil aj časť hotovosti na americký dolár. Ďalej som si špeciálne zabezpečil cestovné poistenie pre toto obdobie, keďže pre USA je drahšie poistenie ako pre Európu. Poslednú vec, ktorú je potrebné si zabezpečiť pred odletom je adaptér, nakoľko americké zásuvky sú odlišné.
 
Harmonogram
 
Harmonogram výletu bol stanovený na 17 dní z toho 15 dní sa strávilo v štátoch. Cestopisné video z výletu bude aj z USA, no bude uverejnené neskôr. Pre úplnosť zhrniem chronologický plán:
 

0. deň:	Bratislava - Viedeň - Londýn - Los Angeles
1. deň:	Los Angeles - San Bernardino
2. deň:	San Bernardino - Las Vegas
3. deň:	Las Vegas - Hoover Dam - Kingman - Sedona
4. deň:	Sedona - Grand Canyon - Horseshoe Bend - Page
5. deň:	Page - Monument Valley - Durango
6. deň:	Durango - Million Dollar Hwy - Georgetown
7. deň:	Gergetown - Rocky Moutain NP - Scottsbluff - Hot Springs
8. deň:	Hot Springs - Mount Rushmore - Devils Tower - Cody
9. deň:	Cody - Yellowstone - Idaho Falls - Salt Lake City
10. deň:	Salt Lake City - Reno - Lake Tahoe - Sacramento
11. deň:	Sacramento - San Francisco
12. deň:	San Francisco - Santa Cruz
13. deň:	Santa Cruz - Big Sur - Oxnard - Agoura Hills
14. deň:	Agoura Hills - Malibu - Agoura Hills
15. deň:	Agoura Hills - Los Angeles - Londýn
16. deň:	Londýn - Viedeň - Bratislava

 
Počas výletu vyšlo pekné, teplé až horúce počasie. Najväčší extrém sme zažili v druhý deň keď cestou do Vegas bolo až 42-43 stupňov a v noci to kleslo len na 39 stupňov. Dážď sme zastihli len z auta v horách a počas nocovania v Georgetown. Počas výletu sa z plánov vynechal Anthelope Canyon pri Page. Pôvodne sa malo ísť aj k blízkemu the Wave no pár mesiacov pred odchodom sa zistilo, že vstup je podmienený prihlásením sa do lotérie. Pravdepodobnosť, že vás vyberú je len 4 až 8% (približne len 60 ľudí na deň), a preto som rezignoval, že uvidím túto nádheru.

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 

Photos by Filip Jurovat

‹ ›

 
 
1 - Horseshoe Bend; 2 - Hollywood; 3 - Las Vegas; 4 - Sedona; 5 - Grand Canyon; 6 - Monument Valley; 7 - Rocky Mountain NP; 8 - Scottsbluff; 9 - Bizón
 
Zaujímavosti
 
Preprava a cesty. Ak nerátam cestu na Schwechat, tak výlet sa začal leteckou prepravou do USA. Z Viedne sa pohodlne a krátko letelo s British airways na londýnsky Heathrow, kde sa šikovne a bez problémov prestúpilo na let American airlines do Los Angeles. Transkontinentálny let trval desať a pol hodiny. Na moje veľké šťastie som sedel nielen do uličky ale ešte som mal extra priestor pred sebou na vystretie nôh. Let išiel nielen cez Atlantik ale aj ponad Grónsko. Po prílete nastalo odbavenie sa na imigračnej kontrole. Prvý dojem bol zároveň najhorším momentom dovolenky. Celá procedúra trvala asi tri hodiny a cítil som sa grilovaný a dusený ako na štátniciach. Najskôr sa asi hodinu stálo v dlhom rade. Prvý úradník bol milý no keď zistil, že neviem presný názov hotela, kde budem po prílete spať (hotel som nekupoval, čiže som nepotreboval pre seba tieto údaje), tak sa rozhodol ma posunúť kolegovi. Ten sa pýtal podobné otázky, ba pýtal sa rovnaké opakovane. Ani to neviedlo k riešeniu, tak ma poslali do miestnosti bez hodín, kde som čakal na ďalšie vypočutie. Tu som nakoniec čakal takmer dve hodiny a bolo mi odporúčané byť nabudúce lepšie pripravený. Pri vypočutí vzniklo viacero problémov. Nemal som pri sebe doklad / kartu, kde pracujem; aplikácia banky mala odstávku; meno hotela som nepoznal a ľudia, s ktorými som mal cestovať boli v tom čase vo vzduchu na ceste do LA. To znamená, že som nemal ako preukázať kde pracujem, či mám prostriedky na účte a kde sa budem zdržovať. Počas dovolenky sa využili rôzne druhy prepravy a to lietadlá, shuttle bus, osobné auto, taxi a električka. Shuttle bus sa využil len na ceste letiska k požičovni áut. Podobne jednorazovo sa využilo taxi vo Vegas, keď nás v horúčavách odviezol na hotel a električka bola turistickou atrakciou v San Franciscu. Lístok na ňu zrovna nestál ľudovú cenu (celodenný lístok takmer 14 USD) no cestovať ním po strmých kopcoch bol zážitok. Bolo taktiež zložité dostať sa dnu. Keď električka zastavila na zastávke išli sme si do nej automaticky sadnúť no pán, ktorý bol zodpovedný za jej obsluhu nás zastavil. Nakoniec vyšlo najavo, že prostriedok má obmedzenú kapacitu, a on preto poctivo dohliadal na to, aby nebola preplnená. Interiér električiek mi prišiel historický lebo nad oknami bol natiahnutý špagát, za ktorý keď sa zatiahlo dal sa signál vodičovi, aby na ďalšej zastávke zastavil. Vozidlá verejnej dopravy boli na môj vkus zvláštne, veľmi hranaté. Väčšinu cesty po Amerike sme strávili v osobnom požičanom aute, ktorú odšoféroval len môj kamarát za čo mu patrí veľká vďaka. Po výlete bolo oznámené, že sme prešli úctyhodných 4783 míl čo je takmer 7700 km. V požičovni áut sme strávili veľa prvých hodín pobytu, lebo sa rezervované auto nevedelo spojiť s našou navigáciou. Keď sa problém vyriešil u iného auta, zistilo sa, že nebude postačovať kufor pre naše batožiny. Nakoniec sa doplatilo za iné vozidlo a jazdili sme autom značky Pacifica. Z osobných áut stoja za zmienku biele autonómne autá, ktoré jazdia po San Franciscu ako taxi služba spoločnosti Waymo. Autá majú senzory na rohoch a veľkú stále krútiacu sa kameru v strede kapoty. Už sa neviem dočkať, kedy sa táto vymoženosť rozšíri aj sem! Cena benzínu sa tu uvádza v galónoch (3,7 litra) a výrazne kolíše od lacných hornatých regiónov po dvojnásobne drahú Kaliforniu. Všetky cesty boli široké so žiarivo čiernym asfaltom. Výnimku tvorila len „poľná cesta“ v Monument Valley, ktorá sa stala osudná pre jedno auto, ktorému tam vytiekol olej. Vozovky boli taktiež čisté za čo môže asi iná mentalita pri vyhadzovaní odpadkov vo verejnom priestore, no aj pre častý oznam, že pri odhodení odpadkov na cestu hrozí pokuta až do výšky tisíc ba až dvetisíc dolárov (littering). O USA je známe, že nevyužíva železničnú dopravu ako Európa, no mohol som vidieť v Južnej Dakote nekonečne dlhý dopravný vlak. Dopravné značenie je  v USA odlišné od európskeho. Značky sú viac-menej písané slovami, no sú jednoznačné. Rozdielne sú semafory a križovatky. Kým v Európe šofér pozerá na najbližší stĺp, tak naopak v USA pozerá na ten v pozadí. Kým v Európe chodec rozoznáva červenú a zelenú, tak v USA je označenie oranžovej dlane a bieleho chodiaceho panáčika.
 
Ubytovanie. V USA je veľká dostupnosť prenocovania a rozšírené sú tu ubytovacie reťazce, takže ak už raz získate skúsenosť s nejakým hotelom máte viac-menej predstavu ako môže vyzerať podobný na inom mieste. Pre ubytovanie sme vždy využívali aplikáciu booking. Cena sa uvádzala bez dane a je vyššia ak je víkend. Po pripočítaní dane cena väčšinou narástla okolo 20 USD. Najlacnejšia noc vyšla pre 4 osoby na 160 USD, kým najdrahšia za 387 USD. V priemere sa však ceny pohybovali okolo 220 USD, takže 55 USD na  osobu. Dôležité bolo sledovať recenzie a kvalitu. Nocovali sme vždy v troj- a niekedy aj v dvojhviezdičkovom hoteli. Rozdiel v kvalite sa môže ukrývať v detailoch akými je absencia fénu, chladničky, alebo miesto sprchového gélu bolo mydlo. Ubytovacie zariadenia majú vždy dostatok parkovacieho miesta. Bolo veľmi typické, že tieto budovy boli dvojpodlažné a na hornom poschodí sa vstupovalo do izby priamo z pavlače. Na úvod bolo potrebné vždy podpísať pár papierov. Na hoteloch bola vždy wifi a klimatizácia, ukazujúcu teplotu vo Fahrenheitoch. Raňajky nemuseli byť automatické, no aj keď boli súčasťou pobytu, často sme ich nestíhali pre nabitý program. Hotelová izba bola priestranná a takmer vždy sme si objednali izbu s dvomi oddelenými queen posteľami, čiže samostatnými širokými posteľami. Na týchto posteliach bolo typické cibuľové prestieranie, ktoré pozostávalo z najmenej troch vrstiev. Unavený po celodennom cestovaní som nenávidel odstraňovať tieto vrstvy. Umývadlo bývalo niekedy v hlavnej miestnosti inokedy v kúpeľni, kde bola sprcha a toaleta. V kúpeľni bolo vždy extrémne veľa bielych uterákov rôznej veľkosti. Čo mi tu chýbalo bola záchodová kefa a sprchovacia hadica. Až na dva prípady kedy bola hadica tu tiekla voda priamo prúdom zo steny. Z detailov americkej izby som zachytil rozdiely v kľučke od dverí, americkej zásuvke na elektrinu, papierových stenách a občas sa v šuplíku vyskytla Svätá biblia.
 
Strava. V oblasti stravovania by som sa rád vyjadril k raňajkám, reštauráciám a potravinám. Raňajky sú v Amerike iné ako som zvyknutý. Buď sa podávajú formou bufetu – zober a bež alebo sa dá posedieť. Čo obe spája je ohromné množstvo jednorazového odpadu, a hlavne plastu. V každom jednom hoteli sa používali na pitie plastové kelínky, plastový príbor a papierová tácka. Občas je na výber ovocie či cereálie no vždy bola na výber slaná a sladká časť. Slaná časť pozostávala zo zvláštnych malých páročkov, vajíčok (zvláštne omelety, ba raz uvarené vajíčka zabalené v plastovom balíčku – šialené!) a pečiva. To je žiaľ dochutené a teda pečivo je sladké. Sladké raňajky pozostávajú z muffinov alebo sa dajú spraviť vlastné waffle. Nakoľko toto som nezvykol pred tým jedávať, tak ma to bavilo pripravovať lebo viem, že tak skoro ich zase čerstvé jesť nebudem. Príprava pozostávala z načapovania cesta do plastového kelínku, ktorý sa vylial do prístroja, ten sa zatvoril a pretočil. O dve a pól minúty začal prístroj pípať, hotová waffla sa vytiahla a obliala javorovým sirupom. Ťažké a sladké raňajky. V Amerike som navštívil zopár reštaurácií a zameral som sa na rôzny štandard ich hamburgerov. Vyskúšal som teda známy reťazec, ktorý je rozšírený aj na Slovensku (pre porovnanie niečoho čo dobre poznám), ich fastfood čo nepoznám; a potom reštauráciu, kde spravili naozajstný kvalitný hamburger z trhaného mäska a hrala pritom živá hudba. Navštívil som čarovné reštaurácie. Jednou takou bola v mestečku Kingman na Route 66, ktorá vyzerala vystrihnutá ako zo starých filmov (šachovnicová podlaha, robustné kožené sedačky). Ďalej to bola reštaurácia zo siete Denny´s v mestečku Cortez, Colorado, kde som si dal „T-bone“ steak. Aby som neostal len pri ťažkých jedlách dal som si aj morské plody v San Franciscu a to rovno v reštaurácii BubbaGump, ktorá svojim interiérom odkazuje na slávny film Forrest Gump. Ešte si spomínam na reštauráciu v pobrežnom Malibu, kde parkovali len samé najluxusnejšie autá a dal som si tam ťažký alkoholický nápoj Malibu. V reštauráciách je štandard platiť okrem sumy aj tip čiže výško. Neznášam túto kultúru, keď sa z niečoho dobrovoľného stáva povinnosť. Štandard sa pohybuje nad 15% ceny objednávky. Podobne ako u nás sú v USA rozšírené reťazce potravín. Niektoré ponúkajú výrazne drahšie potraviny, iné patria k lacnejším a nájdete tam v podstate všetko. Väčšinou sme nakupovali vo Wallmarte. Snažil som sa držať stravovacích štandardov ako z domova, mať nejaké zásoby v aute na cestu a keďže nás tlačil čas išiel som takmer vždy po tom čo som vyskúšal (jahody, banány, muffiny, čokoládky značky Hershey´s, salám, syr, pečivo). Pri platení je finálna suma trošku vyššia lebo sa platí ešte tax čiže daň. Myslím si, že v štátoch nerozlišujú platbu kartou alebo hotovosťou, no asi uprednostňujú kartu. Obchody sú čisté, priestranné a krásne usporiadané. Z kuriozít čo som zachytil vyberám, že nedá sa tu odtrhnúť kusovka piva, ale je potrebné kúpiť si celý balíček; nepredáva sa tu six-pack veľkých vôd ako u nás a v jednom obchode som videl box so zemiakmi, kde bol každý kus celý obalený v plaste.
 
 

Vnímanie USA. Ďalej sa zameriam na to ako som vnímal krajinu cez moje zmysly. K chutiam som sa vyjadril pri stravovaní. Sluch – na nič konkrétne si nespomínam. Možno len, že okrem angličtiny bola počuť často aj španielčina u hispáncov. Čuch – nič výnimočné, krásna vôňa prírody (ktorej sa budem špeciálne venovať nižšie) a v mestách občasné silné závany marihuany. Hmat – studený kalifornský prúd a silné vlny znemožňovali si užiť plávanie, ale voda dobre osviežila. Zároveň som „objavil Ameriku,“ keď som si kúpil telové mlieko značky Jergens s príchuťou čerešne a mandlí. Nádherne voňalo, úžasne sa vpíjalo a aplikoval som ho aj počas jazdy niekoľkokrát denne. Žiaľ, som nevedel nájsť malé balenie, aby som si ho doniesol do Európy. Avšak vynašiel som sa a „prečapoval“ som ho do malých nádob. Čas som mohol pohodlne stráviť na mobile a to aj vďaka tomu, že som si kúpil neobmedzené dáta. Moje dáta boli niečím výnimočné, lebo ak už nikto nemal signál, tak ja som ich mal takmer vždy a mohol sa podeliť. Výnimkou bola cesta cez Wyoming a pri pobreží Santa Cruz, kde hodiny som ostal doslova odpojený. Čo mi chvíľu robilo vrásky boli zvláštne sms o tom, že mi bude niečo zúčtované. Zistilo sa však neskôr, že sú to podvodné sms. Ameriku som vnímal hlavne zrakom a podelím sa o niektoré rozdiely. Megalomanstvo – veľké cesty, na nich veľké autá, vedľa nich veľké bilboardy. Na nich by ste väčšinou našli, tak ako v televízii, reklamy na poistenie. Hoci sú voľby za dverami, kampaň na bilboardoch neprebieha. Kuriozity – v mestečku Page na púšti mali pred návštevníckym centrom žiarivo zelený trávnik a udržovali ho aj tak, že jeho okraje spaľovali plameňometom, aby boli krásne zarovnané. Spomenul som si na slovenské chodníky a obrubníky - kde každý kameň má inú formu, trčí z nich burina a nie sú stvorené pre imobilných ľudí. V USA sa dbá na čistotu verejného priestoru. Nenašiel som jednu jedinú žuvačku na chodníku, okolie bolo čisté, plné kvetov. Ak sa vyskytol grafit, tak vlastne ani nebol lebo okamžite bol zakrytý / prestriekaný farbou. Všetko tu musí vyzerať novo, čisto, až by som povedal umelo. Tu ma hneď napadol koncentrát žiarivého gýču v Las Vegas... Američania bývajú väčšinou v rodinných domoch, bungalowoch. Dostupnosť verejných toaliet je o veľa vyššia ako u nás – využívali sme benzínky, alebo čistejšie toalety v návštevníckych centrách. Za použitie sme nikdy nič neplatili. Najkrajšie miesto celého výletu bolo pre mňa San Francisco. Mesto na mňa zapôsobilo v prvý deň no myslím si, že špeciálny moment malo v druhý deň keď som skoro ráno si privstal a sám som išiel objavovať jeho ulice. Počul som čajky, dýchal vôňu morského vzduchu, užíval si zlatisté farby vychádzajúce slnka až som sa musel štipnúť či sa mi to nesníva. Cítil som sa ako nejaký básnik, ktorý čerpá múzy pri pohľade na viktoriánske domčeky, aktívnych bežcov v prázdnych uliciach, odvážnych plavcov v neopréne, zlatistú farbu Golden Gate či žblnkot vĺn nad Alcatrazom, kde keď sa oprelo ranné svetlo začala sa formovať hmla.
 
Príroda. Špeciálnu pozornosť si zaslúži americká príroda. Okrem spomenutého San Francisca to boli práve miesta v prírode, ktoré zanechali vo mne hlboký dojem a to menovito Monument Valley, Grand Canyon a Národný park Yellowstone. Vstup k najcennejším prírodným pamiatkam je spoplatnený pričom sa neplatí za osobu ale za auto. Odporúčam kúpiť kartu „America the Beautiful.“ Karta stojí 80 USD na auto a využili sme ju pri vstupe do viacerých národných parkov, kde by sme preplatili pri kúpe jednorazových vstupov. Prvý kontakt s národným parkom bol v Národnom parku Grand Canyon. Spomínam si ako som mal zatvorené oči a prišiel k múriku a potom sa nechal prekvapiť. Ostal som bez slov. Bolo to neopísateľné a myslím si, že veľkoleposť nedokáže hodnoverne zachytiť ani fotka ani video. Tá scenéria nemala začiatok ani koniec. Pri pozeraní fotiek v galérii odporúčam priblížiť ľavý okraj fotky – tie malé bodky nie sú mravce ale ľudia na plošine. Národné parky majú dobrú vybavenosť a sú tu aj toalety. Na rozdiel od tých „mestských“ sú väčšinou unisex a nie sú splachovacie. Amerika je stvorená pre pohodlných ľudí s autom. Na Slovensku sme zvyknutí, že sa príde do východiskového bodu a potom sa ide na turistiku. To určite platí aj tu, no väčšina atrakcií ležala kúsok od ciest, kde k cieľovému miestu viedol pekne upravený chodník. V Yellowstone to boli pre minerálne pramene väčšinou drevene chodníky alebo chodníky z plastu čo mali pôsobiť ako drevo. Tu som zase ostal v úžase z rozmanitosti minerálov. Toľko jazierok po kope a pritom každé bolo iné. Kade sa táto voda predrala prestal existovať život a ostali suché stromy. Pochopil som, že národný park v USA má iný štandard ako v Európe. Tu ak niečo dostane takéto označenie, tak naozaj ukrýva najcennejšiu a divokú prírodu. Nesmiem zabudnúť, že som videl neskutočne veľa divej zvery, ktorú aspoň vymenujem: jeleň v Grand Canyon, road runner pri Horseshoe Bend (je to vták, ktorého najlepšie poznáte z animovaných rozprávok kde si robí zle s kojotom); medveď pri Million Dollar Hwy, losica s mláďatom v NP Rocky Mountain, bizóny na ceste k Mount Rushmore, praire dog (veľmi vtipné, malé, pískajúce a často schovávajúce sa sysle) pod Devils Tower, v Yellostwone svišťa, grizzlicu s mľádatom, bizóny a jelene, a napokon uškatce s San Franciscu a pozdĺž pobrežia Santa Cruz. Čo som nevidel a hlavne neucítil boli štrkáče hoci som išiel do trávy, kde sa mohli zdržovať v Nebraske (upozornenie o zákaze vstupu som si všimol až keď som opustil trávnik). Okrem tejto divej zvery sme videli pásť dobytok a kone. Väčšinou to boli čierne kravy a často som nechápal na čom sa môžu pásť v nehostinnej krajine.

 
Mentalita a spoločnosť. Američania sú každý iný no spolu vytvárajú jeden národ. Hlavnou črtou spoločnosti je teda individualita a úcta k osobným slobodám. Tú si naplno pripomenuli štvrtého júla, v deň nezávislosti keď nebo rozžiarili ohňostroje. Videl som tu rôznych ľudí a to cez amišov, dovolím si povedať cowboyov, extravagantne sporo odetých ľudí vo veľkomestách, bezdomovcov, no aj bežných ľudí každej rasy. Mal som predstavy, že budú viac obéznejší a falošnejšie predstierať záujem – no to sa nepotvrdilo. Naopak boli a sú milí. Dokonca sa mi stalo, že ma tri krát zastavili na ulici, aby len povedali, že mám pekné tenisky alebo tričko. V čom som sa ale presvedčil bola ich náboženská horlivosť. V Los Angeles na chodníku slávy no aj večer vo fastfoode v San Barnardino sa vyskytli fanatici. Tí pokrikovali heslá o hriešnosti ľudstva, a že len Ježiš nás spasí. Čo som pochopil rýchlo, že si ho nikto nevšímal, a vtedy som si uvedomil, že popri slobode tu vyrástol egoizmus, kde každý pozerá sám na seba. Čo ma hnevalo bol konzumný spôsob života. Úplne vnímam ako Amerika žije na dlh voči svetu a je voči tomu ľahostajná. Prišlo mi doslova smutno keď som videl večerný obraz mesta, kde bolo typické zazrieť jednu osobu vo veľkom klimatizovanom aute, ktorá čaká v rade k okienku pre fastfood, kde pohodlne si vyzdvihne niečo čo ťažko nazývať jedlom, je to obalené v hŕbe plastu, ktorý po desiatich minútach skončí v neseparovanom odpade. Pochopím a tolerujem, ak sa toto stane z času na čas, ale tu je to štandard, v ktorom žije národ celý život a neuvedomujú si, že to nie je únosné. Úvaha – prečo sa Európania snažia, keď veľké USA s týmto robia minimum? Som šťastný, že som vyrástol V Európe. Aj keď je Amerika v mnohých oblastiach úžasná, som hrdým Európanom a nechcel by som žiť v USA.
 

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 

Photos by Filip Jurovat

‹ ›

1 - Mount Rushmore; 2 - Cody; 3 - Old Faithful; 4 - Yellowstone NP; 5 - Bonneville Salt Flats; 6 - San Francisco; 7 - West Coast; 8 - West Coast; 9 - Malibu
 
Vyčíslenie výletu / financovanie
 
Takýto výlet po západe USA na jednu osobu od 21.6. do 7.7.2024 vyšiel na 3156,62,-€. Cenu uvádzam pre uľahčenie jednotne v eurách, hoci niektoré úhrady sa vykonali v hotovosti v dolároch. Jednotlivé položky výletu stáli takto:
Preprava:        1362,32,-€      čo predstavovalo    42% výdajov 
Ubytovanie:    1161,-€           čo predstavovalo    37% výdajov
Strava:            473,-€             čo predstavovalo    15% výdajov
Vstupy:           37,51,-€          čo predstavovalo    1% výdajov
Suveníry*:      57,59,-€          čo predstavovalo    2% výdajov
Iné**:             101,2-€           čo predstavovalo    3% výdajov
*Zo suvenírov som nakúpil: kľúčenky s motívom San Francisco, čokolády a telové mlieko
**Medzi ostatné náklady patrila: víza, SIM karta s dátami a poistenie
 
Záver
Môj prvý kontakt s Amerikou mi dokonale ukázal tunajšiu rozmanitosť. Tá je ukrytá v ľudských monumentoch ale aj v prírodných krásach, v pokrmoch, ktoré nereprezentuje len hamburger, donought či hotdog, ba aj vo fascinujúcich nesvietených veľkomestách. Táto zem je jednoducho stvorená pre výlety. Zvedavosť, s ktorou som sem cestoval ma ženie spoznávať ďalšie lákadlá, a preto uvidím kam budú smerovať moje ďalšie kroky.

K počiatkom civilizácie do (ne)pokojného Izraela a Palestíny

Jeruzalem z Olivovej hory

Musím sa priznať, že niektoré kultúry či krajiny ma priťahujú výrazne viac ako iné. K takýmto magnetom snáď odjakživa radím židovskú kultúru. Pravdepodobne najviac ma fascinuje jej duch v tom, že po všetkých útrapách, ktoré si Židia zažili stále dokážu nájsť silu neprestať vo svojom úsilí (pre)žiť, vyznávať svoje náboženstvo či udržovať tradície a majú silu dokázať svetu ich plnohodnotné postavenie medzi národmi. Je preto logické, že keď som chcel spoznať bližšie jedinečný mix zavítal som priamo do Izraelu a Palestíny. Všetky fotky z výletu, ktorý sa uskutočnil na prelome leta a jesene 2023, sú v tomto fotoalbume.

V článku sa dozviete:

Dôležité informácie pred cestou

Harmonogram

Zaujímavosti

Vyčíslenie výletu / financovanie

Cestopisné video o výlete do Izraela a Palestíny

Dôležité informácie pred cestou

Blízky východ a zvlášť tieto krajiny môžu vyvolávať obavy z bezpečnosti. Je to odlišný kraj, no po skúsenostiach môžem tvrdiť, že oblasť je pre turistov bezpečná. Pred cestou nebolo potrebné sa očkovať ani vybaviť víza, no pre istotu prišlo k nahláseniu vycestovania (na MZVEZ SR). Čas výletu sa vybral na september, kedy je tu stále príjemne teplo až horúco, pričom už je hlavná turistická sezóna uzavretá. Výletu zodpovedal aj výber športového oblečenia, no takisto som mal na pamäti, že na cirkevných miestach sa vyžaduje zahalenie ramien a kolien. Tradície a sviatky zohrávajú významnú úlohu, a preto pred cestou bolo dôležité dôkladne naplánovať aj presuny, keďže cez šabaty nejazdí žiadna verejná doprava. Prepravovalo sa teda letecky a následne verejnou dopravou. Pred cestou som ešte skontroloval doklady (potrebný je pas), foto-techniku, lieky a zamenil aj časť hotovosti na nový izraelský šekel (ďalej ako „NIS“). Nebral som si cestovný adaptér nakoľko zásuvky sú mierne odlišné ale postačujú na naše spotrebiče. Pred cestou je vhodné mať cestovné poistenie, a keďže ho mám uzavreté na celý rok, tak ho neuvádzam nižšie vo výdajoch.

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 

Photos by Filip Jurovaty

‹ ›

1 - 2 Akko; 3 - 4 Tabgha; 5 - Haifa; 6 - 7 Jeruzalem

Harmonogram

Harmonogram výletu bol stanovený na 14/15 dní. Cestopisné video najlepšie vystihuje zážitky z výletu, no pre úplnosť zhrniem chronologický plán:

1. deň:		odchod ráno z Bratislavy do Viedne a let do Tel Avivu, odtiaľ presun do Haify
2. deň:		Galilejské jazero a Haifa
3. deň:		Haifa a Akko
4. deň:		Betlehem a historická časť Jeruzalema
5. deň:		tržnica a múzeá Jeruzalema
6. deň:		výlet k Mŕtvemu moru - Ein Gedi, Masada a Ein Bokek
7. - 12. deň:		Eilat
13. - 14. deň:		Tel Aviv
15. deň:		prílet do Európy

Počas výletu vyšlo pekné, teplé až horúce počasie. Dážď ma nezastihol, no pršalo v jednu noc. Počas výletu som z plánov vynechal Múzeum Izraela (dôvod nižšie) a nedostal som sa do Bahai svätyne v Haife, keďže som mal na ňu vyhradený čas a išiel k nej z nesprávneho vchodu - zo spodných záhrad. Vchod do budovy je z vrcholu kopca.

Zaujímavosti

• Preprava a cesty. Počas výletu po tomto kraji som využil rôzne druhy dopravy a to lietadlo, sherut, autobus, vlak, lanovku a taxi. Sherut je lokálny výraz pre share taxi, čiže zdieľané taxi no išlo skôr o van. Je to typický prostriedok z letiska Ben Gurion po celej krajine a využíva sa najmä keď nepremáva verejná doprava, ako tomu bolo aj cez môj príchod cez šabat. Nevýhodou takého prostriedku je, že vodič čaká kým sa mu naplní deväť miestne vozidlo. Ja som našťastie čakal len pol hodinu no jedna pani vyše dvoch. Vymotanie z letiska je tak na pol hodiny. Nedostáva sa pečiatka do pasu no stroj vystaví „modrú“ kartu, ktorú je dobré mať pri pase. Je tomu tak preto, lebo niektoré arabské krajiny robia problémy ak sa v pase objavuje izraelská pečiatka, a preto to takto Izrael obišiel. Ľudia boli na letisku nápomocní. Podľa mňa najdôležitejšia rada, ktorú som dostal bolo stiahnutie si aplikácie moovit. Je to veľmi šikovná aplikácia, ktorá ukáže spojenia na ľubovoľné miesto v reálnom čase aj s prestupmi. Pre cestovateľa, ktorý chce jazdiť samostatne po krajine je nutnosť si zabezpečiť rav-kav kartu. Vzhľadom na šabat sa mi to podarilo až nasledujúci deň. V Izraeli funguje len jeden prepravca na rozdiel od Slovenska a nikdy sa neplatí cestovný lístok priamo u vodiča. Z toho dôvodu vymysleli túto šikovnú kartičku, ktorú som si kúpil na informáciách na stanici a dobil na ňu kredit. Karta sa dá dobiť aj cez automaty, ktorú sú nielen na staniciach ale aj na MHD zastávkach. Karta sa prikladá len pri vstupe do prostriedku k terminálu, kde sa aj ukáže koľko peňazí sa z nej za cestu strhne (taktiež na to ukazuje aj aplikácia moovit). Trasy po meste väčšinou stáli 5,50 NIS (1,35€). Kartu som dobil dovedna len dva razy a mal na nej kredit približne za 300 NIS. Podľa môjho názoru je verejná doprava výhodná, lacná a časovo spoľahlivá. Odporúčam využiť verejnú dopravu pri jednodňovom výlete k Mŕtvemu moru. Zájazdy za odvoz v tomto čase si vedeli vypýtať 50-60€ no pri využití verejných autobusov takáto cesta vyjde do 13€. Okrem rav-kav sa dá použiť aj lístok kúpený na informáciách a to sa využilo dovedna dva razy a to na diaľkový spoj do Eilatu, kde boli obavy, že by mohol byť autobus plný, a preto sa lístky zakúpili vopred. V dopravných prostriedkoch je vždy USB prístup, takže som mohol nabíjať mobil a sú perfektne klimatizované. Železničná stanica ako aj iné verejné miesta (skúsenosť mám z obchodných domov a pošty) má kontrolovaný vstup, čiže je nutnosť vložiť batožinu na scan ako sa tomu robí na letisku. Pri vstupe na perón ako aj z neho sa pre vstup priloží rav-kav karta. Potom sa už voľne pohybuje po stanici a vlaku čo má za následok, že vo vlakoch nie sú revízori. Oznámenie o tom, že nasleduje ďalšia zastávka znie takto "hatahana habaa..." a je to celkom vtipné, ak sa to počúva opakovane na dlhých cestách. Odlet nebol komplikovaný, no let (vraj ako býva zvykom) mal meškanie. 


• Tradície, náboženstvo a sviatky. Pred príchodom do Izraelu som mal veľké obavy ako budem fungovať v tejto krajine cez ich sviatky. Už príchod ako aj odchod vychádzal na šabat a v strede dovolenky bol k tomu Roš Ha-šana, čiže Židovský nový rok. Šabat začína v piatok približne hodinu pred západom slnka a trvá takto do západu slnka v sobotu. Je potrebné povedať, že cez šabat je v podstate všetko zatvorené a verejná doprava nepremáva. Z toho dôvodu sa z letiska využil hore uvedený sherut, ktorý perfektne prišiel až k hotelu. V praxi treba povedať, že niektoré obchodíky boli otvorené. Obyvatelia krajiny pristupujú k náboženstvu a teda aj tradíciám odlišne. Silný religiózny charakter má logicky Jeruzalem. Atmosféra mesta bola výrazne odlišná od iných miest. Okrem obmedzení sa ma sviatky nijako nedotkli, čiže som nevidel napríklad rozdiel v strave počas sviatkov. Miestne svätostánky môžu vyzerať odlišne od tých v Európe a častokrát pripomínajú skôr pevnosti. Pri vstupe sa vyžaduje mať zahalené ramená a kolená, a preto je potrebné sa vhodne obliecť lebo sa môže stať, že Vás na miesto nevpustia (prípadne Vám môžu požičať šatku). Z týchto dôvodov som pri plánovaní pristúpil k tomu, že sa zvolil jeden deň kedy sa prešiel Betlehem ako aj historický Jeruzalem.

• Podnebie, poloha a životné prostredie. Izrael s Palestínou ležia v oblasti, kde je veľmi sucho a teplo, čomu som prispôsobil aj oblečenie. Teploty tu cez deň kolísali medzi 30-40 stupňami. Vnútorné priestory boli klimatizované a toto teplo nepôsobilo preto neznesiteľne. Vône tejto krajiny ma nejako neprekvapili ale sú mierne odlišné od európskych. Na cestách vidno autá najmä bielej či sivej farby. Len výnimočne sa dá zazrieť iná farba. Verejný priestor je udržovaný a čistý. Na rozdiel od Slovenska som nepostrehol pohodené žuvačky. Drobné odpadky sa tak ako asi všade váľali po chodníkoch. Avšak ich likvidácia mi prišla efektívnejšia ako u nás, keď vodným prúdom bol chodník vyčistený a nečistoty zachytilo smetiarske auto. Mierne viac odpadkov pri ceste bolo v Palestíne. Ulice sú tu zelené a všetky rastliny majú zabezpečený prísun kvapôčkovej vody cez hadice. Za veľké mínus považujem, že sa tu v podstate nerecykluje. Plasty sa tu hojne používajú a je tu stále štandard, že pri nákupe sa grátis zabalí nákup do plastovej tašky. Voda z vodovodu je pitná no aj tak som častejšie používal balenú vodu.

• Ľudia, spoločnosť a jazyk. Izrael je svojim spôsobom verziou Spojených štátoch Amerických. Nielen vo väčších mestách, kde sa dá automaticky očakávať mix národností je vidieť, že obyvateľstvo sem prišlo z rôznych kútov sveta. Nápisy na dopravných tabuliach či vo verejnom priestore sú písané takmer vždy trojjazyčne – hebrejsky, arabsky a latinkou. Môžem potvrdiť, že sa tu takmer s každým dalo plynulo dohovoriť po anglicky. Je tu avšak veľmi často počuť ruština, pričom je tomu najmä preto lebo veľa Židov sa sem presťahovalo po rozpade Sovietskeho zväzu, keď sa počet obyvateľov štátu zvýšil takmer o tretinu. Ruštinu bolo takmer výhradne počuť na pláži v Eilate. Na uliciach či vo verejnej doprave často možno zazrieť ozbrojených vojakov a vojačky. Zbraň je vždy výrazná a meria približne meter. Najväčší kultúrny šok môžu vzbudzovať ortodoxní židia. Viac o nich nižšie pri opise Jeruzalema. V Izraeli sa platí Novým izraelským šekelom. Kurz je v súčasnosti približne taký, že za 1€ sa dostane 4 NIS. V zásade všade sa dalo platiť kartou. Po príchode som si chcel zabezpečiť aj SIM kartu s dátami. Výrazne neodporúčam kúpu na letisku, lebo ponúkajú nevýhodný balík za veľa peňazí. Bolo vhodné vyčkať a kúpiť to neskôr. Dáta sú tu lacné. Za 30 GB dát som zaplatil približne 13€. Potraviny v Izraeli sú k našim pomerom drahé. Ceny sú v podstate viac ako dvojnásobné slovenským. Až na výnimky nebolo vidieť na uliciach bezdomovcov. Ľudia tu sú veľmi nápomocní a častokrát aj sami od seba ponúkli pomoc (letisko, pošta). Na cestách naopak často autá trúbia, no pred priechodom pre chodcov hlavne v Eilate už na diaľku zastavia, aby dali prednosť. K mentalite Židov patrí aj úcta k demokracii, ktorá je silná čoho som bol svedkom, keď protestujúci išli vo vlaku z Tel Avivu do Jeruzalema, kde potom trvalo neskutočne dlho sa vymotať z železničnej stanice. Je tu časový posun jednej hodiny viac.

• Strava. V Izraeli som skúsil aj pochutiny typické pre blízky východ. Šavarna sa podobá kebabu pričom miesto majonézy v nej bol humus. Šakšuka sa podáva na raňajky a ide o rajčinový pretlak s vajcami. Na raňajky sa taktiež konzumuje sladká halva, a podobá sa na mäkký turecký med. Len výnimočne je súčasťou raňajok šunka či salám. Raňajky sa podávajú od 7:30 do 10:00. Typickou potravinou je humus, ktorý sa je s pita chlebom a dobre chutí aj s falafelom. Typickým sladkým dezertom je kunafa, no lepšia výslovnosť je knaféé. Povrch bol cukrovo chrumkavý a vnútro tvorilo cesto so syrom. Alkohol je tu výrazne drahý – najlacnejšie víno sa dá kúpiť od 7€. Osviežujúcim a od teraz mojim obľúbeným nápojom je čerstvá šťava z granátového jablka. Cena pohára (menej ako 3 dcl) sa pohybuje medzi 5-6€. V Izraeli sú stále početné malé obchodíky, večierky, pričom sú aj rôzne špecializované – sú tu napríklad obchody s ruskými potravinami.

Video o dejinách Izraelu a Palestíny

• Plán verzus realita. Vzhľadom na geografiu krajiny sa vybrali štyri miesta na prespanie odkiaľ sa robili lokálne výlety. Začalo sa s Haifou (výlet ku Galilejskému jazeru a obdeň do Akka), potom do centra krajiny, do Jeruzalema (samotné mesto, blízky Betlehem a jednodňový výlet v Mŕtvemu moru), južné letovisko Eilat a pred odchodom Tel Aviv. V Akku sa kúpil jednotný lístok do všetkých mestských múzeí a pamiatok (podkladnica v hradbách, rytierske sály, Okašiho galeria, rytiersky tunel a synagóga). Kultúrny šok som zažil v Jeruzaleme. Ten začal už spomenutým uvítaním na stanici plnej protestantov, kde bolo ťažké vyjsť zo stanice. V Jeruzaleme žije výrazné množstvo ortodoxných židov. Muži nosia bielu košeľu, čierny kabát, čierne nohavice z ktorých visia dlhé biele nite a na hlave okrem kippy majú výrazný klobúk. Tvár im pokrýva zväčša brada a nad spánkami im už od detstva rastú pramene vlasov, ktoré si hlavne z dlhej chvíle naťahujú čím sa im pramene krútia. Ženy majú pokrývku hlavy a obliekajú sa nevýrazne. Väčšinou ich možno zazrieť s kočíkom a množstvom detí. Ak má žena čas, napríklad čaká na MHD alebo sa v nej vozí, tak si vytiahne tóru a študuje text. Títo ľudia len zriedkavo majú smartfon a ešte stále skôr používajú tlačidlové telefóny. Ak som aj zazrel, že majú novšiu techniku, tak ju tiež využili na čítanie tóry alebo pozerali videá iných ortodoxných (možno to bol rabín). Muž k žene nie je veľmi nápomocný. V autobuse, ktorý je preplnený, si ako prvý sadne a žena márne hladá miesto kam zaparkuje kočík. Toto správanie, hluk a tlačenica v jeruzalemských autobusoch mi neboli sympatické a ma to unavovalo. Všetci ľudia v tomto meste nečakajú na to čím niekto z vozidla vystúpi – hlavne, že oni prví nastúpia. Jeruzalem má pekné a významné pamiatky ale nemám záujem sa sem už vrátiť pre odlišnú atmosféru spôsobenú silnou religiozitou. Nepekná spomienka mi zostane na Izraelské múzeum, kde som mal dovolené natáčať no neodbytná security pani mi nedovila používať moju kamerku. Vraj preto že je na (podotýkam krátkej) rukoväti a to by otravovalo návštevníkov. Po výmene názorov som radšej múzeum nenavštívil. Ďalšou zastávkou, kde som narazil na realitu bol Betlehem. Autobus z Jeruzalema zastavil pred bránou do Palestiny. Tu sa ľahko prešlo pešo na druhú stranu, kde už čakali neodbytní arabskí taxikári. Žiaľ, cesta od vstupu do krajiny do centra mesta bola pre múr komplikovaná, a preto sa využili ich služby. Správnu pešiu trasu som zaznačil do hore-uvedenej mapy. Ostatní obyvatelia Palestíny už boli milí, ba aj vtipkovali. Na ceste späť izraelská strana už vykonávala prehliadku pri vstupe do štátu. V Ein Gedi som zostal prekvapený, že sa mohlo do oázy vstúpiť len po prvý vodopád (asi 5 min chôdze). Je tomu preto, lebo pred 2 týždňami odpadla skala, ktorá zabila chlapčeka, a teraz sa tam zabezpečujú stabilizačné práce. Vstup do vody Mŕtveho mora nebol ničím výnimočným. Brodilo sa chvíľu vo vode. Rozdiel nastal až keď som si išiel ľahnúť na chrbát. Vtedy som sa cítil ako nafukovačka, ktorá doslova vystrelila na hladinu. Povlak kože ostal po chvíli mlazgavý. Vo väčšej hĺbke boli na dne vidieť výrazné kryštály soli. Odporúča sa preto ísť do vody v obuvi, aby neprišlo k poraneniu. Krvácať v takejto slanej vode by nebolo nič príjemné. Červené more nemalo takmer žiadne vlny, voda bola priezračná a osviežujúca a vstup kvôli kamienkom bol bolestivý. Z Eilatu sa dá spraviť výlet do jordánskej Petry. Vstup cez hranice je časovo náročný, a preto sa nevypláca to absolvovať ako je jednodňový výlet. Ponúkané ceny dvojdňových výletov (obsahuje poplatky za prechod hraníc, raňajky, nocľah a preprava na miesto - čiže nie vstup do Petry a ostatné jedlo) začína od 300€. Tel Aviv ma príjemne prekvapil svojou uvoľnenou atmosférou. Obchody tu boli otvorené aj cez šabat, ľudia tu venčili veľkých psov a miestami bolo cítiť závan marihuany. Pláž bola piesočná a  bola plná ľudí, ktorí si užívali slnečné chvíle a veľa z nich športovalo. More malo príjemné vlny, v ktorých sa horšie plávalo no skôr sa v nich dobre skákali 

Vyčíslenie výletu / financovanie

Výlet do Izraelu a Palestíny na jednu osobu (išlo sa vo dvojici) od 9.9. do 23.9.2023 vyšiel na 1987,20,- €. Jednotlivé položky výletu stáli takto:

Preprava:	436,11	,-€,	čo predstavovalo	21, 9%	výdajov.
Ubytovanie:	1046,61	,-€,	čo predstavovalo	52,7%	výdajov.
Strava:	277,29	,-€,	čo predstavovalo	14,0%	výdajov.
Vstupy:	101,3	,-€,	čo predstavovalo	5,1%	výdajov.
Suveníry:*	107,17	,-€,	čo predstavovalo	5,4%	výdajov.
Iné:**	18,75	,-€,	čo predstavovalo	0,9%	výdajov.
Zvýšilo mi:	2	NIS

*Zo suvenírov som nakúpil: pohľadnice a ich následne poslal na pošte, náboženské drobnosti, sladkosti, magnetku, kozmetiku a soľ z Mŕtveho mora.

**Medzi ostatné náklady patrila: SIM karta a dobrovoľný príspevok v kostole.

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 

Photos by Filip Jurovaty

‹ ›

1 - Betlehem; 2 - Ein Gedi; 3 - Masada; 4 - Ein Bokek; 5 - 6 Eilat; 7 - 9 - Tel Aviv

Záver

Po dovolenke v slnkom zaliatom kraji, kde leží Izrael a Palestína môžem pravdivo tvrdiť, že som zažil čas na atraktívnych miestach na spoznávanie ale aj na oddych. V krajine sú miesta spojené s náboženstvom a kultúrou židov, kresťanov aj moslimov, nádherné pláže, ruch veľkomesta ale aj prekvapivo krásna príroda ukrytá v drsnom prostredí. Po tejto skúsenosti už môžem povedať, že poznám kolísku západnej civilizácie, poznám Izrael a Palestínu.