Translate

štvrtok, 21. júla 2016

Šturistika


     Tak a je to tu! Odštartoval som letnú sezónu výletovania, hoci je ešte koniec jari. Namieril som si to, 18. júna, na turistiku, teda vlastne Šturistiku!
     Vybral som sa ráno, výnimočne autobusmi do Uhrovského Podhradia. Najskôr zo Senice do Trenčína odkiaľ do Bánoviec. Tieto dni bolo skoro stále zamračené a pršalo (Medardova kvapka...), ale teraz v sobotu vyšlo pekné počasie. V Podhradí tečie pekný zurčivý potok, okolo ktorého sú krásne staré domčeky a kaplnka či zvonica na ktorej bol nápis Obecný úrad. Po zelenom turistickom chodníku som si to namieril rovno k hradu. Cesta bola veľmi strmá ale dobre spevnená koreňmi stromov.
     Hrad je nádherný! Veľmi krásne zachovaný (na slovenské pomery) a čo je hlavné tak sa k nemu miestni pekne chovajú a pomáhajú ho rekonštruovať. Stretol som na hrade práve sprievodcu z tohto združenia, ktorý očakával turistov z Moravy. Ten mi podal informácie o tom, že hrad vyzeral ešte pred nedávnom inak – bol zarastený stromami a prízemie renesančného paláca bolo od jeho vyhorenia zasypané. Niekedy nešťastie je šťastím. Po odkrytí sutiny objavili na tomto poschodí veľmi dochovanú pec ako aj ďalšie artefakty, ktoré tu vystavujú! Rozhodol som sa, že musím podporiť toto združenie finančne, keďže vstupné na hrade nikto nevyberal, tak som si kúpil suvenír. Ešte nám poukazovali malé ručné prenosné slnečné hodiny zo 16. storočia, ktoré sa tu objavili. Veľmi ma potešila zachovanosť pieskovcových okien.


     Z hradu som išiel ešte kus po zelenej, aby som objavil hradnú jaskyňu, ale keďže cesta k nej bola dosť strmá nešiel som k nej. Po modrej som si to namieril k Holému vrchu, ale ešte pred tým som si odbočil z cesty lebo som chcel vidieť hrad z kopca oproti, ale to mi vyšlo len z časti. Výstup na Holý vrch bol veľmi strmý a som musel veľa krát zastavovať. Odtiaľto to išlo už ľahko dolu kopcom po červenej do Uhrovca. Po ceste som  prechádzal prírodnou rezerváciou Jankov vŕšok. Toto pomenovanie je zhodné s vrchom, kde je pamätník venovaný partizánom. Vedľa pamätníku je aj typicky no nádherne zachovaný komunistický hotel. Atmosféru minulého režimu dopĺňali pesničky z playlistu ako napríklad Neposlušné tenisky.
     Uhrovec je veľká dedina, je tu aj pomerne veľa panelákov – čo som nečakal. Nad Obcou sa týči kaštieľ a katolícky kostol. Na námestí, ako inak pomenovaného po najväčšom rodákovi – Ľudovítovi Štúrovi - je Uhrovské múzeum, evanjelický kostol a busta Ľudovíta. Nuž a keď sa tu už narodil jeden z najväčších Slovákov, tak je v jeho rodnom dome múzeum (Trenčianske múzeum – Rodný dom Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka). Nikde na internete, nebola uvedená výška vstupného, tak ho aspoň ja doplním -  dospelý 1,00,-€ a študent 0,60,-€. Izby sú pekne spracované, čisté, zrekonštruované, ponúkajú všeobecný prehľad o histórii oboch rodákov z tohto domu. Poobede som sa už unavený, plný zážitkov, vybral domov, najskôr autobusom do Bánoviec a potom vlakom na Záhorie.

Insert title here
  • Popisok 1
  • Popisok 2
Photos by Filip Jurovatý


1 - Uhrovské Podhradie; 2 - cesta k hradu; 3-5 - Uhrovský hrad; 6 - pamätník SNP; 7 - Uhrovec; 8-9 - Rodný dom 

2 komentáre: