Arménsko, krajina pod korábom Noema

Kláštor Tatev

 

Pri čítaní starodávneho cestopisu Milión od Marca Pola, som si predstavoval dávno zmiznutý svet, kde som si len ťažko vedel vybaviť konkrétne miesta. Fantastické názvy a opisy mi pripomínali až rozprávkový príbeh, ktorý ma avšak navnadil, aby som poodhalil jeho tajomstvá. Nešiel som po všetkých stopách tohto dobrodruha, ale cieľom sa stal štát, o ktorom som mal len hmlisté tušenia. V septembri 2025 som sa takmer zatúlal pod koráb Noema no najmä prešiel päť zastávok v Arménsku – v krajine stratenej medzi Európou a Orientom. Všetky fotky nájdete vo fotoalbume.

V článku sa dozviete:

 
Dôležité informácie pred cestou
Harmonogram
Zaujímavosti
Vyčíslenie výletu / financovanie
 
Dôležité informácie pred cestou

Arménsko neleží v EÚ, takže pri cestovaní je potrebné mať pas. Nepožadujú sa víza, ani očkovania.

Cestopisné video o Arménsku

Harmonogram

Harmonogram výletu bol stanovený na 6 dní. Pre úplnosť zhrniem chronologický plán:

1. deň:	Bratislava - Viedeň - Jerevan
2. deň:	Jerevan - Garni - Geghard - Pečenie chleba - Sevan - Jerevan
3. deň:	Jerevan - Khor Virap - Noravank - Tatev - Jerevan
4. deň:	Jerevan
5. deň:	Jerevan - Ečmiadzin - Jerevan
6. deň:	Jerevan - Viedeň - Bratislava

Počas výletu bolo teplé slnečné počasie. 

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 

Photos by Filip Jurovatý

‹ ›

 
 
1-5 - Jerevan; 6 - Garni; 7 - pečenie lavašu; 8 - Sevan; 9 - Khor Virap; 10 - Zvarnots

 
Zaujímavosti

Preprava, cesty a ubytovanie

Do krajiny som sa prepravil priamym letom z Viedne. Počas výletu som sa presúval hlavne pešo a na dlhšie trasy dvomi spôsobmi.  Po Jerevane a na ceste z letiska to bolo taxi, resp. služba cez apku yandex (vraj rozšírená v post sovietskych krajinách). Jazda cez yandex bola lacná. Na vzdialenejšie trasy som tento krát využil organizované zájazdy. Čiže som sa presúval autobusom počas dvoch jednodňových výletov. Zájazdy som zakúpil približne mesiac popredu priamo cez stránku cestovky Hyur, pričom som na základe nich si prispôsobil program celej dovolenky. To znamená, že v prvý deň sa stihlo najmä jerevanské múzeum, nakombinoval som si výlety, aby boli dva dni po sebe a vybral také, ktoré ukážu to naj z krajiny a zvyšok som sa túlal po Jerevane pričom som zohľadnil kedy sú otvorené ďalšie miesta (napríklad Múzeum genocídy nie je otvorené v pondelok, tak sa stihlo v nedeľu poobede). Súčasťou druhého výletu bola aj 13 minútová cesta lanovkou "krídla Tatevu" s naozaj impozantným výhľadom. Cesty tu sú v dobrej kondícii i keď majú neštandardný prístup k ich oprave – autobus dostal defekt, keď sme prechádzali úsekom, kde sa opravovala celá vozovka naraz. Jerevan trpí na dopravné zápchy no mimo neho je preprava plynulejšia. Dopravu tu často upresňujú policajti. Typickým prvkom v meste sú podchody na takmer každej križovatke. Tie sú ale vždy šikovne využívané a plné drobných obchodíkov, ktoré sú v podstate stále otvorené. Hlavný tranzit smerom na juh k Iránu by som prirovnal k ceste I. triedy. Cesta od Jerevanu k jazeru Sevan bola jedinou dvojprúdovou cestou. No i tu boli výrazné odlišnosti – dalo sa hneď popri nej parkovať čo v Európe by bolo nemysliteľné. Na cestách jazdia nové (najmä čínske) elektro-automobily no aj ale zaslúžilé šroty pamätajúce Sovietsky zväz. Ubytovanie bolo štandardné. Čo ma prekvapilo bolo, že v kúpeľni boli pripravené aj (zabalené) zubné kefky pre hostí.

 

Strava

V tunajších reštauráciách som sa snažil ochutnať najmä tradične kaukazské špeciality a to napríklad činkali (mäsové guličky), chačapuri (pečivo s vajíčkom a syrom) no aj jahňacinu s tradičným chlebom lavaš. Mohol som aj vidieť jeho prípravu a pečenie. Zo sladkostí som okúsil aj čurčchely (orechy na niti pokryté sladkou šťavou), rôzne orechové koláče či koláč podobajúci sa na Marlenku (bol viac smotanový). Samotná česká marlenka sadá kúpiť v tunajších obchodoch. Myslím, si že ceny v reštauráciách sú drahé pre bežných občanov, a skôr sa podobali tým bratislavským. Otváracie hodiny boli oproti našim pomerom skvelé - aj v pracovný deň sa dalo sedieť vonku do noci. Raňajky v hoteli boli štandardné - šunky mi tu nechutili a boli na hrubo nakrájané; na výber boli aj syrové nite – oproti našim boli vysušené; pečivo mi došlo vo vnútri také prašivejšie; nesmelo chýbať sladké ovocie a ešte sladší džús. V obchodoch majú zastúpenie všetky svetové značky potravín (napr. pri sladkostiach bolo ťažké vôbec nájsť niečo lokálne) no veľa produktov tu bude pravdepodobne dovážaných z Ruska keďže na obaloch bola aj azbuka. Z nápojov mi veľmi chutila bublinková minerálka Jermuk, svieža vyšťavená šťava (z národného symbolu) granátového jablka, no ochutnal som aj domáce pivko, vínko a brandy. Počas zájazdov sa obed stal aj zážitkami – v piatok som videl pečenie chlebu lavaš a v sobotu pri obede zahrala živá hudba. Tieto miesta na obed boli starostlivo vybraté lebo obe boli v krásnych záhradách. Stoly boli plné predjedla a následne čašníčky doniesli každému na stôl jedno z troch pokrmov, ktoré si vybral účastník zájazdu ešte v prvých minútach po opustení Jerevanu.

 

Dejepisné video o Arménsku

Vnímanie krajiny

Počas dovolenky – na začiatku septembra – bolo teplé počasie vhodné na kratase a tričko. Hoci sme navštívili svätyne nebolo nutné mať nohavice. Nebo bolo jasné no viditeľnosť slabšia – hoci Ararat je výrazným vrchom nie každý deň bolo vidieť jeho siluetu. Po prílete som vybavil dve veci na letisku a to zabezpečil si dáta a zamenil peniaze. Mobilné dáta tu sú lacné. Neobmedzený balíček ma vyšiel pod 6€. Takmer všade som platil kartou, no boli miesta, kde sa hodilo, že som mal hotovosť. K takýmto miestam patrili najmä verejné toalety a tržnica. Za jedno euro dostanete približne 400 AMD. Myslím si, že na krátky pobyt stačí zameniť približne 20€. Jazyk a písmo je naozaj unikátne. Väčšina ľudí však ovláda ruštinu a o čosi menej aj angličtinu (čiže nielen tri jazyky ale aj tri písma!). Všade sa dalo dohovoriť. Ľudia mi prišli viac otvorení, resp. odvážni -  vedia vás zastaviť a opýtať sa prečo natáčate, či skúsia si vypýtať peniaze. Počas výletu som sa zamýšľal nad urbanizmom či k samotnej výstavbe budov. Je tu veľa rozostavaných budov, ktoré očividne už nebudú nikdy dostavané. Celkovo v tomto kraji chýba nejaký premyslený koncept a všetko sa stavia, tak ako to príde. Gýčový hotel v tvare zámku leží hneď pri dvojprúdovke, z ktorej sa teda ani nemusí zísť ale stačí rovno odparkovať, v susedstve je preluka, nejaký baner aby nechýbal vizuálny smog a potom socialistický oblúk a tak ďalej. Dediny mi prišli skôr ako zhlukom náhodných budov než ako tie u nás, kde vždy sa formuje centrom okolo kostola. Čo si hlboko vážim, veľmi ma uchvátilo a patrilo k prvým dojmom bola značná čistota ulíc, podchodov a hlavne nikde neboli grafiti. Neoddeliteľnou súčasťou Jerevanu sú vodné prvky. Takmer za každým rohom sú fontány, či napájadlo pre smädných. V jerevanských uličkách nájdete aj stromy, ktoré polievajú a tvoria príjemný tieň. Vo zvyšku krajiny bolo málo stromov a tvorili najmä sady.

Ďalším milým prekvapením bol samotný Jerevan. Hoci mesto nemá nejaké výrazné pamiatky, tak má podmanivého ducha, ktorý sa podobá stredoeurópskym letoviskám. Mesto je stvorené pre prechádzky. Nevidel som tu veľké obchodné centrá no naopak množstvo malých obchodíkov, ktoré ani neviem či niekedy sa zatvárajú. Hlavná os pripomína obrátený ypsilon pričom v strede ciest leží Námestie republiky s veľkou fontánou a Národným múzeom, ktorého expozície sú na vynikajúcej úrovni. Z neho vedú dve dva parky na juh a na sever pešia zóna, ktorá za Operou ústí v schodisko zvané Kaskáda, z ktorej je nádherný výhľad na celé mesto. Mimo Jerevan som videl hlavne kláštory. Každý má iný význam a iné blízke okolie no stavby sa na seba podobajú. V strope svätostánkov je diera, z ktorej preniká výrazný svetelný lúč do interiéru. Vo vnútri je vždy priestor na zapálenie tenkých sviečok vo vode a steny skôr než obrazy lemuje opracovaný kameň so symbolikou krížov. Osobitne chcem zdôrazniť, že ma uchvátila tunajšia príroda. Môže sa zdať, že je nevýrazná a drsná, no práve to považujem na nej za krásne. Pozeraním sa z okna autobusu som mal chuť sa v nej zastaviť a stáť, prestať vnímať existenciu času a vnímať jej prázdnotu, užívať si vánok, ktorý hýbe žltú trávu a obdivovať za svitu mesiacu v splne siluetu zvlnených kopcov. Takto som si predstavil, že sa mohol presúvať týmto krajom Marco Polo či iní nomádi. Bol to iný obraz, než na ktorý sme zvyknutí v našom regióne bohatom na lesy, lúky, výstavbu.

 
Vyčíslenie výletu / financovanie

Výlet na jednu osobu od 4.9. do 9.9.2025 vyšiel na 660,46,-€. Jednotlivé položky výletu stáli takto:

Preprava:            190,95,-€       čo predstavovalo    28,91% výdajov 
Ubytovanie:        177,81,-€        čo predstavovalo    26,92% výdajov
Strava:                144,20,-€       čo predstavovalo    21,83% výdajov
Vstupy:                87,96,-€              čo predstavovalo    13,32% výdajov
Suveníry:            26,39,-€              čo predstavovalo    4,00% výdajov

Iné:                    33,15,-€              čo predstavovalo    5,02% výdajov

*Zo suvenírov som nakúpil: magnetku a sladkosti, medzi iné patrili: mobilné dáta, poistenie a zvýšilo mi 390 AMD čo je necelé 1€.

 

Záver

Miestne končiny boli už od pradávna kultúrnou križovatkou či kolískou vinárstva, pokojne tu plynul život na vidieku, príroda bola nedotknutá, v ľuďoch bola zakorenená pohostinnosť a pod scenériou dnes zakázaného ale obdivovaného Araratu boli roztrúsené kresťanské svätyne. Takýto obraz pravdepodobne videl Marco Polo. Hoci sa svet musel od čias jeho cesty výrazne zmeniť, myslím si, že dobrodruhovia majú príležitosť spoznať podobnú kultúru a pamiatky aj v dnešnom Arménsku.