Bardejov |
Šariš je pojem, ktorý ľudia spájajú dnes hlavne so značkou piva. Avšak
v prvom rade je to historický región východného Slovenska, ktorý som tiež
pochodil toto leto. Názov bývalej župy môžeme odvodiť od rôznych slov. Jedna
teória ide veľmi ďaleko do histórie a tvrdí, že oblasť nesie
názov po keltskom kmeni šár-d, ktorý
obýval územie tisíc rokov pred našim letopočtom. Logickejšie vysvetlenie názvu
je skôr to, že názov pochádza z latinského názvu pre soľ – salis. Veď v tejto oblasti vzácny
nerast nájdete, ťažil sa tu a ochraňoval ho mocný hrad Šariš – castrum salis. Dosť už
o pôvode názvu a späť k výletom. Bývalá šarišská župa, je
podobne ako predošlá spišská župa rozsiahla a preto jej budem venovať až
štyri články. Tento prvý článok sa bude však venovať len Bardejovu a pamiatkam
v jeho okolí.
Opis tohto kraja začnem tam, kde začalo moje putovanie v tomto
regióne. Nenápadná dedinka Lukov leží len pár kilometrov od prameňa rieky
Topli. Ak prekročíte túto rieku ocitnete sa v časti zvanej Venécia, no
Benátky by ste tu ozaj nečakali. Najskôr ma vystrašil výzor prvých domov pri
brehu rieky s ich rómskymi obyvateľmi. Neskôr sa však výzor zlepšil až som
trafil cieľ – môj prvý drevený kostol z Karpatského pásu. Na upresnenie na
Slovensku nájdete približne 54 drevených kostolov, z čoho až 44 je
v Prešovskom kraji. Kostoly sa hlavne tiahnu blízko poľských hraníc. Tento
pás uvidíte aj na orientačných mapách, z ktorých aj vyčítate, že pásmo
začína niekde v tejto oblasti. Na počudovanie máme týchto kostolov viac
ako v Poľsku, kde ich podľa mapy evidujú v pohraničnej oblasti 38.
Tento kostolík je na rozdiel od iných drevených chrámov výnimočný tým, že je
ako jediný podpivničený. Podarilo sa mi aj nazrieť do jeho interiéru, lebo tu práve deti nacvičovali birmovku / teda ak gréckokatolíci majú tento obrad/.
Fotiť som však v tomto kostole a ani žiadnom inom slúžiacim na účely
obradov nemohol lebo eparcha /obdoba biskupa / sa asi bojí o bezpečnosť
a takéto „výstrelky“ zakázal.
Cesta pokračovala cez dedinu Krivé, kde som si spravil ďalšiu zastávku
nečakane zase pre ďalší kostol. Tento sa mi zdal strašne masívny a nebol
už tak pekne zdobený ako ten predošlý.
Tretia zastávka a posledná pred vstupom do mesta Bardejov musela
byť v dedinke Hervartov. Hoci sa dedina nenachádza ďaleko od mesta je to
zabudnutá dedina, do ktorej vedie len jedna cesta cez polia. Keď prídete do nej
musíte prejsť až k jej úplnému koncu pod svahy lesnatých kopcov. Okrem
pekných starých budov s typicky modrou fasádou na ktorej si všimnite aj
nápis 1898 uvidíte ozajstný poklad. Katolícky drevený kostol sv. Františka
z Assisi je jeden z najstarších drevených kostolov na Slovensku.
Práve tento kostol a kostol v Trnovom pri Žiline datujú svoj vznik do roku
1499 resp. 1500 čím ich už žiaden iný dochovaný kostol nepredbehne. Takisto tento
kostol je odlišný od typických kostolov v regióne svojim zovňajškom
– nezdobí ho cibuľová veža, lebo je to katolícky chrám. Dovnútra som sa nedostal
ale aj tak som bol šťastný, že vidím unikát zapísaný do Zoznamu UNESCO.
1-2 - Hervartov; 3 - Lukov-Venécia, 4 - Krivé, 5 - výhľad z Baziliky, 6 - radnica, 7 - detail chlapčeka ukazujúceho pozadie, 8-9 - radnice, 10-11 - námestie, 12-13 - budovy námestia, 14 - uličkou k hradbám, 15-16 - hradby, 17 - humanistická škola, 18 - synagóga, 19 - ulička Johnna Lennona, 20-21 nočné mesto
Mesto Bardejov som spoznal veľmi rýchlo. Najskôr som sa bol ubytovať v hoteli a potom preletel centrom do TESCO-a. Záver dňa som si vychutnal na námestí pri modrej hodinke. Ráno bolo mierne zatiahnuté, tak prvé fotky
neboli tak pekné ako tie pred obedom. Doobednou prechádzkou som stihol prejsť celé jeho historické
jadro – tiež zapísané v Zozname UNESCO. Mesto má naozaj kvalitne zachovalý
obranný systém. Jeho múry s baštami sú mohutné a pri začínajúcej noci
sú obsadené popíjajúcou mládežou. Cestou k centru spomeniem ešte menšie
uličky akými je Johnna Lenonna alebo iná ulička neďaleko tejto, na ktorej sa nachádza synagóga
a ďalšie kostoly. Samotné námestie je ohromne veľké a budovy po jeho
stranách aj keď nie sú rovnako staré pôsobia rovnako. Sem-tam sa nájde ozaj krásny dom zdobený peknou
rokokovou fasádou. Hlavnými symbolmi mesta sú však radnica a Bazilika sv.
Egídia. Na radnici je veľké množstvo detailov, ktoré si budete môcť podrobne
preskúmať. V severnej časti sú dve nádoby, ktoré slúžili počas trhov ako
mierka, na fasáde je erb dosadený v zaoblenom päťuholníku, na streche je
socha Rolanda s menšími soškami a schodisko je zdobené ornamentami.
O jednom detaile som sa dozvedel až doma no našťastie som si ho nevedomky
vyfotil. Nad schodiskom a pod strechou je dosadená socha chlapca ukazujúce
svoje pozadie, ktoré smeruje k domu richtára. Autor sochy tým chcel vyjadriť
svoj vzťah k hodnostárovi, lebo mu nevyplatil požadovanú odmenu. K mestu poviem ešte jednu zaujímavosť, v roku 1493 napísal zbojník Fedor výhražný list mešťanom zato, že povešali jeho druhov. Výnimočný je tým, že je napísaný dobovou slovenčinou vďaka čomu vieme porovnať ako sa vyvíjal jazyk od týchto čias.
Z mesta kroky pokračovali do blízkych kúpeľov. Neobdivoval som však kúpeľné budovy, v ktorých sa liečila moja mama ešte keď som nebol na tomto svete ale jeho krásny skanzen. Keďže som prešiel všetky slovenské skanzeny zaraďujem tento do top trojky spolu so Zubercom (bezkonkurenčne no. 1) a s tým v Martine. Na malej ploche je tu až 30 objektov – najviac z celého východu. Neviem čo by som tu kvetnato opisoval asi len poviem celkovo, že sa mi toto miesto veľmi páčilo. Milujem vôňu toho napusteného dreva, pokoj, pasúce a békajúce sa kozičky a hlavne možnosť nafotiť neuveriteľné množstvo záberov.
Ďalšou zastávkou bola dedinka Zborov. Matne si pamätám, že pár dní pred
cestou bola v televíznych novinách nejaká kauza týkajúca sa miestnej
osady... Tak sme zaparkovali radšej pri hlavnej ceste na začiatku obce. Prešli
po značenej ceste cez potok a úsek prechádzali malým lesom a potom po
poli do kopca. Na mieste kde sa pole končilo a začínal les som zbadal
spoluobčana, asi z tej osady, ako si z lesa berie mladú brezu. Keď ma
zbadal tak ju pustil a ľahol si k nej. Neskôr som zistil, že je to stará
známa metóda, aby mu nemusela byť doznaná krádež. Hrad je v rekonštrukcii a takmer
celý zahalený lešením. Opíšem trošku pôdorys hradu, aby mi išlo lepšie
opisovanie ďalších pasáží. Hrad tvoria bašty, ktorých spája múr. Za jeho
hradbami sa týči kopec na ktorom je ďalšia časť hradu ale nie je to len jedna
veža – donjon ale hrad v hrade. Jedna bašta vonkajšieho opevnenia je už
celá opravená no tie vnútorné sú pod lešením. Ak by ste chceli obkrúžiť horný hrad po nádvorí pôjde to len ťažko. Mne sa to pošťastilo
ale jeden úsek som sa ledva držal korienkov. Tento úsek bol asi kedysi podmytý
a zosunul sa. Na hrade ma zaujal jeho stavebný materiál. Bol ním pieskovec –
čo je dosť nevhodný materiál v strednej Európe, kde na rozdiel od západnej Európy, mráz poničí jeho štruktúru a tak sa časom začne rozsýpať ako je tomu aj
tu.
1-10 - skanzen, 11 - kúpele, 12-15 - hrad Zborov, 16 - miesto synagógy, 17-18 - Jedlinka, 19 - Hutka
Dedina Zborov trpela počas prvej svetovej vojny, lebo sa cez ňu tiahol
front. Z tohto obdobia pochádza aj fotka miestnej zničenej synagógy –
keďže som nikde nevidel fotku, kde by
bola synagóga zachovaná. Rozhodol som sa navštíviť miesto, kde táto stavba stála.
Za plechovým múrom stál menší domček. Neviem či vonkajšie múry sú totožné s múrmi
synagógy ale dúfam, že aspoň to po nej v obci ostalo.
Posledné dve zastávky v kraji boli tak ako jej úvod po drevených
kostoloch. Prvý kostol v Jedlinke bol schovaný niekde pri miestnom
cintoríne pod stromami. Práve tu bola nejaká návšteva, takže aj tento bol chvíľu
otvorený ale do vnútra sa mi už nechcelo. Druhý kostol v Hutke prišiel o svoju
strechu a „zdobí“ ho miesto neho plech.
Čo povedať na záver? Mám rád Slovensko a mám rád aj tento kraj, hoci by sa mohol zlepšiť jeho výzor, no ten by sa mohol asi v celom zanedbanom vidieku
východu. No nesťažujem sa, lebo som videl také výnimočné pamiatky, ktoré sú
typické len pre tento kraj a nie pre celé Slovensko.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára